II. ÚS 210/2011 — II. ÚS 210/2011 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 210/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., a. s., Lučenec, právne zastúpenej advokátom

JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 62/2010 (predtým vedenom pod

sp. zn. 23 Rob 26/2010) a takto

ro zhodo l :

Sťažnosť spoločnosti A., a. s., odmieta.

Odôvodn en i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2011

doručená sťažnosť spoločnosti A., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej

len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 62/2010, predtým

vedenom pod sp. zn. 23 Rob 26/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

«(...) Dňa 19. 01. 2010 podal sťažovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu na

Okresný súd Nitra ako vecne a miestne príslušný súd o zaplatenie 157.579,03 €

s príslušenstvom. Okresný súd Nitra postupoval nasledovne:

1. Výzvou Okresný súd Nitra so zn. 23Rob/26/2010-198 zo dňa 17. 02. 2010 vyzval

navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 10.054,50 €, tento navrhovateľ zaplatil.

2. Okresný súd Nitra vydal dňa 12. 04. 2010 Platobný rozkaz, kde zaviazal odporcu

G., a. s., zaplatiť 157.579,03 € s príslušenstvom.

3. Voči uvedenému platobného rozkazu podal odporca dňa 25. 05. 2010 odpor, ktorý

odôvodnil tým, že na účet navrhovateľa uhradil časť žalovanej sumy vo výške 1.179,03 €,

a teda, že suma uvedená v platobnom rozkaze nie je podľa jeho vyjadrenia korektná.

4. Sťažovateľ v tomto konaní v postavení navrhovateľa podal k uvedenému odporu

dňa 03. 06. 2010 vyjadrenie s návrhom, aby Okresný súd Nitra skutočnosti uvádzané

v odpore považoval za účelové, nakoľko nemajú zákonné a zmluvné opodstatnenie

a odporca napriek tomu, že uznal pohľadávku, čo do dôvodu a výšky, a nijakým spôsobom

nespochybnil jej zákonnosť, dôvodnosť a opodstatnenosť, koná tak, aby uspokojenie

pohľadávky časovo posúval do bližšie neurčenej budúcnosti účelovo vykonanými právnymi

úkonmi. Zároveň uvádza skutočnosti, ktoré sú právne irelevantné, z čoho začína pre

navrhovateľa evokovať dôvodná obava o ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia časovým

posúvaním plnenia do neistej budúcnosti, a teda pre navrhovateľa tieto skutočnosti

opodstatňujú dôvodnosť použitia ďalších procesných inštitútov na zabezpečenie jeho

pohľadávky. Tvrdenie odporcu, že uhradil na účet navrhovateľa časť žalovanej sumy vo

výške 1.179,03,- € a to v deň podania odporu, teda dňa 24. 05. 2010 je síce pravdivé, čím sa

výška vymáhanej pohľadávky znížila zo sumy vo výške 157.579,03,- € na sumu vo výške

156.400,- €, ale zo strany dlžníka je tento krok použitý účelovo a navrhovateľ v tom vidí, že

snahou dlžníka je, aby uspokojenie pohľadávky bolo časovo posúvané do bližšie neurčenej

budúcnosti účelovo vykonanými právnymi úkonmi. Vzhľadom na to, že uvedená uhradená

suma nepredstavuje ani len 1 % z dlžnej sumy, samo o sebe deklaruje aj tú skutočnosť, že

dlžník nemá záujem o korektné splácanie svojho dlhu, ale sa snaží takýmito krokmi vyhýbať

riadnemu splácaniu svojho dlhu.

2 5. Okresný súd Nitra dňa 09. 06. 2010 so zn. 23 Rob/26/2010-212 vydal Uznesenie

o odmietnutí odporu z dôvodu jeho neodôvodnenosti.

6. Odporca voči tomuto Uzneseniu Okresného súdu Nitra so zn. 23 Rob/26/2010-

212, IČS: 4110201405 zo dňa 09. 06. 2010 podal dňa 14. 07. 2010 na Okresný súd Nitra

Odvolanie. Od tohto okamihu začal mať sťažovateľ pochybnosti a má za to, týmto

okamihom sa začali neúmerné prieťahy v konaní a vo veci sa prestalo konať. Uvedené

odvolanie bolo navrhovateľovi na vyjadrenie doručené až dňa 24. 11. 2010 so zn.

32Cb/62/2010-226 s výzvou na doručenie poverení pre advokátsku koncipientku JUDr. Ing.

I. R., a to napriek tomu, že sa navrhovateľ telefonicky minimálne 3 x mesačne informoval

o stave konania vo veci, kde mu bolo oznámené iba toľko, že sa spisový materiál nachádza

u sudcu a stále nebolo rozhodnuté. Keď navrhovateľ pochopil, že telefonickými urgenciami

nebude úspešný, zaslal na Okresný súd Nitra písomnú sťažnosť na vytýčenie hlavného

pojednávania, resp, na realizáciu úkonu vo veci samej dňa 04. 11. 2010, nakoľko od

podania Vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 03. 06. 2010 nebol zo strany

Okresného súdu Nitra vykonaný žiadny právny úkon vo veci samej, resp, navrhovateľovi

neboli doručené do toho času žiadne právne úkony vo veci samej, a teda sa sťažoval na

prieťahy v konaní. K uvedenej sťažnosti sa Okresný súd Nitra do dnešného dňa nijakým

spôsobom nevyjadril.

7. Navrhovateľ podal dňa 03. 12. 2010 k predmetnému odvolaniu proti Uzneseniu

Okresného súdu Nitra so zn. 23Rob/26/2010-212 zo dňa 09. 06. 2010 Vyjadrenie

s návrhom, aby Okresný súd Nitra odvolanie odporcu v plnom rozsahu zamietol, ako vecne

a právne neodôvodnené a doložil poverenia pre advokátsku koncipientku JUDr. Ing. I. R.

pre jednotlivé úkony.

Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd Nitra bol a je v konaní nečinný, vo veci

nekonal, resp. konanie začal až po písomnej sťažnosti zo strany navrhovateľa a neúmerne

uvedené konanie predlžoval a predlžuje, čím porušil základné právo navrhovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Do dnešného dňa vo veci nie je stále rozhodnuté a teda sťažovateľ stále nemá

svoju pohľadávku vo výške 156.400 € s príslušenstvom uspokojenú, resp. vymáhanú.

(...) Pri uplatnení ochrany základného práva navrhovateľa, tento využil všetky

právne prostriedky, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 04. 11. 2010

3 podal sťažnosť na prieťahy v konaní a urgenciu na konanie vo veci samej. Do dnešného dňa

k tejto veci nebolo doručené žiadna odpoveď, vyjadrenie alebo stanovisko zo strany

Okresného súdu Nitra.

(...) Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní

sťažnosti(...) sťažnosť prijal na ďalšie konanie(...) a aby v konaní vo veci samej vyhovel

sťažnosti.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujeme primerané finančné

zadosťučinenie v sume 7.000 € (slovom sedemtisíc euro). Takto uplatnenú sumu

primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa

dlhodobo nachádza sťažovateľ, mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu,

a to nielen sťažovateľovi ako právnickej osobe, ktorá pôsobí na trhu ako výrobný podnik,

ale aj jej zamestnancom, nakoľko výška vymáhanej pohľadávky je veľmi vysoká,

navrhovateľ musel pristúpiť k prijatiu strategických rozhodnutí na základe toho, že odporca

nezaplatil riadne a včas a zrealizovať také právne kroky, ktoré majú za následok zvýšenie

navrhovateľovho úverového zaťaženia a prijatie interných reštrikčných opatrení tykajúcich

sa vnútorného finančného a personálneho fungovania spoločnosti navrhovateľa (zníženie

platov zamestnancov, spájanie pracovných činností u jednotlivých zamestnancov

a prepúšťanie zamestnancov).»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti A., a. s., (...) upravené v čl. 127 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Rob/26/2010, neskôr pod sp. zn.

32Cb 62/2010 týkajúcom sa zaplatenia 157.579,03 € s príslušenstvom porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti A., a. s., (...) sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000 €

(slovom sedemtisíc euro), ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť A., a. s., (...) do 15

dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4 II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,

I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

5 Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 62/2010 (predtým pod sp. zn.

23 Rob 26/2010).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

II. ÚS 26/95).

Zo sťažnosti vyplýva, že posudzované súdne konanie sa začalo 19. januára 2010, keď

sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti G., a. s.,

(ďalej len „odporca“), na zaplatenie sumy 157 579,03 €. Okresný súd po mesiaci začal

vo veci konať a po uhradení poplatkových náležitostí sťažovateľkou bol 12. apríla 2010 vo

veci vydaný platobný rozkaz. Dňa 25. mája 2010 podal odporca proti predmetnému

platobnému rozkazu odpor, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila 3. júna 2010. Okresný súd

svojím uznesením z 9. júna 2010 odmietol uvedený odpor ako nedôvodný. Proti

rozhodnutiu okresného súdu o odmietnutí odporu podal odporca 14. júla 2010 odvolanie,

pričom podľa sťažovateľky „týmto okamihom sa začali neúmerné prieťahy v konaní“,

pretože toto odvolanie zaslal súd na vyjadrenie až 24. novembra 2010. Sťažovateľka

medzitým 4. novembra 2010 podala sťažnosť na prieťahy v konaní. Dňa 3. decembra 2010

sa sťažovateľka písomne vyjadrila k odvolaniu odporcu.

Ústavný súd konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú

zo samotnej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že okresný súd postupoval v napadnutom konaní

do 14. júla 2010 v podstate plynule, pričom treba prisvedčiť sťažovateľke, že doručenie

odvolania odporcu sťažovateľke, na ktoré okresný súd potreboval štyri mesiace, skutočne

nebolo bez prieťahov. Sťažnosť na prieťahy v konaní zo 4. novembra 2010 sa však ukázala

6 efektívnym prostriedkom nápravy, pretože sama sťažovateľka uvádza, že okresný súd

„konanie začal až po písomnej sťažnosti“, pričom po tomto období už sťažovateľka

nepoukázala na prieťahy v napadnutom konaní.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,

I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Postup okresného súdu v danej veci sa

v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto v súčasnom štádiu konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na

ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného

v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011

7