II. ÚS 221/04 — II. ÚS 221/04 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 221/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla

prerokoval sťažnosť Business Center, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 29, Bratislava,

zastúpenej advokátom JUDr. D. K., B., ktorou namieta porušenie jej základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. E 518/98, a

takto

rozhodol:

1. Základné právo Business Center, s. r. o., Bratislava na súdnu a inú právnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom

Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. E 518/98 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Topoľčany prikazuje, aby vo veci vedenej pod

sp. zn. E 518/98 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Business Center, s. r. o., Bratislava nepriznáva primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Okresný súd Topoľčany je povinný uhradiť Bussines Center, s. r. o.,

Bratislava trovy konania 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. D. K., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal 4. novembra 2004

na ďalšie konanie sťažnosť Business Center, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 29, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. E 518/98.

Sťažovateľka porušenie označených základných práv odôvodnila tak, že

„Nedôsledným konaním Okresného súdu v Topoľčanoch nám bolo znemožnené účinne sa

domôcť našej pohľadávky, keď súd pri realizácii samotného výkonu rozhodnutia nedôsledne

skúmal majetkové pomery povinného a uspokojil sa len s povrchnými zisteniami, na základe

ktorých považoval celú vec za vybavenú (čím porušil naše právo podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR). Postupom Okresného súdu v Topoľčanoch dochádza k bezdôvodným prieťahom (Čl. 48

ods. 2 Ústavy SR) v súdnom výkone rozhodnutia, keď už od roku 1998 vedie sa konanie,

ktoré doteraz neprinieslo žiadne výsledky. (...) Súd však už 6 rokov nerobí nič (pohľadávku

nevymáha), necháva nás tápať v právnej neistote bezvýsledným výkonom rozhodnutia, keď

o zastavení výkonu rozhodnutia nijako nerozhodol. Pritom nám sa takýmto postupom

odopiera podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení výkonu rozhodnutia, na ktoré nás

2 O. s. p. oprávňuje - znemožňuje sa nám domáhať sa zákonom ustanoveným postupom nášho

práva na súde podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“.

Na základe týchto tvrdení sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol tak, že

okresný súd porušil jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 518/98 konať bez zbytočných prieťahov,

priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk a úhradu trov konania.

Predseda okresného súdu v tejto veci uviedol:

„Z obsahu príslušného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. E 518/98 som zistil, že dňa

13. 07. 1998 nám bol v súlade s §-om 105 ods. 2 O. s. p. odstúpený spis Okresného súdu

Piešťany pod sp. zn. E 186/98, vo veci výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí

oprávneného B. C. Consulting, a. s., so sídlom Kolárska ul. č. 14, Bratislava, práv. zast.

JUDr. D. K., proti povinnému B. T., bytom T. v sume 1.400,- Sk s prísl., na ďalšie konanie.

Výkon rozhodnutia bol nariadený v minimálnej lehote a to dňa 27. 07. 1998,

uznesením pod č. k. E 518/98-3. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 09. 1998.

Dňa 02. 09. 1998 bol vymáhajúcou úradníčkou za prítomnosti ďalších osôb urobený

súpis hnuteľných vecí u povinného, pričom bolo zistené, že zariadenie u povinného je

opotrebované, nevhodné na dražbu.

Následne o tejto skutočnosti bol upovedomený oprávnený, cestou práv. zástupcu

JUDr. D. K., ktorý prípis prevzal dňa 30. 10. 1998, spoločne so vz. 173.

Prípisom zo dňa 16. 11. 1998 pod č. k. E 518/98-6, bolo účastníkom (oprávnenému

a povinnému) oznámené, že sa nenašli žiadne hnuteľné veci patriace povinnému, ktoré by

podliehali výkonu rozhodnutia. S poukazom na stanovisko NS č. 18/80 bol oprávnený

poučený, že výkon rozhodnutia bol nariadený neúčinne, stal sa bezvýsledným, ktorý

3 nemožno zastaviť a preto, vo veci musí podať nový návrh na výkon rozhodnutia iným

spôsobom.

Zástupca oprávneného prípis prevzal dňa 18. 11. 1998. Od tejto doby bol právny

zástupca oprávneného nečinný a až dňa 14. 05. 2004, kedy takmer po 4 rokoch oznamuje

tunajšiemu súdu, že ku dňu 30. 04. 2004 neeviduje u povinného žiadnu platbu, preto trvajú

na uhradení dlhu.

Odpoveď im bola zaslaná dňa 01. 06. 2004 a následne dňa 08. 07. 2004. (...)

Žiadne prieťahy v konaní zo strany tunajšieho súdu zistené neboli, čo právnemu

zástupcovi oprávneného bolo oznámené, aj vo veci tunajšieho súdu pod č. Spr 1510/04.

Je chybou právneho zástupcu oprávneného, že doposiaľ nerešpektoval právny názor

súdu v danej veci, s poukazom i na stanovisko NS č. 18/80 a doposiaľ nepodal na súd nový

návrh na výkon rozhodnutia podľa §-u 259 a následne O. s. p. a taktiež nepostupoval ani

spôsobom, ktorý mu umožňuje O. s. p. pred nariadením výkonu rozhodnutia, o čom bol

opakovane poučený, naposledy dňa 08. 07. 2004. (...)

Po preverení spisového materiálu, musím konštatovať, že žiadne základné práva

podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR sťažovateľa porušené neboli. Pokiaľ

k dnešnému dňu nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, je to iba z dôvodu

nečinnosti právneho zástupcu a nerešpektovania právneho názoru súdu.

Na základe týchto skutočností navrhujem sťažnosť, ako neopodstatnenú zamietnuť.“

II.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

4 Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Do obsahu tohto základného práva patrí aj ochrana poskytovaná súdom v nútenom výkone

súdnych a iných rozhodnutí podľa VI. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj

„OSP“). Súčasťou tejto súdnej ochrany je aj právo účastníka konania, aby sa konanie začaté

na jeho návrh skončilo spôsobom, ktorý mu umožní pokračovať v ďalšej ochrane jeho

judikovaného práva, t. j. aby súd o skončení konania rozhodol úkonom, ktorým je výlučne

súdne rozhodnutie, proti ktorému sa účastník môže – za zákonom ustanovených

predpokladov – aj brániť opravným prostriedkom.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad IV. ÚS 77/02) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Platí to nielen pre

hmotné právo, ale aj pre normy procesného práva.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a

účinná právna norma.

Okresný súd oznámil 16. novembra 1998 sťažovateľke, že výkon rozhodnutia v jej

veci bol nariadený neúčinne a stal sa bezvýsledným. V tomto úkone sa okresný súd riadil

rozhodnutím Najvyššieho súdu ČSSR uverejneným pod číslom R 18/80 Zbierky, podľa

ktorého sa výkon rozhodnutia stal bezvýsledným, ak sa pri výkone rozhodnutia predajom

hnuteľných vecí nenašli žiadne postihnuteľné veci patriace povinnému. Toto stanovisko

5 okresný súd zopakoval v úkone adresovanom sťažovateľke 21. mája 2004 a konštatoval, že

vec vedená pod sp. zn. E 518/98 bola právoplatne skončená, a preto v nej nemožno konať.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd, ako to vyplýva aj z obsahu spisu, po zistení,

že povinný nemá hnuteľné veci, ktoré by bolo možné spísať, uskutočnenie výkonu

rozhodnutia predajom hnuteľných veci považoval za skončené v dôsledku jeho

„bezvýslednosti“. Žiadne rozhodnutie o tom nevydal a považoval vec za právoplatne

skončenú.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právoplatné skončenie veci predpokladá

rozhodnutie, ktoré nadobúda právoplatnosť v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (§ 167 a nasl. OSP v spojení s § 254 OSP). Takéto rozhodnutie vo veci výkonu

rozhodnutia sp. zn. E 518/98 vydané nebolo. V dôsledku takého postupu okresného súdu

sťažovateľka nemala možnosť brániť sa proti „bezvýslednosti“ výkonu rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí, prípadne uviesť informácie o hnuteľných veciach povinného,

ktoré by sa mohli spísať. Takýto postup okresného súdu preto nie je v súlade s ústavne

súladným chápaním obsahu základného práva na súdnu ochranu pri výkone rozhodnutia.

Akceptovanie takého postupu by znamenalo, že oprávnený (sťažovateľka) by sa nemohol

žiadnym spôsobom brániť proti záveru súdu o „bezvýslednosti“ výkonu rozhodnutia aj keby

povinný mal hnuteľné veci, ktoré by sa mohli spísať a predať pri výkone rozhodnutia.

V tejto spojitosti sa nemožno odvolávať na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR

uverejnené pod číslom R 18/80 Zbierky, ktoré nemohlo reflektovať súčasné ústavné pomery

a predovšetkým obsah základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím

postupom a úkonmi vo veci výkonu rozhodnutia sp. zn. E 518/98 tým, že o svojom závere

o bezvýslednosti výkonu rozhodnutia nevydal rozhodnutie a neumožnil tak sťažovateľke

obranu proti takému postupu a rozhodnutiu, porušil jej základné právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

6 2. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí.

V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného práva to, aby sa po nariadení

núteného výkonu bez zbytočných prieťahov uskutočnil tento výkon (prípadne súdna

exekúcia) tak, aby vymáhaný nárok bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej

alebo absolútnej neprípustnosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia, uspokojený

(podobne II. ÚS 205/04).

Vo veci sťažovateľky tým, že okresný súd považoval výkon rozhodnutia za

„bezvýsledný“, došlo k tomu, že od oznámenia zo 16. novembra 1998 sa vo veci núteného

výkonu rozhodnutia nekonalo napriek tomu, že okresný súd bol povinný z úradnej

povinnosti dbať na uskutočnenie výkonu rozhodnutia (§ 265 OSP) nečakajúc na návrhy

účastníkov konania. Toto obdobie nečinnosti postačuje na záver ústavného súdu, že okresný

súd porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,

prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

7 súde“) okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. E 518/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Takýmto príkazom je súčasne zabezpečené aj to, že sa odstráni porušovanie základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Okresný súd je totiž viazaný právnym

názorom, ktorý je vyslovený v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), t. j. že

musí vo veci konať a rozhodnúť a nemôže tvrdiť, že došlo k právoplatnému rozhodnutiu

v dôsledku „bezvýslednosti“ výkonu rozhodnutia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka uplatnila aj tento nárok na ochranu jej základných práv. Ústavný súd je

toho názoru, že výrok o porušení jej základných práv, o prikázaní okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov podľa záväzného právneho názoru ústavného súdu a o uložení

povinnosti okresnému súdu uhradiť jej trovy konania pred ním postačuje na efektívnu

ochranu jej základných práv. Preto ústavný súd finančné zadosťučinenie sťažovateľke

nepriznal.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2

zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania 9 342 Sk

za dva úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku každému úkonu

právnej služby.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005

8