II. ÚS 39/2014 — II. ÚS 39/2014 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 39/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr.

Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 9647/2013 až sp. zn. Rvp 9670/2013,

sp. zn. Rvp 9672/2013 až sp. zn. Rvp 9679/2013 a sp. zn. Rvp 9681/2013 až sp. zn.

Rvp 9686/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 11. októbra 2012 sp. zn. 43 NcC 476/2012, sp. zn. 43 NcC 473/2012,

sp. zn. 43 NcC 468/2012, sp. zn. 43 NcC 464/2012, sp. zn. 43 NcC 462/2012, sp. zn.

43 NcC 500/2012, sp. zn. 43 NcC 498/2012, sp. zn. 43 NcC 492/2012, sp. zn.

43 NcC 491/2012, sp. zn. 43 NcC 489/2012, sp. zn. 43 NcC 481/2012, sp. zn.

43 NcC 470/2012, sp. zn. 43 NcC 469/2012, sp. zn. 43 NcC 460/2012, sp. zn.

43 NcC 457/2012, sp. zn. 2 NcC 49/2012, sp. zn. 2 NcC 48/2012, sp. zn. 2 NcC 44/2012,

sp. zn. 2 NcC 30/2012, sp. zn. 2 NcC 26/2012, sp. zn. 2 NcC 24/2012, sp. zn.

43 NcC 427/2012, sp. zn. 43 NcC 425/2012, sp. zn. 43 NcC 424/2012, sp. zn.

43 NcC 446/2012, sp. zn. 43 NcC 443/2012, sp. zn. 43 NcC 441/2012, sp. zn.

43 NcC 440/2012, sp. zn. 43 NcC 435/2012, sp. zn. 43 NcC 434/2012, sp. zn.

43 NcC 433/2012, sp. zn. 43 NcC 426/2012, sp. zn. 2 NcC 52/2012, sp. zn. 2 NcC 4/2012, sp. zn. 2 NcC 38/2012, sp. zn. 2 NcC 35/2012, sp. zn. 2 NcC 31/2012 a sp. zn.

2 NcC 5/2012 a takto

ro zhodo l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

Rvp 9647/2013 až sp. zn. Rvp 9670/2013, sp. zn. Rvp 9672/2013 až sp. zn. Rvp 9679/2013

a sp. zn. Rvp 9681/2013 až sp. zn. Rvp 9686/2013 spája na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9647/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., odmieta pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

Odôvodn en i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. januára

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 9647/2013 až sp. zn.

Rvp 9670/2013, sp. zn. Rvp 9672/2013 až sp. zn. Rvp 9679/2013 a sp. zn. Rvp 9681/2013

až sp. zn. Rvp 9686/2013 vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených

v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

z 11. októbra 2012 sp. zn. 43 NcC 476/2012, sp. zn. 43 NcC 473/2012, sp. zn.

43 NcC 468/2012, sp. zn. 43 NcC 464/2012, sp. zn. 43 NcC 462/2012, sp. zn.

43 NcC 500/2012, sp. zn. 43 NcC 498/2012, sp. zn. 43 NcC 492/2012, sp. zn.

43 NcC 491/2012, sp. zn. 43 NcC 489/2012, sp. zn. 43 NcC 481/2012, sp. zn.

43 NcC 470/2012, sp. zn. 43 NcC 469/2012, sp. zn. 43 NcC 460/2012, sp. zn.

43 NcC 457/2012, sp. zn. 2 NcC 49/2012, sp. zn. 2 NcC 48/2012, sp. zn. 2 NcC 44/2012,

sp. zn. 2 NcC 30/2012, sp. zn. 2 NcC 26/2012, sp. zn. 2 NcC 24/2012, sp. zn.

43 NcC 427/2012, sp. zn. 43 NcC 425/2012, sp. zn. 43 NcC 424/2012, sp. zn.

2 43 NcC 446/2012, sp. zn. 43 NcC 443/2012, sp. zn. 43 NcC 441/2012, sp. zn.

43 NcC 440/2012, sp. zn. 43 NcC 435/2012, sp. zn. 43 NcC 434/2012, sp. zn.

43 NcC 433/2012, sp. zn. 43 NcC 426/2012, sp. zn. 2 NcC 52/2012, sp. zn. 2 NcC 4/2012,

sp. zn. 2 NcC 38/2012, sp. zn. 2 NcC 35/2012, sp. zn. 2 NcC 31/2012 a sp. zn.

2 NcC 5/2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Banská Bystrica –

ďalej len „okresný súd“) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho

stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré

sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Čo sa týka obsahu sťažností

a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej

veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.

I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.

II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn.

IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka doplnila svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu

26. februára 2013. V týchto podaniach reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto

súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod

sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých ústavný súd

preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú

rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len

v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia

(40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

3 II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa

čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

4III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 9647/2013

až sp. zn. Rvp 9670/2013, sp. zn. Rvp 9672/2013 až sp. zn. Rvp 9679/2013 a sp. zn.

Rvp 9681/2013 až sp. zn. Rvp 9686/2013 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia

citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že

v týchto konaniach pred ústavným súdom sťažovateľka namieta porušenie svojich práv

v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré v skutočnosti krajským súdom

nikdy vydané neboli.

Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd uznesením sp. zn. 43 NcC 422/2012

z 11. októbra 2012, o ktorom sa na ústavnom súde vedie na základe sťažovateľkinej

sťažnosti samostatné konanie pod sp. zn. Rvp 9671/2013, spojil vo svojom prvom výroku

na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn.

43 NcC 476/2012, sp. zn. 43 NcC 473/2012, sp. zn. 43 NcC 468/2012, sp. zn.

43 NcC 464/2012, sp. zn. 43 NcC 462/2012, sp. zn. 43 NcC 427/2012, sp. zn.

43 NcC 425/2012 a sp. zn. 43 NcC 424/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia

krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Obdobne krajský súd uznesením sp. zn. 43 NcC 421/2012 z 11. októbra 2012,

o ktorom sa na ústavnom súde vedie na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatné

konanie pod sp. zn. Rvp 9680/2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie

konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 500/2012, sp. zn.

43 NcC 498/2012, sp. zn. 43 NcC 492/2012, sp. zn. 43 NcC 491/2012, sp. zn.

43 NcC 489/2012, sp. zn. 43 NcC 481/2012, sp. zn. 43 NcC 470/2012, sp. zn.

43 NcC 469/2012, sp. zn. 43 NcC 460/2012, sp. zn. 43 NcC 457/2012, sp. zn.

43 NcC 446/2012, sp. zn. 43 NcC 443/2012, sp. zn. 43 NcC 441/2012, sp. zn.

43 NcC 440/2012, sp. zn. 43 NcC 435/2012, sp. zn. 43 NcC 434/2012, sp. zn.

43 NcC 433/2012 a sp. zn. 43 NcC 426/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia

krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

5 Nakoniec krajský súd uznesením sp. zn. 2 NcC 1/2012 z 11. októbra 2012, o ktorom

sa na ústavnom súde vedie na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatné konanie pod

sp. zn. Rvp 9687/2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania

o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 2 NcC 49/2012, sp. zn.

2 NcC 48/2012, sp. zn. 2 NcC 44/2012, sp. zn. 2 NcC 30/2012, sp. zn. 2 NcC 26/2012,

sp. zn. 2 NcC 24/2012, sp. zn. 2 NcC 52/2012, sp. zn. 2 NcC 4/2012, sp. zn. 2 NcC 38/2012,

sp. zn. 2 NcC 35/2012, sp. zn. 2 NcC 31/2012 a sp. zn. 2 NcC 5/2012, pričom ďalšími

výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu

v týchto veciach.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej

súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp. ktoré krajský súd nikdy

nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto ústavný súd mohol označené

sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností

k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok

ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

krajského súdu. Ústavný súd dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky

v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách

predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období, a v ktorých

atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti

vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,

v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

6 V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory

obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach

sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel

k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže

v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na

určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy

rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich

rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013

z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013

z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.

IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.

podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto

a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014

7