I. ÚS 763/2013 — I. ÚS 763/2013 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 763/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. G. V., Ž., zastúpenej advokátskou

kanceláriou JUDr. S., JUDr. B., JUDr. S., s. r. o., Č., konajúcou prostredníctvom konateľa a

advokáta JUDr. P. S., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 170/2010 a takto

ro zhodo l :

Sťažnosť Mgr. G. V. odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodn en i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. októbra 2013 doručená sťažnosť Mgr. G. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 170/2010. 2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde

návrh na začatie konania o náhradu škody 25. mája 2010. Dňa 15. júna 2010 bol okresným

súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol 16. júla 2010 podaný odpor.

Sťažovateľka sa 11. januára 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

urgenciou domáhala, aby okresný súd vo veci konal. Okresný súd nariadil termín

pojednávania na 22. jún 2011. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely

predvolania svedkov.

Dňa 12. marca 2013 sťažovateľka okresný súd žiadala, aby nariadil pojednávanie

a vo veci konal. Okresný súd na túto žiadosť sťažovateľky nereagoval, preto sa

sťažovateľka sťažnosťou zo 4. apríla 2013 obrátila na predsedu okresného súdu.

Okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. máj 2013. Toto pojednávanie bolo

odročené na neurčito pre účely zabezpečenia výsluchu svedkov.

Dňa 31. mája 2013 bolo sťažovateľke doručené vyjadrenie predsedu okresného súdu

k jej sťažnosti zo 4. apríla 2013. Predseda okresného súdu konštatoval, že sťažnosť je

dôvodná a že zákonnému sudcovi oznámi, aby veci venoval náležitú pozornosť.

Sťažovateľka okresnému súdu doručila 3. novembra 2013 ďalšiu urgenciu, keďže

do tohto dátumu nebol nariadený termín pojednávania.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že sa z dôvodu nečinnosti okresného

súdu nachádza v stave právnej neistoty, keďže v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo

konanie na okresnom súde 3 roky a 5 mesiacov.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. 8 C 170/2010 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby prikázal okresnému súdu konať

2 vo veci bez zbytočných prieťahov. Požadovala taktiež priznať jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

3 postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,

II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8. Ako z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľka podala na okresnom

súde návrh na začatie konania 25. mája 2010 a napadnuté konanie vedené na okresnom súde

pod sp. zn. 8 C 170/2010 v čase podania sťažnosti trvalo 3 roky a 5 mesiacov. Do podania

ústavnej sťažnosti sťažovateľkou boli vo veci nariadené dve pojednávania, to druhé

z 15. mája 2013 bolo odročené na neurčito pre účely zabezpečenia výsluchu svedkov.

9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 47/03,

II. ÚS 296/2011). Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom

v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, žeby ich bolo možné po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2

ústavy.

10. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by

porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne

neopodstatnenú.

11. Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

4 podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie

(táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania

zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať, primerané finančné

zadosťučinenie a náhrada trov konania).

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013

5