II. ÚS 146/2017 — II. ÚS 146/2017 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 146/2017-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária

Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, v mene ktorej koná konateľka a advokátka

JUDr. Mária Badová, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. 6 C 290/2010, za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 290/2010

porušené boli.

2

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 290/2010

prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy konania

v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

Advokátskej kancelárie JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka JUDr. Mária Badová, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 290/2010

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa domáha „na Ústavnom súde SR,

aby rozhodol o zdĺhavom konaní odporcu v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde

v Žiline pod č. k. 6C 290/2010...

Mojím podnetom na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení sa domáham,

aby na základe môjho návrhu bolo vydané rozhodnutie o sťažnosti mňa navrhovateľa,

ktorým namietam porušenie svojich základných práv garantovaných článkom 48 ods. 2.

Ústavy SR a článkom 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“. 3

Sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť „nečinnosťou súdu po podaní žalobného

návrhu v právnej veci mňa ako žalobcu, proti žalovanej obchodnej spoločnosti v 1. rade

, so sídlom ,

, o náhradu škody vo výške 44.415,- € s prísl., na jej prejednanie, ktorá

je vedená u odporcu, teda na Okresnom súde Žilina č. k. 6 C 290/2010, pričom poukazujem

na chronológiu postupu odporcu po podaní žalobného návrhu:

- 30. 12. 2010 bola doručená odporcovi žaloba, ktorou som sa domáhal náhrady

škody vo výške 44.415,- € s prísl.,

- 29. 1. 2013 mi bolo doručené uznesenie odporcu 6 C 290/2010-126 zo dňa

10. 1. 2013,

- 1. 3. 2013 mi bolo doručené uznesenie odporcu 6 C 290/2010-145 zo dňa

5. 2. 2013, ktorým súd zamietol môj návrh na prerušenie konania do pridelenia zástupcu

Centrom právnej pomoci,

- 4. 3. 2013 mi bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Žilina,

so sídlom ul. Národná č. 34, 011 01 Žilina, P. O. BOX B10 pod č. k. 751/2013 zo dňa

28. 2. 2013, ktorý mi bol pridelený právny zástupca Centrom právnej pomoci,

- 8. 4. 2013 odporca vytýčil pojednávanie na deň 7. 6. 2013 o 13,00 hod., ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom doplnenia znaleckého dokazovania,

- 18. 12. 2013 odporca vytýčil pojednávanie na deň 4. 3. 2014 o 13,00 hod., ktoré

bolo odročené na deň 29. 4. 2014 o 13,00 hod.,

- 8. 7. 2014 odporca mi doručil uznesenie č. k. 6 C 290/2010-419 zo dňa 20. 6. 2014,

ktorým bol môj návrh na prerušenie konania zamietnutý,

- 30. 3. 2015 mi bolo doručené uznesenie č. k. 6 C 290/2010-473 zo dňa 13. 3. 2015,

ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie,

- 8. 4. 2015 som odporcovi doručil moje námietky voči osobe ustanoveného znalca,

- 4. 5. 2015 som do rúk predsedu odporcu doručil podanie označené ako prieťahy

v konaniach,

- 8. 6. 2015 odporca mi doručil uznesenie č. k. 6 C 290/2010-486, zo dňa 26. 5. 2015,

- 22. 2. 2016 mi odporca doručil znalecký posudok č. 4/2016 spolu s výzvou zo dňa

18. 2. 2016, aby som sa k jeho obsahu vyjadril, 4

- 1. 3. 2016 som odporcovi doručil moje vyjadrenie k znaleckému posudku č. 4/2016

,

- 4. 3. 2016 mi odporca doručil uznesenie č. k. 6 C 290/2010-549, zo dňa 29. 2. 2016,

ktorým priznal znalcovi znalečné, pričom podotýkam, že 1. pojednávanie sa konalo po viac

ako 2 rokoch 6 mesiacoch a do dnešného dňa súdom nebolo právoplatne rozhodnuté.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že poukazom na „chronológiu postupu súdu uvedeného ako

odporca, možno bez najmenších pochybností mňa, ako sťažovateľa konštatovať, že tento súd

nepostupuje a nepostupoval v zhode so základnými zásadami uvedenými jednak v ust. § 6

Obč. súd. por. a jednak v príslušných ustanoveniach Ústavy SR, teda že došlo k porušeniu

mojich práv priznaných mi v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, nakoľko do dnešného dňa nie je konanie v tejto právnej

veci právoplatne skončené. Podľa môjho názoru prvostupňový súd nepostupoval správne

najmä pri tom, keď spôsoboval prieťahy nenariadením termínu pojednávania a zostal

nečinný neprimerane dlhú dobu, teda v podstate 6 rokov.“.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 6 000 € a v tejto súvislosti uvádza, že „navrhovaná výška je podľa môjho názoru

primeraná ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, pričom podotýkam,

že k tejto výške som dospel tak, že za každý rok nečinnosti odporcu je suma 1 000 €

primeraná. Mám za to, že vzhľadom na obdobie nečinnosti príslušného súdu, ako i na tú

skutočnosť, že vo veci síce boli vykonané pojednávania, avšak doposiaľ nedošlo

k právoplatnému skončeniu konania v tejto veci, že v podstate odporca po 6 rokoch

nečinnosti po doručení dňa 30. 12. 2010 môjho žalobného návrhu zo dňa 27. 12. 2010,

konanie právoplatne neskončil.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti je požadovaná výška finančného

zadosťučinenia v súlade s ust. § 50 ods. 3. zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení

o organizácií Ústavného súdu a o konaní pred ním, a to i vzhľadom k výške vymáhanej

istiny a jej príslušenstva, ktoré mi do dnešného dňa neboli uhradené v žalovanej výške.“.

5

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom takto rozhodol:

„Právo , , trvale bytom

, priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, pod sp. zn.

6 C 290/2010, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, bolo porušené.

sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 6 000 € (slovom:

šesťtisíc EUR), ktoré je odporca − Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi

v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného súdu SR.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia

na účet právnej zástupkyne založený v

, č. účtu:

, a to v lehote 15 dní

od právoplatnosti nálezu.“

K sťažnosti sa okresný súd vyjadril prípisom podpredsedníčky okresného súdu

z 18. januára 2017 (ďalej len „prípis“), ktorého prílohou bola aj „chronológia úkonov

v konaní 6 C 290/2010“ a v ktorom okrem iného uviedol, že „vzhľadom na predmet

konania, ktorým je žaloba o náhradu škody vzniknutej neoprávneným užívaním časti

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu možno konštatovať, že typovo spor patrí medzi

skutkovo a právne náročné právne veci. Dokazovanie v predmetnej veci je spojené

s vykonávaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad

hodnoty nehnuteľností, ktoré má nepochybne vplyv na priebeh a dĺžku súdneho konania.

Následne po vykonaní znaleckého dokazovania došlo rozhodnutím Okresného súdu Žilina

zo dňa 24. 03. 2016 k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu uznesením č. k. 2 K/21/2015.

Na výzvu Okresného súdu Žilina zo dňa 29. 09. 2016 správkyňa konkurznej podstaty úpadcu

− žalobcu podaním doručeným súdu dňa 03. 01. 2017 navrhla pokračovať v konaní súdu.“.

Okresný súd v prípise poznamenal, že „procesný postup súdu je do značnej miery

ovplyvnený aj nadmerným zaťažením jednotlivých súdnych oddelení Okresného súdu Žilina,

pričom aktuálna personálna situácia neumožňuje správe súdu prijať okamžité riešenia. 6

Pokiaľ Ústavný súd SR vzhliadne v postupe Okresného súdu Žilina nedôvodné

prieťahy v konaní, navrhujem, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi primerané

zadosťučinenie so zreteľom na povahu uplatňovaného nároku, jeho výšku a možnú ujmu,

kedy neistota spôsobená sťažovateľovi postupom súdu by nemala suplovať nároky uplatnené

v predmetnom konaní.“.

Okresný súd spolu s prípisom doručil ústavnému súdu aj vyžiadaný súdny spis

vedený v napadnutom konaní.

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 146/2017

z 2. marca 2017 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu prípisom

z 20. apríla 2017 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a uviedla:

„V rámci vyjadrenia Okresného súdu Žilina zo dňa 18. 01. 2017 k sťažnosti

, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6 C 290/2010,

Okresný súd Žilina poukázal na skutkovú a právnu náročnosť prejednávanej veci,

dokazovanie spojené s vykonávaním znaleckého posudku znalcom z odboru Stavebníctvo,

odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktoré ovplyvňuje priebeh a dĺžku súdneho konania

a s poznámkou, že sudca, ktorý v predmetnej právnej veci koná, sa k ústavnej sťažnosti

nevyjadril. Vzhľadom na to, že v lehote určenej ústavným súdom na vyjadrenie sa

k sťažnosti zákonný sudca v predmetnej právnej veci čerpal riadnu dovolenku, a preto sa

k ústavnej sťažnosti nevyjadril, zákonný sudca využil možnosť dodatočne vyjadriť sa

k obsahu ústavnej sťažnosti podaním zo dňa 18. 04. 2017, ktoré vyjadrenie

v prílohe pripájam.

Zákonný sudca v rámci písomného vyjadrenia k sťažnosti poukázal na jednotlivé

procesné úkony sťažovateľa a Okresného súdu Žilina v období od podania žaloby dňa 7

27. 12. 2010 až do dňa 01. 03. 2013 a uviedol rozhodné skutočnosti, ktoré ovplyvnili celý

priebeh a dĺžku súdneho konania, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti v celom rozsahu

a v podrobnostiach neuvádza, a ktoré do značnej miery ovplyvnili termín nariadenia prvého

pojednávania. Zákonný sudca ďalej konkretizuje jednotlivú chronológiu procesných úkonov

súdu a sťažovateľa od mesiaca marec 2013 ku dňu podania vyjadrenia k sťažnosti s tým,

že chronológiu procesných úkonov sudca doplnil poukazom na pretrvávajúcu pracovnú

zaťaženosť sudcu a ďalšie okolnosti, ktoré ovplyvnili priebeh a frekvenciu jednotlivých

procesných úkonov súdu.

Vo väzbe na chronológiu jednotlivých úkonov súdu a procesných strán konštatujem,

že celková dĺžka konania zodpovedá náročnosti a zložitosti veci. Po navrátení spisu

z Ústavného súdu SR bol vo veci nariadený dňa 02. 03. 2017 termín pojednávania na deň

21. 04. 2017.

Vzhľadom na už uvedené pripojené písomné vyjadrenie zákonného sudcu

v predmetnej právnej veci opakovane uvádzam, že postup a frekvencia jednotlivých

procesných úkonov zo strany súdu je do značnej miery ovplyvnená zaťaženosťou

jednotlivých súdnych oddelení Okresného súdu Žilina, ktorý za daného permanentne

pretrvávajúceho nedostatočného personálneho obsadenia súdu nie je ani pri zvýšenom

pracovnom úsilí sudcov, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a asistentiek

objektívne schopný zabezpečiť konanie a rozhodovanie bez akýchkoľvek prieťahov. Proces

konania súdu v predmetnej právnej veci tak, ako vyplýva z chronológie jednotlivých

procesných úkonov súdu a procesných strán, bol ovplyvnený aj spôsobom využívania

prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany stranami sporu a samotným postupom

sťažovateľa podávaním zjavne nedôvodných návrhov na prerušenie konania, nereagovaním

sťažovateľa na žiadosť znalca zo dňa 14. 12. 2015, ďalej v dôsledku vyhlásené konkurzu

na majetok sťažovateľa s účinkami prerušenia konania do podania súhlasu správkyne

konkurznej podstaty úpadcu o pokračovanie v konaní na výzvu súdu. Preto žiadam všetky

uvedené skutočnosti pri rozhodovaní ústavného súdu zohľadniť.

V ostatnom sa pridržiavam svojho písomného vyjadrenia k sťažnosti zo dňa

18. 01. 2017.“

8

Zároveň sa zákonný sudca k doterajšej dĺžke napadnutého konania vyjadril takto:

«K sťažnosti zo dňa 02. 05. 2016 podanej na Ústavnom súde SR,

ktorou namietal porušenie svojho práva podľa ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1

Dohovoru v konaní proti žalovanému , o náhradu škody vedenom

pod spis. zn.: 6 C/290/2010 (ďalej len „Sťažnosť“), podávam ako zákonný sudca

nasledovné stanovisko:

V kontexte tvrdení sťažovateľa uvedených v obsahu jeho Sťažnosti si dovolím najskôr

poukázať na jednotlivé procesné úkony sťažovateľa a Okresného súdu Žilina v období

od podania návrhu na začatie konania na Okresnom súde Žilina dňa 27. 12. 2010 až do dňa

01. 03. 2013.

- sťažovateľ (ako žalobca) podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

( , advokát) návrh na začatie konania v dotknutej veci na Okresnom

súde Žilina dňa 27. 12. 2010, pričom si nesplnil svoju poplatkovú povinnosť podal ust. § 5

ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov;

- z dôvodu nesplnenia poplatkovej povinnosti sťažovateľom v čase jej splatnosti

podľa ust. § 8 ods. 1 v spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. (teda v čase podania

návrhu na začatie konania) bol sťažovateľ výzvou zo dňa 11. 01. 2011 (na č. l. 30 spisu)

podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na začatie konania. Túto výzvu prevzal jeho právny zástupca dňa 17. 01. 2011;

- podaním doručeným súdu dňa 24. 01. 2011 (na č. l. 32 spisu) sťažovateľ požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že nemá peňažné prostriedky a ani majetok,

ktorý by mohol speňažiť;

- prípisom zo dňa 25. 01. 2011 (na č. l. 33 spisu) bolo zaslané sťažovateľovi tlačivo

na oslobodenie od súdnych poplatkov − potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov spolu s výzvou na doručenie vyplneného

tlačiva v lehote 7 dní od doručenia prípisu. Prípis bol právnemu zástupcovi žalobcu

doručený dňa 28. 01. 2011;

- sťažovateľ doručil súdu vyplnené tlačivo dňa 02. 02. 2011 (na č. l. 34 spisu), pričom

bol prípisom zo dňa 06. 05. 2011 (na č. l. 41 spisu) vyzvaný na doplnenie niektorých údajov

o jeho príjmových pomeroch. Prípis bol sťažovateľovi doručený dňa 25. 05. 2011; 9

- sťažovateľ reagoval na prípis podaním doručeným súdu dňa 30. 05. 2011

(na č. l. 43 spisu);

- uznesením č. k. 6 C/290/2010-49 zo dňa 14. 06. 2011 bolo rozhodnuté o návrhu

sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, a to tak, že mu nebolo priznané;

- sťažovateľ podal v lehote na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu odvolanie

doručené súdu dňa 01. 07. 2011 (na č. l. 54 spisu);

- podané odvolanie bolo spolu s predkladacou správou zo dňa 04. 07. 2011 doručené

na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu dňa 11. 07. 2011 (na č. l. 55

spisu);

- dňa 05. 08. 2011 však sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal

na súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom ani v tomto prípade si svoju

poplatkovú povinnosť nesplnil. Z tohto dôvodu bol prípisom zo dňa 09. 08. 2011 (na č. l. 57

spisu) požiadaný odvolací súd o vrátenie spisu, aby tam mohlo byť o návrhu sťažovateľa na

nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté v 30-dňovej lehote v súlade s ust. § 75 ods. 4

O. s. p. spis tak bol Okresnému súdu Žilina vrátený dňa 15. 08. 2011 (viď č. l. 60 spisu);

- o návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia bolo rozhodnuté

uznesením č. k. 6 C/290/2010-69 zo dňa 22. 08. 2011 (ktorým bol návrh sťažovateľa

zamietnutý) teda v lehote podľa ust. § 75 ods. 4 O. s. p., pričom toto uznesenie bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 02. 09. 2011. V lehote na podanie

odvolania sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal na súde dňa 09. 09. 2011

proti uzneseniu odvolanie (na č. l. 78 spisu). Spolu s predkladacou správou

zo dňa 04. 10. 2011 bol spis doručený opätovne odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaniach sťažovateľa voči uzneseniam č. k. 6 C/290/2010-49 zo dňa 14. 06. 2011

a č. k. 6 C/290/2010-69 zo dňa 22. 08. 2011;

- odvolací súd uznesením č. k. 5 Co/361/2011-90 zo dňa 20. 10. 2011 potvrdil

napadnuté uznesenie súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného

opatrenia (na č. l. 49 spisu). Súčasne uznesením č. k. 5 Co/243/2011-97 zo dňa 30. 11. 2011

odvolací súd potvrdil uznesenie súdu, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Spis sa vrátil Okresnému súdu Žilina z Krajského súdu

v Žiline až dňa 08. 02. 2012, pričom nasledujúceho dňa bolo rozhodnutie odvolacieho súdu

odoslané na doručenie právnemu zástupcovi sťažovateľa a následne tomuto dňa 10

13. 02. 2012 doručené. Uznesenie č. k. 6 C/290/2010-49 zo dňa 14. 06. 2011 o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi tak nadobudlo právoplatnosť v spojení

s rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 13. 02. 2012;

- keďže sťažovateľ ani následne súdny poplatok za návrh na začatie konania

nezaplatil, bolo vydané v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. uznesenie

č. k. 6 C/290/2010-102 zo dňa 13. 03. 2012, ktorým súd konanie zastavil. Sťažovateľ podal

v lehote na podanie odvolania na súde dňa 04. 04. 2012 odvolanie proti uzneseniu

o zastavení konania (na č. l. 105 spisu), pričom dňa 10. 04. 2012 uhradil aj súdny poplatok

za návrh na začatie konania (záznam o zložení na č. l. 107 spisu). Z tohto dôvodu bolo

vydané uznesenie č. k. 6 C/290/2010-108 zo dňa 09. 05. 2012, ktorým podľa ust. § 10 ods. 3

zákona č. 71/1992 Zb. súd zrušil uznesenie č. k. 6 C/290/2010-102 zo dňa 13. 03. 2012

o zastavení konania, pričom toto uznesenie zo dňa 09. 05. 2012 nadobudlo právoplatnosť

dňa 01. 06. 2012;

- žalovaný bol uznesením č. k. 6 C/290/2010-113 zo dňa 31. 05. 2012 podľa ust.

§ 114 ods. 3 O. s. p. vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám

v lehote 15 dní, pričom toto uznesenie spolu s návrhom na začatie konania a jeho prílohami

bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 04. 06. 2012;

- právny zástupca žalovaného doručil vyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie

konania na súd dňa 25. 06. 2012. Tohto dňa mi bol aj spis ako zákonnému sudcovi

predložený;

- z dôvodu čerpania dovolenky v letných mesiacoch roku 2012, ako aj z dôvodu

môjho pracovného zaťaženia [len pre ilustráciu uvediem, že za obdobie od 01. 01. 2010

do 31. 12. 2012 mi bolo pridelených na prejednanie a rozhodnutie 986 vecí registra C,

pričom spolu s 287 nerozhodnutými vecami ku dňu 01.01.2010, som mal v uvedenom období

pridelených na prejednanie a rozhodnutie celkovo 1273 vecí registra C; na uvedený stav

som zároveň poukazoval aj v námietkach podľa ust. § 34 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z.

a upozorneniach podľa ust. § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. zo dňa 30. 09. 2011

(uložené pod 1 SprR/549/2011)], som prvé pojednávanie vo veci po naštudovaní obsahu

spisu nariadil dňa 22. 11. 2012 v termíne dňa 18. 01. 2013. Predvolanie na pojednávanie

bolo sťažovateľovi doručené riadne do vlastných rúk dňa 10. 12. 2012 a jeho právnemu

zástupcovi dňa 03. 12. 2012 (doručenky na č. l. 117 spisu); právny zástupca sťažovateľa 11

po nariadení termínu pojednávania vypovedal sťažovateľovi plnomocenstvo, čo oznámil

právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným súdu dňa 12. 12. 2012 (na č. l. 120 spisu).

- následne sťažovateľ podal na súde dňa 27. 12. 2012 návrh na prerušenie konania

(na č. l. 123 spisu) s odôvodnením, že na základe návrhu žalovaného v inom konaní

vedenom pod spis. zn. 6 C/8/2005 bolo vydané súdom uznesenie č. k. 6 C/8/2005-505,

ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie − vypracovanie geometrického plánu.

Podľa sťažovateľa bol tento dôkaz vhodný aj na vykonanie v dotknutej veci vedenej

pod spis. zn. 6 C/290/2010, pričom tak sťažovateľ tak navrhol konanie prerušiť

do predloženia geometrického plánu, resp. do zápisu parciel z tohto geometrického plánu

do katastra nehnuteľností, (podotýkam, že v tomto čase som čerpal dovolenku);

- po ukončení čerpania mojej dovolenky bolo vydané dňa 10. 01. 2013 uznesenie

č. k. 6 C/290/2010-126, ktorým bol podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p. vyzvaný sťažovateľ

na odstránenie vád návrhu na prerušenie konania s poučením podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p.,

že ak v určenej lehote neodstráni vady tohto návrhu, súd naň prihliadať nebude. Uznesenie

bolo doručené sťažovateľovi dňa 29. 01. 2013 (viď doručenka na č. l. 127 spisu);

- dňa 18. 01. 2013 sa konalo prvé pojednávanie vo veci, na ktoré sa sťažovateľ

bez akéhokoľvek ospravedlnenia neustanovil. Na pojednávanie sa ustanovil právny zástupca

žalovaného. Vzhľadom k tomu, že výzvu na odstránenie vád návrhu na prerušenie konania

prevzal sťažovateľ až dňa 29. 01. 2013 (t. j. až po pojednávaní) a teda o tomto návrhu

na prerušenie konania nemohlo byť do začiatku pojednávania dňa 18. 01. 2013 právoplatne

rozhodnuté [keďže voči rozhodnutiu o prerušení konania bolo prípustné odvolanie

podľa ust. § 202 ods. 3 písm. o) O. s. p.], pojednávanie dňa 18. 01. 2013 muselo byť

odročené bez prejednania veci, a to na neurčito, keďže dňa 18. 01. 2013 nebolo známe,

či sťažovateľ vady svojho návrhu na prerušenie konania odstráni, alebo nie.

- dňa 22. 01. 2013 sťažovateľ podal na súde ďalší návrh na prerušenie konania

(na č. l. 139 spisu), a to do pridelenia zástupcu Centrom právnej pomoci. Uznesením

č. k. 6 C/290/2010-145 zo dňa 05. 02. 2013 bol tento návrh sťažovateľa na prerušenie

konania zamietnutý, pričom uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 01. 03. 2013.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súpisu úkonov súdu, ako aj úkonov sťažovateľa,

si dovolím tvrdiť, že sťažovateľ v podanej Sťažnosti účelovo zavádza Ústavný súd SR,

ak v nej produkuje tvrdenie o takej chronológii postupu Okresného súdu Žilina, 12

že po podaní návrhu na začatie konania na Okresnom súde Žilina dňa 30. 12. 2010 mu bolo

až dňa 29. 01. 2013 doručené uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 6 C/290/2010-126

zo dňa 10. 01. 2013, resp., že dňa 01. 03. 2013 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu

Žilina č. k. 6 C/290/2010-145 zo dňa 05. 02. 2013, čím sa snaží navodiť dojem, že Okresný

súd Žilina bol v konaní absolútne nečinný viac ako dva roky. Sťažovateľ tak účelovo zamlčal

Ústavnému súdu SR celý rad úkonov Okresného súdu Žilina, vrátane rozhodnutia o návrhu

sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodnutia súdu o neoslobodení

sťažovateľa od súdnych poplatkov, rozhodnutia súdu o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku za návrh na začatie konania, rozhodnutia o zrušení tohto rozhodnutia

a v neposlednom rade nariadenie pojednávania v termíne dňa 18. 01. 2013. Rovnako si

dovolím uviesť, že nariadenie prvého pojednávania vo veci v termíne až dva roky po podaní

návrhu na začatie konania bolo v rozhodnej miere spôsobené sťažovateľom, a to nesplnením

si jeho poplatkovej povinnosti riadne v lehote jej splatnosti. Mám za to, že sťažovateľ, ako aj

v iných konaniach (je mi známe z mojej činnosti, napr. obdobne v konaní vedenom

pod spis. zn. 6 C/8/2005), len účelovo v snahe sa vyhnúť poplatkovej povinnosti požiadal

súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom následne po tom, ako došlo uznesením

č. k. 6 C/290/2010-102 zo dňa 13. 03. 2012 k zastaveniu konania podľa ust. § 10 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb. súdny poplatok v nemalej sume 2.664,50 eur promptne uhradil.

Účelovosti konania sťažovateľa nasvedčuje aj okolnosť, že v krátkej dobe pred podaním

návrhu na začatie konania na Okresnom súde Žilina bezodplatne previedol svojej dcére

darovacou zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad jej vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností dňa 25. 10. 2010, vlastníctvo k pozemkovej nehnuteľnosti

[pozemku parcela KN-E č. − orná pôda o výmere 2 961 m 2 , k. ú. ,

pričom samotný sťažovateľ na pojednávaní Okresného súdu Žilina vo veci vedenej

pod spis. zn. 6 C/8/2005 dňa 16. 10. 2009 uviedol, že obdobné pozemky v danej lokalite sa

predávajú za sumu 83,- eur až 140,- eur/m 2 ; t. j. pri výmere 2 961 m 2 by hodnota tohto

pozemku bola podľa tvrdení sťažovateľa min. 245.763,- eur; súdom ustanovený znalec

v podanom znaleckom posudku č. 4/2016 − na č. l. 507 spisu −

vychádzal zo všeobecnej hodnoty tohto pozemku vo výške 34,180 eur/m 2 , teda pri výmere

2 961 m 2 zo všeobecnej hodnoty tohto pozemku v sume 101.206,98 eur; pričom za užívanie

tohto pozemku sa sťažovateľ kontinuálne súdil so žalovaným už od roku 2005, čo vyplýva aj 13

z návrhu sťažovateľa na spojenie vecí vedených na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.

2 C/162/2005, 6 C/8/2005, 16 C/107/2005, 18C/304/2007, 4C/15/2008, 8C/264/2009,

6C/290/2010 a 8C/283/2011 (na č. l. 119 spisu)], resp. k spoluvlastníckym podielom

o veľkosti 1/6 k pozemkom (pozemku parcela KN-E č. - orná pôda o výmere 3 257 m 2 ,

k. ú. , za ktorého bezdôvodné užívanie v roku 2012 právny nástupca

sťažovateľa , zastúpená sťažovateľom, žiadala v inom konaní Okresného

súdu Žilina vedenom pod spis. zn. 6C/64/2013 od žalovaného peňažnú náhradu v sume

3,78 eur/m 2 /rok, t. j. peňažnú náhradu v sume 12.601,88 eur; pozemku parcela KN-E

č. − orná pôda o výmere 74 m 2 , k. ú. ). Teda tesne pred podaním

návrhu na začatie konania sa tak sťažovateľ bezodplatne zbavil majetku v nemalej peňažnej

hodnote, z ktorého výnosov, alebo predaja mohol hradiť súdne poplatky. Súčasne je možné

tiež uviesť, že sťažovateľ svojím zjavne bezúspešným a vadným návrhom na prerušenie

konania doručeným súdu dňa 27. 12. 2012 zmaril prvé pojednávanie vo veci nariadené

v termíne dňa 18. 01. 2013.

V ďalšom by som opätovne uviedol nasledujúcu chronológiu úkonov súdu

a sťažovateľa:

- po právoplatnosti uznesenia č. k. 6 C 290/2010-145 zo dňa 05. 02. 2013 bolo

prípisom zo dňa 04. 04. 2013 (na č. l. 149 spisu) vyzvané Centrum právnej pomoci, aby

súdu oznámilo, ako bolo rozhodnuté o žiadosti sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci,

pričom Centrum právnej pomoci podaním doručeným súdu dňa 05. 04. 2013 (na č. l. 151

spisu) oznámilo, že sťažovateľovi bolo priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci,

pričom mu bol na zastupovanie v dotknutej veci určený advokát

. Rozhodnutie Centra právnej pomoci (na č. l. 152) nadobudlo právoplatnosť dňa

27. 03. 2013;

- dňa 08. 04. 2013 som vo veci nariadil pojednávanie v termíne 07. 06. 2013, ktoré sa

uskutočnilo za účasti oboch strán sporu a po prejednaní veci na tomto pojednávaní bolo

odročené na neurčito z dôvodu (až na tomto pojednávaní vznesených) dôkazných návrhov

sťažovateľa vyžiadaním listín od Správy katastra Žilina a súčasne z dôvodu návrhu

sťažovateľa, aby súd nariadil pojednávanie až po obdržaní týchto listín, ako aj po podaní

znaleckého posudku znalcom v inom konaní vedenom medzi rovnakými stranami sporu 14

pod spis. zn. 6 C/8/2005 (z dôvodov ekonomiky sporu, aby rovnaké dokazovanie znalcom

nemuselo byť nariaďované aj v dotknutej veci vedenej pod spis. zn. 6 C/290/2010);

- prípisom zo dňa 08. 07. 2013 (na č. l. 183 spisu) bola Správa katastra Žilina

požiadaná o zaslanie sťažovateľom požadovaných listín, pričom Správa katastra Žilina

doručila požadované listiny súdu dňa 24. 07. 2013 (cca 100 strán listín);

- dňa 01. 08. 2013 bola do spisu zažurnalizovaná fotokópia dotknutého znaleckého

posudku z konania vedeného pod spis. zn. 6 C/8/2005 zo dňa 30. 07. 2013;

- vzhľadom k tomu, že vybavenie dožiadania súdu zo dňa 08. 07. 2013 Správou

katastra Žilina bolo neúplné, prípisom zo dňa 14. 08. 2013 som Správu katastra Žilina

opätovne žiadal o predloženie sťažovateľom požadovaných listín, pričom Správa katastra

Žilina tieto listiny doručila súdu dňa 26. 08. 2013:

- po naštudovaní všetkých listinných dôkazov zabezpečených na návrh sťažovateľa

(cca 120 strán) som dňa 18. 12. 2013 nariadil vo veci ďalšie pojednávanie v termíne

dňa 04. 03. 2014;

- prípisom zo dňa 23. 01. 2014 (na č. l. 324 spisu) bol Okresný úrad Žilina,

katastrálny odbor opätovne žiadaný o zaslanie ďalších listinných dôkazov, a to na základe

návrhu sťažovateľa na vykonanie dokazovania týmito listinami spolu so žiadosťou o ich

zabezpečenie zo dňa 14. 01. 2014 (na č. l. 304 spisu), pričom Okresný úrad Žilina,

katastrálny odbor požadované listiny doručil súdu dňa 11. 02. 2014;

- vec bola za prítomnosti právnych zástupcov oboch sporových strán opätovne

prejednávaná na pojednávaní dňa 04. 03. 2014, pričom pojednávanie bolo opätovne,

z dôvodu návrhu na ďalšie dokazovanie (vzneseným až na tomto pojednávaní) vyžiadaním

ďalších listinných dôkazov od žalovaného (tieto boli aj prípisom zo dňa 03. 04. 2014

na č. l. 386 od žalovaného žiadané a ním dňa 28. 04. 2014 doručené) a ich následným

oboznámením, odročené termín 29. 04. 2014 (právny zástupca sťažovateľa dokonca žiadal

pojednávanie odročiť bez prejednania veci (viď jeho prednes na str. 2 zápisnice o tomto

pojednávaní);

- dňa 29. 04. 2014 bola vec opätovne prejednávaná za účasti právnych zástupcov

oboch strán sporu, pričom ešte pred pojednávaním podaním doručeným súdu

dňa 24. 04. 2014 (na č. l. 388 spisu) sťažovateľ opätovne požiadal o prerušenie konania

do vykonania zápisu pozemku parcela KN-E č. , k. ú. do registra 15

„C“ katastra nehnuteľností na list vlastníctva. Právny zástupca sťažovateľa na pojednávaní

aj napriek otázke súdu. či sťažovateľ trvá na prerušení konania, na prerušení konania

v mene sťažovateľa zotrval. Súd tak vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením

s ďalšími listinnými dôkazmi na návrh sťažovateľa a pojednávanie opätovne odročil

z dôvodu rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania, ako aj z dôvodu

ďalšieho (až na pojednávaní) sťažovateľom vzneseného dôkazného návrhu listinou, ktorú

žiadal zabezpečiť opätovne od Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru;

- uznesením č. k. 6C/290/2010-419 zo dňa 20. 06. 2014 bol návrh sťažovateľa

na prerušenie konania zamietnutý, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 24. 07. 2014; súčasne bol Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor prípisom zo dňa

12. 06. 2014 (na č. l. 417 spisu) požiadaný o zaslanie listiny požadovanej sťažovateľom,

pričom Okresný úrad Žilina , katastrálny odbor listiny doručil súdu dňa 08. 07. 2014;

- prípisom zo dňa 04. 02. 2015 (na č. l. 463 spisu) bol opätovne žiadaný Okresný

úrad Žilina, katastrálny odbor o zaslanie ďalšej listiny, na ktorú poukazoval sťažovateľ,

pričom túto súd obdržal dňa 04. 03. 2015;

- následne bolo uznesením č. k. 6C/290/2010-473 zo dňa 13. 03. 2015 nariadené

dokazovanie znalcom, pričom sťažovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním doručeným súdu dňa 08. 04. 2015 (na č. l. 480 spisu) proti osobe ustanoveného

znalca námietky, o ktorých bolo rozhodnuté uznesením č. k. 6C/290/2010-486 zo dňa

26. 05. 2015 tak, že ustanovený znalec nebol z úkonov znaleckej činnosti vylúčený;

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2015.

- ustanovený znalec si prevzal spis dňa 22. 07. 2015 (doručenka na č. l. 488a spisu),

pričom tak lehota na podanie znaleckého posudku mala uplynúť dňom 20. 09. 2015;

- podaním doručeným súdu dňa 26. 08. 2015 (na č. l. 488b spisu) požiadal

ustanovený znalec o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 30. 11. 2015

z dôvodu dovolenkového obdobia a predpokladaný rozsah práca a náročnosť veci, pričom

uznesením č. k. 6C/290/2010-489 zo dňa 02. 11. 2015 mu bola lehota predĺžená

do 30. 11. 2015;

- podaním doručeným súdu dňa 23. 11. 2015 (na č. l. 492 spisu) požiadal ustanovený

znalec o opätovné predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 11. 01. 2016 16

z dôvodu náročnosti veci a pracovné povinnosti, pričom uznesením č. k. 6C/290/2010-489

zo dňa 24. 11. 2015 mu bola lehota opätovne predĺžená do 11. 01. 2016;

- podaním doručeným súdu dňa 11. 01. 2016 (na č. l. 496 spisu) požiadal ustanovený

znalec o ďalšie predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 15. 02. 2016 z dôvodu,

že požiadal sťažovateľa o podanie informácie istom zo dňa 14. 12. 2015. pričom mu

odpoveď sťažovateľa nebola do 11. 01. 2016 doručená, na čo mailom dňa 08. 01. 2016

(č. l. 498 spisu) urgoval o podanie tejto informácie právneho zástupcu sťažovateľa;

- znalec dňa 18. 02. 2016 podal na súde znalecký posudok (na č. l. 507 spisu);

- znalecký posudok bol spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu zo dňa 18. 02. 2016

(na č. l. 542 spisu) v lehote 10 dní dourčený právnemu zástupcovi sťažovateľa

dňa 22. 02. 2016 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23. 02. 2016 (doručenky

na č. l. 542 rub spisu);

- žalovaný sa k znaleckému posudku vyjadril podaním doručeným súdu

dňa 26. 02. 2016 (na č. l. 548 spisu) a sťažovateľ podaním doručeným súdu

dňa 01. 03. 2016 (na č. l. 554 spisu, pričom uznesením č. k. 6C/290/2010-549 zo dňa

29. 02. 2016 bolo znalcovi priznané znalečné

- prípisom zo dňa 09. 03. 2016 (na č. l. 584 spisu) bol znalec vyzvaný na písomné

vyjadrenie k námietkam strán sporu a dopracovaniu znaleckého posudku;

- dňa 29. 03. 2016 bol znalcom podaný doplnok č. 1 k znaleckému posudku;

- uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. 2K/21/2015 zo dňa 24. 03. 2016 bol

na majetok sťažovateľa vyhlásený konkurz, pričom k vyhláseniu konkurzu tak došlo podľa

ust. § 23 ods. 1 v spojení s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. dňa 02. 04. 2016, keďže

uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01. 04. 2016;

podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu

došlo zo zákona k prerušeniu konania, pričom správkyňa konkurznej podstaty úpadcu −

sťažovateľa požiadala o pokračovanie v konaní až na výzvu súdu

zo dňa 29. 09. 2016 (na č. l. 634 spisu), a to podaním doručeným súdu dňa 03. 01. 2017;

- po tom, ako sa vrátil spis z Ústavného súdu SR (dňa 02. 03. 2017), som nariadil

dňa 02. 03. 2017 vo veci pojednávanie na termín 21. 04. 2017.

S poukazom na uvedenú chronológiu si opätovne dovolím vysloviť záver, že ďalšie

trvanie sporu bolo zapríčinené v nemalej miere (mimo už vyššie spomenutej mojej pracovnej 17

zaťaženosti, ktorá sa zásadne po celú dobu trvania sporu nezmenila) aj opätovnými

dôkaznými návrhmi sťažovateľa realizovanými až na pojednávaniach, v dôsledku čoho

muselo dôjsť k odročeniu pojednávaní a zabezpečovaniu dôkazov (keďže žalobca vo svojich

dôkazných návrhoch dôkazy len označil so žiadosťou o ich zabezpečenie súdom) a súčasne

aj v dôsledku ďalšieho zjavne nedôvodného návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ došlo

k určitému predĺženiu konania aj tým, že ustanovený znalec nepodal znalecký úkon v súdom

určenej lehote a táto mu bola opakovane predĺžená, tento postup som zvolil z dôvodu,

že ustanovený znalec už mal do istej miery problematiku ozrejmenú nakoľko podával

v principiálne rovnakom spore medzi stranami sporu (len za iné obdobie) v inom súdnom

konaní znalecký posudok a súčasne, že výmenou znalca by došlo nepochybne k dlhšie

trvajúcejším prieťahom. Napokon je zrejmé, že určité oneskorenie znalca spôsobil

aj samotný sťažovateľ nereagovaním na žiadosť znalca zo dňa 14. 12. 2015.

Na záver si dovolím vyjadriť svoj názor, s ohľadom na značný rozsah stranami sporu

produkovaných dôkazov, ako aj s ohľadom na to, že vo veci bolo na návrh strany sporu

nariadené dokazovanie znalcom, že v danom prípade išlo o skutkovo náročnú vec,

čo rovnako v nemalej miere ovplyvnilo dĺžku dotknutého konania.»

Právna zástupkyňa sťažovateľa vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti priamo v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. mája 2016 a opakovane

vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 8. júna 2017.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil

od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

Právnej zástupkyni sťažovateľa bola doručená výzva ústavného súdu spolu

s vyjadrením okresného súdu z 18. januára 2017 a 20. apríla 2017. Na výzvu ústavného 18

súdu reagovala právna zástupkyňa sťažovateľa svojím podaním doručeným ústavnému súdu

8. júna 2017, v ktorom k vyjadreniam okresného súdu uviedla, že podľa vyjadrenia

«k sťažnosti zo dňa 18. 01. 2017 je zrejmé, že zákonný sudcu sa k ústavnej sťažnosti

nevyjadril. Odporca poznamenal, že prieťahy v tomto konaní sú odôvodnené okrem iného

i tou skutočnosťou, že postup súdu je do značnej miery ovplyvnení aj nadmerným zaťažením

jednotlivých súdnych oddelení, pričom aktuálna personálna situácia neumožňuje správe

súdu prijať okamžité riešenia. Pokiaľ je prílohou tohto vyjadrenia chronologickým

prehľadom úkonov vo veci mám za to, že tento treba porovnať aj s chronologickým

prehľadom úkonov vo veci uvedených v obsahu mojej sťažnosti zo dňa 2. 5. 2016.

Z týchto dôvodov považujem argumentáciu odporcu za účelovú, bez opory v obsahu

spisu č. k. 6 C 290/2010. Pre úplnosť veci poukazujem na tú skutočnosť, že moje konanie

bolo v súlade so zákonom a s priznanými procesnými právami ustanoveniami platnej

právnej úpravy. Pokiaľ som v konaní robil podania, tieto boli urobené súlade so zákonom

a s priznanými procesnými právami upravenými platnou právnou úpravou.

Vo vyjadrení k sťažnosti č. k. 1 SprS 628/2017 zo dňa 18. 4. 2017 odporca uvádza

v stanovisku zákonného sudcu na 5. strane pri poslednej odrážke:

„- po tom ako sa vrátil spis z Ústavného súdu SR (dňa 2. 3. 2017), som nariadil

dňa 2. 3. 2017 vo veci pojednávanie na termín 21. 4. 2017.“

V súvislosti s touto argumentáciou však tvrdím, že od 2. 3. 2017 do dnešného dňa

nebolo mne ani môjmu právnemu zástupcovi doručené akékoľvek predvolanie v predmetnej

veci č. k. 6C 290/2010, ktorým by bolo nariadené pojednávanie na deň 21. 4. 2017,

resp. na akýkoľvek iný nasledujúci deň. Z obsahu doplnenia vyjadrenia k sťažnosti

č. k. 1 SprS 628/2017 zo dňa 20. 4. 2017, je zrejmé, že odporca doplnil toto vyjadrenie

zo dňa 18. 1. 2017 z toho dôvodu, že zákonný sudca využil možnosť vyjadriť sa k obsahu

mojej sťažnosti, pričom svoju predchádzajúcu pasivitu vysvetlil tým, že čerpal riadnu

dovolenku, ďalej uvádza, že vo väzbe na chronológiu jednotlivých úkonov súdu

a procesných strán je možné konštatovať, že celková dĺžka konania zodpovedá náročnosti

a zložitosti veci. S týmto konštatovaním odporcu sa nestotožňujem a zotrvávam na dôvodoch

uvedených v obsahu mojej sťažnosti zo dňa 2. 5. 2016.».

19

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že prehľad úkonov

okresného súdu poskytnutý zákonným sudcom spolu s vyjadrením okresného súdu

z 20. apríla 2017 objektívne korešponduje so súdnym spisom vedeným v napadnutom

konaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 290/2010.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným 20

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Od 1. júla 2016 vyplýva táto povinnosť z čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP,

podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony vykonané do 30. júna 2016 podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a procesné úkony okresného súdu vykonané od 1. júla 2016 podľa príslušných

ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. 21

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého konania

je rozhodovanie o návrhu na náhradu škody. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno

považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, pričom ústavný súd nezistil

právnu zložitosť veci. S ohľadom na potrebu znaleckého posúdenia ústavný súd vyhodnotil

napadnuté konanie ako čiastočne skutkovo zložité.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa

ako účastníka napadnutého konania. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ svojím

správaním čiastočne prispel k predĺženiu konania (procesnými úkonmi, na ktoré je však

oprávnený, avšak okresný súd sa musel nimi zaoberať, čo ovplyvnilo doterajšiu dĺžku

napadnutého konania, ale táto skutočnosť nemôže ísť „na vrub“ konajúcemu súdu

(napríklad sťažovateľ opakovane navrhoval prerušenie konania, okresný súd zastavil

konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom, namietal osobu znalca,

opakovane navrhol spojenie vecí vedených o jeho ôsmich návrhoch, ktoré podal

samostatne).

3. V rámci tretieho kritéria ústavný súd posudzoval postup okresného súdu

v napadnutom konaní. V tejto súvislosti poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08) účastníka konania. V súvislosti

s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje

na to, že v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa napadnuté konanie trvá viac

ako šesť rokov, na okresnom súde je vedené od 30. decembra 2010 a okresný súd vo veci

samej dosiaľ nerozhodol, vec nie je právoplatne skončená.

22

Okresný súd postupoval v zásade plynulo od podania žalobného

návrhu 30. decembra 2010 do 31. mája 2012 (keď uložil žalovanému vyjadriť sa).

Od 31. mája 2012 až do nariadenia termínu pojednávania 22. novembra 2012 zostal okresný

súd nečinný.

Následný postup okresného súdu bol podľa názoru ústavného súdu nesústredený

a poznačený výraznou neefektívnosťou, o čom svedčí najmä obdobie nečinnosti

okresného súdu od 20. júna 2014 (uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania)

do 13. marca 2015 (uznesenie, ktorým okresný súd nariadil znalecké dokazovanie) v trvaní

9 mesiacov a tiež samotné znalecké dokazovanie trvajúce 11 mesiacov (od 13. marca 2015

do 18. februára 2016), ktoré ide na vrub okresnému súdu.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna a aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že nečinnosťou a predovšetkým

neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu došlo v napadnutom konaní

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal. 23

Vzhľadom na procesné štádium napadnutého konania ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, ústavný súd priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu

primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

24

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom, a to za tri úkony právnej služby.

Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa

v sťažnosti uplatnila úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila.

Ústavný súd na základe sťažnosti, predloženej a vyžiadanej spisovej dokumentácie

priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania za dva úkony právnej služby.

Úhradu za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie sťažovateľa doručené ústavnému súdu

8. júna 2017) nepriznal, pretože ho nepovažoval za také, ktoré by prispelo k ďalšiemu

objasneniu veci. Úhradu trov konania ústavný súd priznal v sume 363,79 € v súlade

s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za dva úkony právnej služby za rok 2016 každý v sume 143 € (1/6 výpočtového

základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za dva

úkony právnej služby každý v sume 8,58 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky) (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).

25

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2017