III. ÚS 122/02 — III. ÚS 122/02 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 122/02-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002

predbežne prerokoval sťažnosť A. Š. a I. Š., obaja bytom N. D., pre namietané porušenie ich

základných práv mestom Nová Dubnica, spoločnosťou TEBYT-EX, s. r. o., a Slovenským

plynárenským priemyslom, a. s., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Š. a I. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2002 doručená sťažnosť A. Š. a I. Š., obaja bytom N. D., (ďalej len „sťažovatelia“),

doplnená ďalším podaním sťažovateľov doručeným ústavnému súdu 23. januára 2002.

Sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi trojizbového bytu č. 12 na druhom

poschodí bytového domu v N. D. Tento byt je podľa tvrdenia sťažovateľov vykurovaný veľmi nehospodárnym spôsobom z miestnej kotolne patriacej spoločnosti TEBYT-EX,

s. r. o., so sídlom v N. D.

Kvôli vysokým nákladom na dodávky tepla sa sťažovatelia rozhodli nahradiť

vykurovanie svojho bytu z vonkajšieho rozvodu tepla vykurovaním pomocou vlastného

plynového kotla. Po vypracovaní projektu stavebných úprav projektovou kanceláriou

Raciotherm T. a získaní písomného súhlasu od vlastníkov ostatných bytov vo vchode č. 8

bytového domu, kde sa byt sťažovateľov nachádza, požiadali sťažovatelia 12. januára 2000

spoločnosť TEBYT-EX, s. r. o., o súhlas s odpojením z ústrednej kotolne a so zriadením

vlastného vykurovacieho systému a zároveň „... o vypovedanie zmluvy o dodávke tepla

a teplej úžitkovej vody“. Spoločnosť TEBYT- EX, s. r. o., zaujala v liste z 1. februára 2000

k ich požiadavke nesúhlasné stanovisko. Sťažovatelia taktiež požiadali podľa § 23 ods. 4

zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998

Z. z. o energetike“) dodávateľa plynu - Slovenský plynárenský priemysel, a. s., OZ Ž. (PS 2

N. D.) o súhlas so zriadením nového plynového zariadenia. Sťažovatelia uvádzajú, že

dodávateľ plynu im po vzájomných konzultáciách a dohode s mestom Nová Dubnica

a spoločnosťou TEBYT-EX, s. r. o., v liste z 18. júla 2001 odmietol udeliť súhlas.

Sťažovatelia namietali, že takýmto spoločným postupom mesta Nová Dubnica,

spoločnosti TEBYT-EX, s. r. o., a Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., OZ Ž. došlo

k porušeniu ich práva „slobodne si zvoliť racionálnejší, úspornejší a našim finančným

možnostiam zodpovedajúci systém vlastného kúrenia bytu“, k porušeniu ustanovení zákona

č. 70/1998 Z. z. o energetike a v dôsledku toho aj k porušeniu ich základných práv

zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažnosť sťažovateľov nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2, ako aj § 50 ods. 1 písm. a) zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

2 Sťažovatelia vo svojej sťažnosti neoznačili, porušenie ktorých základných práv

zaručených v druhej hlave ústavy namietajú (§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde).

K sťažnosti nebolo v rozpore s ustanovením § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde pripojené

ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov v konaní o ich sťažnosti pred ústavným

súdom advokátom alebo komerčným právnikom.

Listom z 20. februára 2002 vyzýval ústavný súd sťažovateľov na odstránenie

nedostatkov ich sťažnosti. Vzhľadom na to, že sťažovatelia sa dlhšiu dobu zdržiavali mimo

trvalého bydliska a miesto svojho pobytu ústavnému súdu neoznámili, podarilo sa im

doručiť až opakovanú výzvu ústavného súdu z 9. júla 2002, ktorú sťažovatelia prevzali

(podľa údaja na poštovej doručenke) 15. júla 2002. Ústavný súd v nej sťažovateľov

podrobne poučil o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom, upozornil ich na skutočnosť, že ich sťažnosť uvedené zákonné náležitosti

neobsahuje (a to ani s prihliadnutím na ďalšie podanie doručené ústavnému súdu 8. júla

2002), a vyzval ich na odstránenie tohto nedostatku v lehote 14 dní odo dňa doručenia

uvedenej výzvy s upozornením, že v opačnom prípade môže byť ich sťažnosť odmietnutá

podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde prerokuje predbežne ústavný súd návrh na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

3 Sťažnosť sťažovateľov v súčasnosti nemá náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde v ustanoveniach § 20 ods. 2 a § 50 ods. 1 písm. a).

Ústavný súd listom z 9. júla 2002 sťažovateľov vyzval na odstránenie tohto

nedostatku ich návrhu. Sťažovatelia aj napriek tomu, že výzvu ústavného súdu prevzali

15. júla 2002, nedostatky sťažnosti v súdom stanovenej lehote (a ani po jej uplynutí)

neodstránili.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002

4