III. ÚS 535/2023 — III. ÚS 535/2023 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 535/2023-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov

Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Slavomírou Huszthyovou, Za amfiteátrom 10,

Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/48/2023 a 7CoP/49/2023 z 19. júna

2023 takto

rozh od ol :

Ústavnú sťažnosť odmi e t a.

O d ôvod n eni e:

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. septembra 2023 domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Tiež navrhuje zrušiť namietané uznesenie krajského súdu

a priznať náhradu trov konania. Zároveň sa domáha odloženia vykonateľnosti namietaného

uznesenia v zmysle § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

II.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je matkou maloletého

(7-ročného). Sťažovateľka sa na Okresnom súde Košice I (v súčasnosti Mestskom súde Košice)

domáha rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi.

Konanie je vedené pod sp. zn. 41P/30/2020.

3. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 41P/90/2021 z 5. októbra 2021 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/339/2021 z 19. januára 2022 bol do právoplatného

skončenia konania o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností maloletý syn

zverený do osobnej starostlivosti sťažovateľky a otec sa mohol s maloletým synom stretávať každý 2

párny týždeň kalendárneho roka v pondelok od 15.30 h do 18.30 h, v stredu od 15.30 h do 18.30 h

a v sobotu od 9.00 h do 18.00 h a každý nepárny týždeň v pondelok od 15.30 h do 18.30 h, v stredu

od 15.30 h do 18.30 h a v nedeľu od 13.00 h do 18.00 h.

4. Sťažovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby okresný súd

skrátil čas styku otca s maloletým synom v sobotu každého párneho týždňa kalendárneho roka

so začiatkom styku v čase od 13.00 h (oproti pôvodne upravenému styku od 9.00 h). Svoj návrh

sťažovateľka odôvodnila tým, že otec ho počas styku nevhodne stravuje. Po návrate od otca má

maloletý syn trpieť tráviacimi ťažkosťami a bolesťami brucha vyžadujúcimi si liečbu sprevádzanú

diétou, čím následne dochádza k vymeškaniu školskej dochádzky. Navrhovanou zmenou chcela

sťažovateľka predísť tráviacim ťažkostiam maloletého syna tak, že v čase obeda sa maloletý syn

naobeduje zdravo a vyvážene pri nej. Okresný súd uznesením č. k. 18P/47/2023 z 28. marca 2023

návrh sťažovateľky zamietol.

5. Rovnako aj otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti

o maloletého syna, avšak ten v návrhu žiadal o nepretržitý víkendový styk. Okresný súd návrhu otca

uznesením č. k. 18P/47/2023 z 19. apríla 2023 vyhovel a dočasne upravil styk otca s maloletým

synom aj o víkendové prespávanie (každý párny týždeň kalendárneho roka v pondelok od 15.30 h

do 18.30 h, od piatku od 15.30 h nepretržite do nedele 18.00 h).

6. Proti obom uzneseniam okresného súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Košiciach namietaným uznesením obe uznesenia okresného súdu potvrdil

a s právnym posúdením okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil. Bol toho názoru, že súčasné

okolnosti odôvodňujú rozšírenie styku otca s maloletým synom aj o prespávanie maloletého syna

v domácnosti otca.

III.

7. Sťažovateľka argumentuje, že krajský súd namietané uznesenie odôvodnil spôsobom, ktorý

nemožno považovať za dostatočný, ale za svojvoľný. Podľa jej názoru v namietanom uznesení

absentujú jasné, primerané a presvedčivé odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky.

Namietanému uzneseniu vytýka, že neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného

opatrenia, pretože otec v návrhu neopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

požadovaného opatrenia a ani neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov požadovaným

opatrením. Rovnako namieta, že jej návrh na úpravu pomerov (skrátenie styku o 4 hodiny) nebol

akceptovaný a v priebehu niekoľkých dní okresný súd návrhu otca (rozšírenie úpravy styku

o víkendové prespávanie) vyhovel. Tiež namieta, že krajský súd nerozhodol s najlepším záujmom

dieťaťa, pretože v konaní vzniesla závažné výhrady voči starostlivosti otca o maloletého syna

(vážne zdravotné problémy maloletého syna, nevhodnosť stravy podávanej dieťaťu, opakované

úrazy maloletého syna, vážne neurologické ochorenie otca – epilepsia), ktoré zároveň potvrdila

lekárskymi správami. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľky nevysporiadal s argumentom

o epilepsii otca a jeho spôsobilosti zabezpečovať starostlivosť o chorého maloletého syna v noci.

Sťažovateľka v závere tvrdí, že nebagatelizuje úlohu otca v živote maloletého syna, avšak nezáujem

otca o maloletého syna v prvých štyroch rokoch života považuje za hlavnú príčinu rozvratu ich

manželstva.

3

IV.

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s namietaným uznesením, ktorým bol

potvrdený rozšírený styk maloletého syna so sťažovateľom o nepretržité víkendové prespávanie

maloletého syna v domácnosti otca, pričom sa sťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi

snažila o skrátený styk z dôvodu neadekvátnej starostlivosti otca o maloletého syna.

9. Nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje dočasný zásah do základných práv, ku ktorému

dochádza na základe súdneho rozhodnutia. Preto sú podmienky nariadenia neodkladného opatrenia

upravené zákonom, ktorý ako podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stanovuje na strane

jednej potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a na strane druhej osvedčenie dôvodnosti trvania

nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Preskúmanie splnenia týchto

podmienok je v právomoci všeobecných súdov. Ich závery o potrebe neodkladnej úpravy pomerov

a osvedčení dôvodnosť trvania nároku nemôžu byť v rozpore s judikovanými ústavnoprávnymi

požiadavkami (III. ÚS 139/2022).

10. Ústavno-súdny prieskum uznesení o neodkladných opatreniach je však zdržanlivý, pretože

ústavný súd nie je opravnou inštanciou sústavy všeobecných súdov a ide o rozhodnutia, ktorými sa

do práv a povinností strán spravidla nezasahuje konečným spôsobom. Meritórne tieto rozhodnutia

možno posúdiť iba v ojedinelých prípadoch a len za celkom výnimočných okolností, ak došlo

k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

(II. ÚS 435/2021, I. ÚS 19/2020, III. ÚS 643/2022). Aj v konaní o neodkladnom opatrení však

musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu

ochranu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení musí mať predovšetkým zákonný podklad, musí byť

vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené (III. ÚS 168/2023).

11. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 Civilného

mimosporového poriadku ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom

záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie

vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom

základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu

zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa.

Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú

starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28

ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať

a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov.

I. ÚS 378/2019).

12. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj

odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). 4

13. K (prvému) odvolaniu sťažovateľky krajský súd uviedol, že matka v návrhu ničím neosvedčila

naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v skrátení styku otca k maloletému

synovi každú párnu sobotu o 4 hodiny, ktorú odôvodňovala nevhodným stravovaním maloletého

syna u otca, pretože bola presvedčená, že ak bude maloletý syn každú párnu sobotu s otcom až

od 13.00 h (namiesto 9.00 h), dieťa sa zdravo a vyvážene naobeduje u nej, pričom bude mať

následne menšiu potrebu stravovať sa u otca, ktorý mu podľa jej názoru podáva stravu nevhodnú.

Krajský súd bol toho názoru, že maloletý syn by nepochybne konzumoval stravu u otca v čase

od 13.00 h do 18.00 h. K tejto časti krajský súd uviedol, že matka nepreukázala objektívne tráviace

problémy maloletého syna a rovnako nepreukázala, že by tieto problémy súviseli s pobytom

maloletého syna u otca. Sťažovateľka nepriaznivé tráviace problémy maloletého syna potvrdila

jedinou lekárskou správou z urgentného príjmu z 11. februára 2023 (bod 18 namietaného

uznesenia). Krajský súd tak pri prvom odvolaní sťažovateľky uzatvoril, že zo strany sťažovateľky

nebola preukázaná naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného

opatrenia (bod 19 namietaného uznesenia).

14. K (druhému) odvolaniu sťažovateľky, v ktorom opakovane uvádzala úvahy o nevhodnom

stravovaní sa maloletého syna u otca, argumentujúc výrokom maloletého syna, ktorý uviedol, že mu

niekedy u otca chutí, niekedy nie, pričom by otec mohol variť lepšie. Krajský súd k uvedenej

námietke uviedol, že jeho úlohou nie je posudzovať rodičovskú spôsobilosť rodičov na základe

toho, ktorý z nich lepšie varí (zdravo a vyvážene), preto považoval námietky sťažovateľky

za absurdné. Rovnako tak aj námietky sťažovateľky týkajúce sa neprespávania maloletého syna

u otca (epilepsia otca, nevhodné dávkovanie a kombinovanie liekov maloletému synovi,

nedodržanie liečebného pobytu maloletého syna, nedostatočné kúrenie v byte otca, zanedbávanie

školských úloh a bránenie maloletému synovi vykonávať voľnočasové aktivity) považoval len

za ničím nepodložené subjektívne tvrdenia sťažovateľky (bod 20 namietaného uznesenia).

15. Krajský súd význam stretávania maloletého syna s oboma rodičmi rozsiahlo zdôvodnil

v bode 22 namietaného uznesenia a zdôraznil, že „výkon rodičovských práv nie je možné zamieňať

so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia“. Z listín

obsiahnutých v spise krajský súd vyvodil, že vzťah otca s maloletým synom je veľmi dobrý,

maloletý má otca rád a chce sa s ním stretávať. Aj napriek rozdielnym predstavám rodičov

o spôsobe starostlivosti o maloletého syna, trávení jeho voľného času, stravovaní, ako aj

výchovnovzdelávacom procese neexistuje žiaden dôvod, aby bol otec obmedzený v styku so svojím

maloletým synom (bod 23 namietaného uznesenia). Z odôvodnenia namietaného uznesenia

vyplýva, že rozsah styku otca s maloletým synom sa výrazne nezmenil, pričom maloletý syn môže

tráviť súvislejší čas s otcom, pričom sa zníži aj počet stretov a prípadných konfliktov medzi rodičmi

v súvislosti s odovzdávaním maloletého syna. Je potrebné si uvedomiť, že výchovný otcovský

prvok je pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa nevyhnutný a je nepochybne v záujme dieťaťa

nestratiť kontakt s otcom v takto útlom veku (nález Ústavného súdu Českej republiky č. k.

I. ÚS 618/2005 zo 7. novembra 2006).

16. Je vecou všeobecných súdov, aby vyhodnotili splnenie zákonných podmienok na nariadenie

neodkladného opatrenia, pričom do vyhodnotenia dôvodnosti jeho nariadenia, ktoré je založené

primárne na skutkových otázkach, ústavný súd zásadne nie je oprávnený zasahovať alebo právny

názor všeobecného súdu nahrádzať svojím uvážením. Namietané uznesenie krajského súdu je 5

výsledkom procesného postupu, ktorý bol zákonný a procesnými právnymi normami predpokladaný

pre túto formu rozhodovania (III. ÚS 387/2023).

17. Z odôvodnenia namietaného uznesenia vyplýva, že vzťah rodičov je trvalo rozvrátený a bez

ingerencie súdu je komunikácia medzi rodičmi zložitá. Ústavný súd vníma obavy sťažovateľky

týkajúce sa adekvátnej starostlivosti o maloletého syna v čase starostlivosti otca, avšak rovnako ako

všeobecné súdy aj ústavný súd navádza sťažovateľku na to, aby k adekvátnej starostlivosti otca

prispela. Ústavný súd rovnako postrehol, že bydlisko otca od sťažovateľky je vzdialené autom

3 minúty a peši 14 minút (bod 3 namietaného uznesenia), preto považoval obavy matky o zdravotný

stav otca v čase choroby maloletého syna prezentované v ústavnej sťažnosti za neopodstatnené.

Z uvedených dôvodov nezistil, že by krajský súd nesledoval najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Naopak, z namietaného uznesenia vyplýva, že práve záujem maloletého dieťaťa bol pre posúdenie

veci prvoradý. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného

uznesenia. Ústavný súd preto dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako

taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.

18. Návrhu na odklad vykonateľnosti namietaného uznesenia ústavný súd nevyhovel, keďže zistil,

že ústavná sťažnosť sťažovateľky je v celom rozsahu zjavne neopodstatnená, a teda odklad

vykonateľnosti namietaného uznesenia by vzhľadom na aktuálnu situáciu už nebol spôsobilý

naplniť doň zákonom inkorporovaný účel.

Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2023

Robert Šorl

predseda senátu