II. ÚS 333/2014 — II. ÚS 333/2014 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 333/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Z. N., zastúpeného advokátom

Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. 8 C 76/2011 a takto

ro zhodo l :

Sťažnosť Z. N. odmieta.

Odôvodn en i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2013 doručená sťažnosť Z. N. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou žiada, aby ústavný súd vydal toto „uznesenie“:

„Postupom zákonnej sudkyne Okresného súdu Martin v právnej veci o vyporiadanie

BSM bývalých manželov(...) vedenej pod sp. zn. 8C/76/2011 boli porušené základné práva

sťažovateľa na ochranu jeho práva zákonom ustanoveným postupom na nezávislom súde,

čím boli porušené základné práva sťažovateľa podľa článku 127 Ústavy SR a čl. 46 ods. 1

Ústavy SR. Zákonná sudkyňa Mgr. Magdaléna Šmidtová sa z konania o vyporiadanie BSM

bývalých manželov v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin, spis. zn. 8C/76/2011

z dôvodu jej zaujatosti vylučuje.“

2. Z obsahu sťažnosti, ako aj príloh možno podstatu veci zhrnúť takto: Sťažovateľ je

účastníkom (odporcom) v konaní Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

vedenom pod sp. zn. 8 C 76/2011 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktoré sa začalo na návrh jeho bývalej manželky. Počas konania mal sťažovateľ

dojem, že v zápisnici o prvom pojednávaní z 12. júla 2011 sú zachytené jeho prejavy, ktoré

nepredniesol. Preto si jeho advokát z priebehu ďalšieho pojednávania 20. novembra 2012

so súhlasom okresného súdu vyhotovil zvukový záznam. Po doručení zápisnice z tohto

pojednávania (5. februára 2013) sťažovateľ zistil, že je „značne skrátená, zúžená

a oklieštená“ a že neobsahuje podstatné časti jeho prednesov (Časť zápisnice pritom

okresný súd opravil v úradnom zázname z 21. novembra 2012.), preto požiadal okresný súd

o zaslanie „úplnej zápisnice“ listom z 31. januára 2013 (čo je však skôr než 5. februára

2013, keď mu bola doručená údajne neúplná zápisnica). Okresný súd na túto jeho žiadosť

nereagoval, preto na pojednávaní 26. februára 2013 namietol zaujatosť zákonnej sudkyne.

V podaní z 5. apríla 2013 doplnil, že zaujatosť vidí v tom, že sudkyňa na pojednávaní

zaznamenala do zápisnice len časti prednesov podľa vlastného uváženia, ktoré

„vyselektovala“ alebo „im dala iný význam“, no nie všetko, čo bolo zaznamenané

v zvukovom zázname z pojednávania. Krajský súd v Žiline uznesením č. k.

9 NcC 354/2013-211 z 30. apríla 2013 sudkyňu nevylúčil v podstate z dôvodu, že nemá

vzťah k veci, k účastníkom ani ich zástupcom. Na záver dodal, že «skutočnosti uvádzané

oprávneným (zrejme „odporcom“, pozn.), ešte samy o sebe nemôžu vzbudzovať pochybnosti

o nezaujatosti sudkyne. Keďže samotná zákonná sudkyňa, ktorá má vo veci rozhodovať,

nemá žiadny pomer k účastníkovi konania, ani k prejednávanej veci, je povinná vec z titulu

svojho povolania prejednať objektívne a rozhodnúť s prihliadnutím na profesionálny

prístup k práci.». Sťažovateľ je však presvedčený, že postup okresného súdu, ktorý

namiesto prepísania záznamu z diktafónu vyjadrenia účastníkov „značne skráti, prípadne

zmení význam vyjadrení, alebo urobí prepis len tých vyjadrení..., ktoré vyberie a určí súd“,

2 odníma účastníkovi právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy. Takéto

správanie podľa neho vylučuje subjektívnu nestrannosť zákonnej sudkyne.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených

v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. IV. ÚS 322/09 (č. 104/2009 ZNaU) vyslovil, že

účinným opravným prostriedkom proti chybám protokolácie je žiadosť (návrh) o doplnenie

zápisnice, resp. námietka proti jej zneniu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej aj „OSP“). O takomto návrhu (námietke) musí rozhodnúť predseda senátu

(samosudca) uznesením, ktoré je však uznesením o vedení konania, a nie je proti nemu

prípustné odvolanie (pozri napr. 5 Cdo 101/2010). V prerokúvanej veci nie je z obsahu

sťažnosti ani z jej príloh zrejmé, že by bol sťažovateľ takúto žiadosť (návrh) podal. Podľa

ústavného súdu je však aj žiadosť (návrh) o doplnenie alebo opravu zápisnice podľa § 40

ods. 3 OSP podaním, z ktorého v zmysle § 42 ods. 3 OSP musí byť okrem iného zrejmé,

čoho sa podávateľ domáha. To znamená, že ten, kto tvrdí, že zápisnica sa odchyľuje od jej

diktovaného znenia, je povinný urobiť konkrétny návrh na jej doplnenie o určité prednesy

alebo konkrétne výhrady voči tomu, že sú v nej zachytené prejavy, ktoré tam zachytené byť

nemajú, alebo sú zachytené nesprávne, a ponúknuť na tento účel prostriedky na osvedčenie

svojich žiadostí. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ sa doteraz domáhal len

pomerne nejasného „zaslania úplnej zápisnice“, čo podľa ústavného súdu nemožno

považovať za dostatočne určitú námietku proti jej aktuálnemu zneniu. Sťažovateľ si podľa

vlastného tvrdenia priebeh pojednávania 20. novembra 2012 zaznamenával aj sám a z jeho

zvukového záznamu tak musí byť ľahko zistiteľné, čo samosudkyňa diktovala do diktafónu

3 ako zápisnicu z pojednávania a čo je uvedené v jej písomnom vyhotovení v spise. Preto

preňho nemôže byť problém dokázať, aký mal byť skutočný obsah zápisnice podľa diktátu

na pojednávaní.

5. O námietke zaujatosti sťažovateľa proti zákonnej sudkyni vznesenej aj z dôvodov

nesprávnej protokolácie bolo rozhodnuté skôr citovaným uznesením Krajského súdu

v Žiline, teda „iným súdom“ v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc

ústavného súdu na konanie o vlastnej podstate sťažnosti sťažovateľa, teda o otázke, či

uvedený nesprávny postup zakladá či nezakladá dôvod vylúčenia zákonnej sudkyne.

Sťažovateľ mal svoju sťažnosť smerovať proti uvedenému uzneseniu, ktorým jeho námietke

nebolo vyhovené, čo však neurobil. Ústavný súd však považuje za potrebné uviesť, že podľa

jeho názoru uvádzané nedostatky v postupe zákonnej sudkyne nie sú spôsobilým dôvodom

jej vylúčenia, pretože ide o jej postup v konaní (§ 14 ods. 3 OSP, zhodne napr.

I. ÚS 325/2011). Navyše, na výrok vylučujúci zákonnú sudkyňu z prerokúvania veci nie je

ústavný súd oprávnený v žiadnom prípade (porov. čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. § 56 zákona

o ústavnom súde).

6. Len na záver ústavný súd dopĺňa, že podľa ustálených názorov doktríny (pozri

Števček M. In: Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. Praha :

C. H. BECK, 2009, s. 86, zo starších napr. Mičura, M., Moys, Š. Občiansky sporový

poriadok. Bratislava : Právnická jednota, 1942, s. 212) a judikatúry (napr. 2 Cdo 119/2011)

je zápisnica o pojednávaní, ktorá obsahuje všetky zákonom ustanovené (formálne)

náležitosti, verejnou listinou, keďže bola vyhotovená súdom v rámci jeho právomoci (§ 134

OSP). Citované ustanovenie však výslovne pripúšťa dôkaz opaku proti obsahu verejnej

listiny. Platnému občianskemu procesnému právu je dokonca neznáme ustanovenie typu

§ 402 Občianskeho súdneho poriadku z roku 1911, podľa ktorého bolo skutkový stav, ako

bol opísaný v odôvodnení rozsudku, možné vyvrátiť len zápisnicou o pojednávaní a jej

prílohami. Naopak, podľa uvedeného ustanovenia § 134 OSP môže účastník tak v odvolaní,

ako aj (v určitom rozsahu) v dovolaní namietnuť, že obsah zápisnice nezodpovedá

skutočnosti, a ponúknuť v tomto smere dôkazné prostriedky, resp. prostriedky na

osvedčenie svojich námietok. Povinnosťou odvolacieho, resp. dovolacieho súdu potom je

4 ponúknuté prostriedky náležite vyhodnotiť a rozhodnúť, či bol dokázaný opak toho, čo sa

uvádza v zápisnici o pojednávaní. Aj z uvedeného je zrejmé, že ústavná sťažnosti proti

nedostatkom protokolácie môže prichádzať do úvahy len výnimočne, keďže tieto nedostatky

samy osebe sú len zriedkavo spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd účastníka.

Do zásahu do nich totiž spravidla môže dôjsť až vtedy, keď ten istý súd alebo nadriadené

súdy v ďalšom konaní vyvodia z týchto nedostatkov pre účastníka negatívne dôsledky, resp.

keď v dôsledku nedostatkov zápisnice dôjde k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu či

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

7. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa je v časti, v akej smeruje proti

postupu zákonnej sudkyne v podobe nesprávnej protokolácie, neprípustná a v časti, v akej

sa od ústavného súdu žiada posúdenie, či zákonná sudkyňa je alebo nie je nestranná

(nezaujatá), nie je daná jeho právomoc. Neprípustnosť a nedostatok právomoci sú

procesnými prekážkami, ktoré odôvodňujú odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní. Vzhľadom na to ústavný súd na

neverejnom zasadnutí senátu (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014

5