I. ÚS 96/2019 — I. ÚS 96/2019 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 96/2019-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava

Duriša a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti

, zastúpených

advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov

nad Topľou, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 3220/2008 takto

ro zhodo l :

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 3220/2008 porušené

bolo.

2. a priznáva finančné zadosťučinenie

každému v sume po 250 € (slovom dvestopäťdesiat eur), ktoré je Okresný súd Prešov

povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť a

trovy konania v sume 365,88 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur

a osemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Miloša Kaščáka,

Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Odôvodn en i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

I. ÚS 96/2019-7 z 20. marca 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 2 Er 3220/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli povinní

v exekučnom konaní sp. zn. 2 Er 3220/2008 oprávneného ČSOB Factoring, a. s.

Sťažovatelia uviedli, že oprávnený v napadnutom konaní 29. júna 2016 podal v zmysle § 57

ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) návrh na zastavenie

exekúcie. Napriek skutočnosti, že sťažovatelia písomným podaním z 18. februára 2018

adresovaným okresnému súdu požiadali o vydanie uznesenia o zastavení konania, okresný

súd na dané podanie nijakým spôsobom nereagoval a ostal vo veci naďalej nečinným.

Následne sa sťažovatelia domáhali nápravy listom z 10. apríla 2018, v ktorom žiadali

predsedu okresného súdu, aby boli odstránené prieťahy v napadnutom konaní. Na uvedené

2 podanie sťažovateľov reagoval predseda okresného súdu 3. mája 2018 s oznámením, že

okresný súd vyzval oprávneného k vyjadreniu sa a po jeho doručení bude vo veci obratom

rozhodnuté. Do dnešného dňa, teda aj po viac ako 2 rokoch a 6 mesiacoch od podania

návrhu na zastavenie exekúcie okresný súd vo veci nerozhodol.

3. Na základe už uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 3220/2008 porušené bolo a prikáže okresnému

súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovatelia

domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € a úhrady trov konania.

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľov na

ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu sa okresný súd vo veci vyjadril podaním

sp. zn. l SprO 524/2019 z 25. apríla 2019. Z hľadiska vecnej stránky ústavnej sťažnosti

predseda okresného súdu poukázal na uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 Er 3220/2008

zo 16. apríla 2019, ktorým okresný súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu

trov nepriznal. Ďalej vo vyjadrení uvádza, že „... je zrejmé, že súdny exekútor predložil

návrh oprávneného na zastavenie exekúcie súdu dňa 22.07.2016. Je pravdou, že súd vo veci

začal konať až v apríli 2018 po urgencii oprávneného. Nečinnosť súdu bola spôsobená

personálnou poddimenzovanosťou Okresného súdu Prešov...“.

Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia stanovisko nezaujali. Podaním

z 20. mája 2019, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 23. mája 2019, vyjadrili súhlas

s upustením od ústneho pojednávania.

6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.

3 7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. V súlade s čl. II bodom 3. písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla do 31. decembra 2019 pri predkladaní veci do senátu

Janou Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené

senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti a

j v rovnakom zložení ako o jej prijatí na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto nálezu.

9. Z obsahu ústavnej sťažnosti a obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil tieto

podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 28. októbra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie spolu so žiadosťou o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi (JUDr. Alena

Szalayová, súdny exekútor, Jilemnického 1, Levice, pozn.),

- 22. júla 2016 súdny exekútor predložil okresnému súdu návrh oprávneného na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,

- 23. februára 2018 bola okresnému súdu doručená žiadosť povinných, aby okresný

súd vydal uznesenie, ktorým exekúciu v zmysle predloženého návrhu zastaví,

- 10. apríla 2018 bola predsedovi okresného súdu doručená žiadosť povinných

o odstránenie prieťahov v napadnutom konaní,

- 11. apríla 2018 okresný súd vyzval oprávneného na vyjadrenie, či podaný návrh

na zastavenie exekúcie smeruje voči obom povinným alebo len voči povinnému v 2. rade,

- 16. apríla 2019 okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 2 Er 3220/2008, ktorým

konanie o vymoženie sumy 1 051,82 € zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie nepriznal.

4 II.

10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia

základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).

13. Súdne konanie treba viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou

povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní (teda aj

vo vykonávacom – exekučnom), ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

5 zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

Exekučný poriadok je vo všeobecnosti procesnou normou (hoci obsahuje aj niektoré

hmotnoprávne ustanovenia), ktorá je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku lex

specialis a z toho vyplýva, že od 1. júla 2016 je potrebné aj v exekučných konaniach

začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku

(§ 2 CSP, § 200 Exekučného poriadku).

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo rozhodnutie o zastavení

exekúcie na návrh oprávneného, a teda ho nemožno považovať za právne ani skutkovo

zložité.

17. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V prípade sťažovateľov ústavný súd

nevzhliadol žiadnu okolnosť v ich správaní, ktorou by ovplyvnili dĺžku napadnutého

konania, a teda nemožno im pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase

podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu. Naopak aktivitu sťažovateľov premietnutú

do podania žiadosti o vydanie uznesenia o zastavení exekúcie (podanie z 18. februára 2018,

pozn.) a žiadosti o odstránenie prieťahov v napadnutom konaní (podanie z 10. apríla 2018)

je možné považovať za skutočnosti, ktoré pozitívnym spôsobom prispeli k odstráneniu

nečinnosti okresného súdu.

6 18. Ústavný súd pri hodnotení samotného postupu okresného súdu v napadnutom

konaní musí konštatovať, že po doručení návrhu oprávneného z 29. júna 2016 na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol tento bez akéhokoľvek

relevantného dôvodu absolútne nečinný (návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bol

doručený okresnému súdu 22. júla 2016, pozn.). Prvý úkon okresného súdu v napadnutom

konaní je možné evidovať po podaní žiadosti z 18. februára 2018, ktorou právny zástupca

povinných požiadal okresný súd, aby vo veci vydal uznesenie o zastavení exekúcie v zmysle

podaného návrhu, teda po takmer 2 rokoch od podania návrhu oprávneným. Následne

okresný súd 11. apríla 2018 vyzval oprávneného na vyjadrenie, či jeho návrh na zastavenie

exekúcie smeruje voči obom povinným. Od daného procesného úkonu okresného súdu

možno konštatovať jeho opätovnú nečinnosť v trvaní takmer 1 roka (uznesenie sp. zn.

2 Er 3220/2008, ktorým súd exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie nepriznal, bolo

vydané 16. apríla 2019, pozn.).

19. Pokiaľ predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprO/524/2019

z 25. apríla 2019 uviedol, že „... nečinnosť súdu bola spôsobená personálnou

poddimenzovanosťou Okresného súdu Prešov...“, ústavný súd upriamuje pozornosť

na svoju ustálenú judikatúru, keď v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto

7 právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu

(I. ÚS 6/06).

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 3220/2008 došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

21. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

22. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu

porušené, vo výroku tohto nálezu už neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

bolo napadnuté konanie skončené vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie uznesením

sp. zn. 2 Er 3220/2008 zo 16. apríla 2019, ktoré doručuje účastníkom konania, čím okresný

súd v rámci svojich dispozícií vykonal všetky kroky na dosiahnutie právnej istoty

sťažovateľov.

IV.

23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

8 24. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

25. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €,

a to z dôvodu, že „... k porušovaniu ich práv dochádza od roku 2016 až ku dnešnému dňu.

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovatelia považujú za

značnú ujmu na ich právach na súdnu a inú právnu ochranu garantovaných Ústavou

Slovenskej republiky.“.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

27. S prihliadnutím na dĺžku nečinnosti pri rozhodovaní okresného súdu o návrhu

na zastavenie exekúcie, berúc do úvahy samotnú povahu veci vrátane procesného

postavenia sťažovateľov ako povinných, ktorí, ak by si riadne a včas splnili svoj záväzok

voči oprávnenému, nemuselo by k exekúcii vôbec dôjsť. Ústavný súd zohľadnil aj

skutočnosť, že v čase jeho rozhodovania o ústavnej sťažnosti už bola exekúcia zastavená

z dôvodu, že majetok povinných nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a okresný súd

doručoval uznesenie o jej zastavení. Z týchto dôvodov ústavný súd považoval za primerané

finančné zadosťučinenie priznanie sumy 250 € každému zo sťažovateľov.

9 V.

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €.

30. Ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2019, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej

sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu

s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony predstavujú trovy právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom celkovú sumu 365,88 €.

31. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta

sťažovateľov JUDr. Miloša Kaščáka v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019

10