II. ÚS 392/2024 — II. ÚS 392/2024 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 392/2024-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov

Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , ,

, zastúpenej Advokátska kancelária Babjak s.r.o., Zvonárska 8, Košice, proti

postupu a upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 4 Kn 61/23/8800-4 z 22. júna 2023

a proti postupu a upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 GPt

331/23/1000-3 z 21. augusta 2023 takto

rozh od ol :

Ústavnú sťažnosť odmi e ta.

O d ôvod n eni e:

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. októbra 2023 domáha

vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) postupom a upovedomením krajskej prokuratúry č. k. 4 Kn 61/23/8800-4 z 22. júna

2023 a proti postupu a upovedomeniu generálnej prokuratúry č. k. IV/2 GPt 331/23/1000-3

z 21. augusta 2023. Sťažovateľka navrhuje napadnuté upovedomenia krajskej prokuratúry

a generálnej prokuratúry zrušiť a vec vrátiť generálnej prokuratúre, resp. krajskej prokuratúre na

ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach-okolie, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania (ďalej

len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-84/2-VYS-KS-2022 z 3. februára 2023 bolo podľa § 215 ods. 1

písm. b) a ods. 4 Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo (na základe trestného 2

oznámenia sťažovateľky, pozn.) začaté pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a 2

Trestného zákona, a to z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

3. Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej Okresná

prokuratúra Košice-okolie rozhodla uznesením č. k. 1 Pv 219/21/8806-54 zo 16. marca 2023 tak, že

ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietla.

4. Právny zástupca sťažovateľky následne žiadosťou z 13. apríla 2023 podanou na základe príkazu

generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe

prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní

požiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti predmetného uznesenia okresnej

prokuratúry zo 16. marca 2023. Túto žiadosť vybavila krajská prokuratúra napadnutým

upovedomením z 22. júna 2023, ktorým právnemu zástupcovi sťažovateľky v podstatnom oznámila,

že preskúmaním spisového materiálu nezistila podklad na prijatie prokurátorského oprávnenia

vo vzťahu k žiadosťou napadnutému postupu a uzneseniu okresnej prokuratúry, ako ani vo vzťahu

k predchádzajúcemu postupu a uzneseniu vyšetrovateľa. Krajská prokuratúra zároveň právneho

zástupcu sťažovateľky informovala, že ďalšia žiadosť v predmetnej veci nebude vybavovaná.

5. Právny zástupca sťažovateľky následne ďalšou žiadosťou zo 16. augusta 2023 podľa príkazu

generálneho prokurátora č. 11/2019 požiadal generálnu prokuratúru o preskúmanie postupu krajskej

prokuratúry pri vybavovaní jeho prvej žiadosti podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019,

ako aj o preskúmanie predmetného postupu a uznesenia okresnej prokuratúry a vyšetrovateľa. Túto

žiadosť vybavila generálna prokuratúra napadnutým upovedomením z 21. augusta 2023, ktorým

právnemu zástupcovi sťažovateľky oznámila, že predmetná žiadosť zo 16. augusta 2023 bola

z dôvodu príslušnosti postúpená na vyhodnotenie a ďalší zákonu zodpovedajúci postup krajskej

prokuratúre.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v podstatnom v zásade opakuje argumentáciu uvedenú

v žiadostiach podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019. Podľa jej názoru k porušeniu ňou

označených práv došlo v dôsledku nesprávneho postupu krajskej prokuratúry a generálnej

prokuratúry pri vybavovaní jej žiadostí podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019, ktoré sa

náležite nevysporiadali s jej argumentáciou ako oznamovateľky podozrenia z naplnenia znakov

skutkovej podstaty trestného činu.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného

súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné

náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania

(§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132

ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2

zákona o ústavnom súde.

8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou formulované argumenty

ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona 3

o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu jej oneskorenosti [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom

súde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde].

II.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a upovedomením

krajskej prokuratúry:

9. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že ústavnú

sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd.

10. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa

osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom

doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho

zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté,

začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

11. Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle citovaného § 124

zákona o ústavnom súde neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom

ustanovený dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene.

12. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd pripomína, že zachovanie lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti proti rozhodnutiu napadnutému mimoriadnym opravným prostriedkom prichádza do

úvahy len v prípade, ak právna úprava sťažovateľovi využitie takéhoto mimoriadneho opravného

prostriedku umožňuje, a teda na zachovanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti sa nemožno

spoliehať vtedy, ak už samotná právna úprava explicitne vylučuje využitie mimoriadneho

opravného prostriedku.

13. Podľa čl. 3 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 opakovaná žiadosť podaná

podávateľom v tej istej veci sa nevybavuje. To však nebráni prijatiu zákonných opatrení

vyplývajúcich z úradnej povinnosti alebo rozhodnutia nadriadeného prokurátora. Podľa čl. 6 ods. 5

príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 v prípade, ak prokurátor príslušný na vybavenie

žiadosti na základe preskúmania zákonnosti nezistí skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrenia

v trestnej veci, o tejto skutočnosti primerane upovedomí podávateľa, v upovedomení súčasne

podávateľa poučí, že opakovaná žiadosť sa nevybavuje, o čom podávateľ už nebude upovedomený.

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa o napadnutom prípise

krajskej prokuratúry (ktorým krajská prokuratúra vybavila jej v poradí prvú žiadosť podanú podľa

príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019, pozn.) dozvedela najneskôr 16. augusta 2023, keďže

týmto dňom je datovaná opakovaná žiadosť sťažovateľky podaná podľa príkazu generálneho

prokurátora č. 11/2019.

4

15. Ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená osobne 27. októbra 2023. Sťažovateľka sa

teda ochrany svojich označených práv v súvislosti s napadnutým postupom a upovedomením

krajskej prokuratúry domáha jednoznačne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 124

zákona o ústavnom súde, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za podanú včas.

16. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd konštatuje, že dvojmesačnú lehotu na podanie ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu nemožno počítať od doručenia napadnutého upovedomenia generálnej

prokuratúry z 21. augusta 2023 (ktorým generálna prokuratúra vybavila opakovanú žiadosť

sťažovateľky podanú podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019, pozn.), ku ktorému došlo

28. augusta 2023, pretože (i) žiadosť podanú podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019

nemožno považovať za zákonom vymedzený mimoriadny opravný prostriedok predpokladaný

§ 124 zákona o ústavnom súde (akým je napr. dovolanie, pozn.), a zároveň (ii) samotný príkaz

generálneho prokurátora č. 11/2019 explicitne vylučuje podanie opakovanej žiadosti podľa príkazu

generálneho prokurátora č. 11/2019 v tej istej veci, a teda samotný príkaz generálneho prokurátora

č. 11/2019 využitie takéhoto (kvázi)opravného prostriedku neumožňuje. Z uvedeného vyplýva,

že podanie opakovanej žiadosti podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 v tej istej veci

nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 124 zákona o ústavnom súde absolútne žiadny vplyv.

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v časti

namietajúcej porušenie označených práv napadnutým postupom a upovedomením krajskej

prokuratúry odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

II.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a upovedomením

generálnej prokuratúry:

18. Z ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

19. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým postupom

a upovedomením generálnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že táto časť ústavnej sťažnosti

sťažovateľky je už prima facie zjavne neopodstatnená. Generálna prokuratúra napadnutým

upovedomením vybavila opakovanú žiadosť sťažovateľky podanú podľa príkazu generálneho

prokurátora č. 11/2019 v tej istej veci (t. j. vo veci predmetného trestného oznámenia sťažovateľky,

pozn.), pričom generálna prokuratúra v tomto upovedomení právnemu zástupcovi sťažovateľky

oznámila, že predmetná žiadosť bola z dôvodu príslušnosti postúpená na vyhodnotenie a ďalší

zákonu zodpovedajúci postup krajskej prokuratúre, čo je podľa názoru ústavného súdu plne

v súlade s čl. 3 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019, podľa ktorého opakovaná

žiadosť podaná podávateľom v tej istej veci sa nevybavuje. O uvedených následkoch opakovaného

podania žiadosti podľa príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 v tej istej veci pritom bola 5

sťažovateľka už aj vopred oboznámená, keďže v napadnutom upovedomení krajskej prokuratúry

(ktorým krajská prokuratúra vybavila jej v poradí prvú žiadosť podanú podľa príkazu generálneho

prokurátora č. 11/2019, pozn.) krajská prokuratúra sťažovateľku v súlade s čl. 6 ods. 5 príkazu

generálneho prokurátora č. 11/2019 okrem iného poučila o tom, že opakovaná žiadosť podľa

príkazu generálneho prokurátora č. 11/2019 sa nevybavuje.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel

k záveru, že sťažovateľkou napadnutý postup a upovedomenie generálnej prokuratúry nesignalizuje

možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, dôvodnosť ktorej by

bolo potrebné preskúmať ústavným súdom po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. že

medzi sťažovateľkou napadnutým postupom a upovedomením generálnej prokuratúry na jednej

strane a obsahom tohto práva na strane druhej neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej

by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho

porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým postupom a upovedomením generálnej prokuratúry

odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

21. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom

a upovedomením generálnej prokuratúry, ústavný súd konštatuje, že tento článok dohovoru sa týka

iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného

obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom. Generálna prokuratúra nemá postavenie

súdneho orgánu a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1

dohovoru. Nevzťahujú sa naň preto striktne ani požiadavky vyplývajúce z práva na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

,,ESĽP“) z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Článok 6 ods. 1

dohovoru zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú

záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie

konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie ESĽP

z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe

princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní,

právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu

(III. ÚS 199/08). Z čl. 6 (ods. 1) dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania

proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny trestný čin (napr.

II. ÚS 589/2018). Z judikatúry ESĽP vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je aplikovateľný ani na

poškodeného v trestnom konaní (Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006,

č. 29858/03, oddiel 1).

22. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že tento článok dohovoru nie je na napadnutý

postup a upovedomenie generálnej prokuratúry aplikovateľný. Ústavná sťažnosť je teda v tejto časti

nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd aj v tejto časti ústavnú

sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

6

23. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.

Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu