I. ÚS 103/2016 — I. ÚS 103/2016 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 103/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Júliou Chovancovou, Za kasárňou 1, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. 6 C 204/2014 a takto

ro zhodo l :

Sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodn en i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom

Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

6 C 204/2014 (ďalej len „namietané konanie okresného súdu“). Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „došlo k porušeniu jeho ústavného práva

garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy“, pretože okresný súd „od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu podaného 31. 12. 2013 doposiaľ, teda ani po dvoch rokoch

nerozhodol“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na

ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. 6 C 204/2014 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal

okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 303,16 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2 Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa

na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť v tomto čase je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014). Ústavný súd v súvislosti

s hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu a v súlade so svojou predchádzajúcou

judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci

ide o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti alebo

neefektívnej činnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné.

3 Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že okresný súd v namietanom konaní

od podania návrhu vykonal úkony spojené s podaným návrhom sťažovateľa na oslobodenie

od súdneho poplatku, zasielal návrh sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie, ako aj vyjadrenie

odporcu na vedomie a vyjadrenie sťažovateľovi. Keďže sťažovateľ na súkromnú adresu

zákonnej sudkyne zaslal list, v ktorom žiadal nariadenie termínu pojednávania a uvádzal

v ňom informácie a skutočnosti týkajúce sa jej súkromia a rodiny, zákonná sudkyňa

oznámila predsedovi okresného súdu pochybnosť o svojej nezaujatosti k sťažovateľovi.

Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodoval

a zaujatosti zákonnej sudkyne, pričom zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prerokovávania

a rozhodovania vo veci. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 27. januára

2016.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje doterajší postup okresného súdu

(konanie trvá celkovo do podania sťažnosti ústavnému súdu dva roky) za taký, ktorý by

signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ako

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

ústavy. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. I. ÚS 753/2014,

I. ÚS 93/2016).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po

prípadnej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať aj reálne

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2016

4