I. ÚS 335/2012 — I. ÚS 335/2012 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 335/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

spoločnosťou F., s. r. o., B., „jej menom JUDr. B. F., advokát a konateľ“, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

spisovou značkou neuvedeným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4536/2012 až

sp. zn. Rvp 4544/2012 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

Rvp 4536/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., odmieta pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí. Odôvodnenie:

I.

3. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12

ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru bližšie nekonkretizovaným (spisovou značkou neuvedeným)

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“).

4. Sťažovateľka v predmetných 9 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala

súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Tieto návrhy súdny exekútor zaevidoval pod

spisovými značkami: EX 8736/2009, EX 12526/2011, EX 329/2010, EX 11194/2011,

EX 11097/2011, EX 4070/2010, EX 340/2011, EX 2953/2011 a EX 11199/2011. Následne

súdny exekútor požiadal v uvedených veciach okresný súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Okresný súd o týchto návrhoch doteraz nerozhodol, čím porušil

sťažovateľkou v bode 3 označené práva.

5. Po podrobnej právnej analýze sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v súvislosti

s (bližšie nekonkretizovaným, pozn.) postupom okresného súdu (i) vyslovil porušenie

v bode 3 uvedených práv, (ii) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

(iii) zakázal mu pokračovať v diskriminácii sťažovateľky a (iv) priznal jej finančné

zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

2 alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

8. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa

čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

Rvp 4536/2012 až sp. zn. Rvp 4544/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

3 súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv (spisovou značkou

neoznačeným) postupom okresného súdu

10. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej

veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy (ods. 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie navrhovateľa advokátom... (ods. 2). Ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania... (ods. 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

11. Citované ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje

na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20

a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani

v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred

okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh

sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci napr. na prvom liste návrhu uvádza, že tvoria

prílohu tohto návrhu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

4 14. V súvislosti s v bode 13 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný

rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podaní, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,

II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,

IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.

o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Ústavný súd preto nemohol akceptovať ani

tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky, že sa písomne obrátili na okresný súd, ktorý im

údaj o spisových značkách súdnych konaní neoznámil. Sťažovateľka jednak nedoložila

ústavnému súdu uvedenú žiadosť adresovanú okresnému súdu a jednak právny zástupca

nepochybne disponuje/mal by disponovať účinnejším prostriedkom, na základe ktorého je

možné zistiť na okresnom súde požadované skutočnosti, ako len prípadne formálne zaslanie

písomnej žiadosti, aj to v krátkom čase pred podaním ústavnej sťažnosti (sťažovateľka

výslovne hovorí iba o žiadosti z 11. apríla 2012, iné žiadosti bližšie neuvádza ani ich

nedoložila). V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že v okolnostiach danej veci by

skutočnosť, že sa sťažovateľka formálne obrátila na okresný súd, aby jej oznámil spisové

značky súdnych konaní, mohla mať svoj význam vtedy, ak by okresný súd výslovne

odmietol sťažovateľke (jej právnemu zástupcovi) požadované skutočnosti oznámiť, k čomu

nedošlo, resp. toto sťažovateľka netvrdila.

5 15. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že k sťažnostiam priložené

splnomocnenia sú udelené obchodnej spoločnosti F., s. r. o., B., a teda nezodpovedajú dikcii

už citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 10). Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje tiež na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o

advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní

(živnostenským zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v

zmysle ktorého advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s

inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár

komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa §

12 ods. 4 zákona o advokácii pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať

profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom

združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s

ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné

meno spoločnosti.

16. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných

zákonom (pozri bod 10 a nasl.), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri

ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012

6