II. ÚS 565/2024 — II. ÚS 565/2024 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 565/2024-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca

spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , ,

, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-2T/36/2020

takto

rozh od ol :

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

n evyh ovu je.

2. Ústavnú sťažnosť odmi e ta.

O d ôvod n eni e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. októbra 2024 namieta, že boli

porušené jeho bližšie nešpecifikované práva garantované Ústavou Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“), a to v konaní vedenom pred mestským súdom pod sp. zn. K2-2T/36/2020.

Žiada ústavný súd s odkazom na nedostatok finančných prostriedkov o ustanovenie advokáta

v konaní pred ústavným súdom.

2. Ústavná sťažnosť sa vyznačuje čiastočne neurčitým obsahom. Sťažovateľ v nej prezentuje svoje

výhrady k postupu Krajského súdu v Košiciach pri prejednaní jeho žiadosti o prerušenie trestného

stíhania, pričom v nej možno identifikovať námietku prieťahov v konaní vedenom pred mestským

súdom, ktoré sťažovateľ vidí v skutočnosti, že mu nebolo doručené odvolacie rozhodnutie,

a to uznesenie krajského súdu sp. zn. 4To/68/2023 z 24. apríla 2024 (ďalej len „druhostupňové

uznesenie“), na základe ktorého bol v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mestského súdu

v označenej trestnej veci odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov.

3. Na základe súčinnosti poskytnutej zo strany mestského súdu bolo ústavným súdom zistené,

že sťažovateľovi v trestnej veci vedenej pred mestským súdom pod sp. zn. 2T/36/2020 bolo 2

druhostupňové uznesenie krajského súdu zasielané 15. júla 2024 do špecifikovaného ústavu

na výkon trestu odňatia slobody, zásielka sa však mestskému súdu 8. augusta 2024 vrátila

ako neprevzatá v odbernej lehote. Sťažovateľ bol v označenej trestnej veci podmienečne prepustený

uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 31Pp 41/2024 z 2. augusta 2024 (právoplatné v ten istý

deň), a toto rozhodnutie bolo mestskému súdu doručené 5. augusta 2024. Druhostupňové uznesenie

krajského súdu bolo následne mestským súdom sťažovateľovi odoslané opakovane, a to 22. októbra

2024 na jeho aktuálnu adresu.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v zmysle ustálenej judikatúry

(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť

sťažovateľa.

5. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že druhostupňové uznesenie krajského súdu bolo prvýkrát

zasielané sťažovateľovi na relevantnú adresu, a to do ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

v ktorom sa sťažovateľ v tom čase nachádzal, rozhodnutie však nebolo v odbernej lehote prevzaté.

Sťažovateľ bol medzičasom z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. Mestský súd

druhostupňové uznesenie krajského súdu sťažovateľovi odoslal na jeho aktuálnu adresu,

a to 22. októbra 2024.

6. Ustanovenia § 34 ods. 7 Trestného poriadku upravujú základný predpoklad písomnej

komunikácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi a obvineným v priebehu trestného

konania spočívajúci v povinnosti obvineného určiť adresu na doručovanie písomností, prípadne

spôsob elektronickej komunikácie, ako aj včas nahlásiť prípadné zmeny.

7. V prvom rade treba upozorniť, že mestský súd svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 146 ods. 1

vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení

neskorších predpisov splnil, a to zaslaním písomnosti na vtedy relevantnú adresu už 15. júla 2024,

keď k jej doručeniu bez zavinenia mestského súdu nedošlo a zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá

v odbernej lehote. Ďalej treba poukázať na to, že sťažovateľ, ktorý sa domáha rešpektovania svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2

ústavy, povinnosť uvedenú v citovanom ustanovení Trestného poriadku nesplnil a mestský súd

o zmene aktuálnej adresy pre doručovanie písomnosti iniciatívne neinformoval. V danom prípade

rešpektovanie označeného základného práva sťažovateľa zo strany mestského súdu zodpovedného

za doručenie odvolacieho rozhodnutia bolo podmienené splnením zákonnej povinnosti zo strany

sťažovateľa, ktorý však zostal v uvedenom smere pasívny a mestský súd o zmene aktuálnej adresy

na doručovanie písomnosti bezodkladne neinformoval. Možno teda konštatovať, že v danom

prípade zbytočné predĺženie konania týkajúce sa doručenia druhostupňového uznesenia krajského

súdu treba pripísať v prvom rade na vrub sťažovateľovi a mestský súd zaň nenesie zodpovednosť. 3

8. Vzhľadom na predchádzajúce uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa

§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

9. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi

právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú jeho pomery a nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden

z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť

(m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).

10. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky

na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti

a výsledku jej posúdenia ústavným súdom (ako to vyplýva z časti III tohto uznesenia) je zrejmé,

že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m.

III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných

predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.

11. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu