II. ÚS 565/2024 — II. ÚS 565/2024 — Ústavný súd Slovenskej republiky
Zusammenfassung (Sachverhalt & Erwägungen)
KI-strukturiertSLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 565/2024-11 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-2T...
Leitsatz / Regeste
KI-strukturiertVolltext des Entscheids — II. ÚS 565/2024
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 565/2024-11
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca
spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , ,
, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-2T/36/2020
takto
rozh od ol :
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
n evyh ovu je.
2. Ústavnú sťažnosť odmi e ta.
O d ôvod n eni e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. októbra 2024 namieta, že boli
porušené jeho bližšie nešpecifikované práva garantované Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), a to v konaní vedenom pred mestským súdom pod sp. zn. K2-2T/36/2020.
Žiada ústavný súd s odkazom na nedostatok finančných prostriedkov o ustanovenie advokáta
v konaní pred ústavným súdom.
2. Ústavná sťažnosť sa vyznačuje čiastočne neurčitým obsahom. Sťažovateľ v nej prezentuje svoje
výhrady k postupu Krajského súdu v Košiciach pri prejednaní jeho žiadosti o prerušenie trestného
stíhania, pričom v nej možno identifikovať námietku prieťahov v konaní vedenom pred mestským
súdom, ktoré sťažovateľ vidí v skutočnosti, že mu nebolo doručené odvolacie rozhodnutie,
a to uznesenie krajského súdu sp. zn. 4To/68/2023 z 24. apríla 2024 (ďalej len „druhostupňové
uznesenie“), na základe ktorého bol v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mestského súdu
v označenej trestnej veci odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov.
3. Na základe súčinnosti poskytnutej zo strany mestského súdu bolo ústavným súdom zistené,
že sťažovateľovi v trestnej veci vedenej pred mestským súdom pod sp. zn. 2T/36/2020 bolo 2
druhostupňové uznesenie krajského súdu zasielané 15. júla 2024 do špecifikovaného ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, zásielka sa však mestskému súdu 8. augusta 2024 vrátila
ako neprevzatá v odbernej lehote. Sťažovateľ bol v označenej trestnej veci podmienečne prepustený
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 31Pp 41/2024 z 2. augusta 2024 (právoplatné v ten istý
deň), a toto rozhodnutie bolo mestskému súdu doručené 5. augusta 2024. Druhostupňové uznesenie
krajského súdu bolo následne mestským súdom sťažovateľovi odoslané opakovane, a to 22. októbra
2024 na jeho aktuálnu adresu.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v zmysle ustálenej judikatúry
(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť
sťažovateľa.
5. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že druhostupňové uznesenie krajského súdu bolo prvýkrát
zasielané sťažovateľovi na relevantnú adresu, a to do ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
v ktorom sa sťažovateľ v tom čase nachádzal, rozhodnutie však nebolo v odbernej lehote prevzaté.
Sťažovateľ bol medzičasom z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. Mestský súd
druhostupňové uznesenie krajského súdu sťažovateľovi odoslal na jeho aktuálnu adresu,
a to 22. októbra 2024.
6. Ustanovenia § 34 ods. 7 Trestného poriadku upravujú základný predpoklad písomnej
komunikácie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi a obvineným v priebehu trestného
konania spočívajúci v povinnosti obvineného určiť adresu na doručovanie písomností, prípadne
spôsob elektronickej komunikácie, ako aj včas nahlásiť prípadné zmeny.
7. V prvom rade treba upozorniť, že mestský súd svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 146 ods. 1
vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení
neskorších predpisov splnil, a to zaslaním písomnosti na vtedy relevantnú adresu už 15. júla 2024,
keď k jej doručeniu bez zavinenia mestského súdu nedošlo a zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá
v odbernej lehote. Ďalej treba poukázať na to, že sťažovateľ, ktorý sa domáha rešpektovania svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2
ústavy, povinnosť uvedenú v citovanom ustanovení Trestného poriadku nesplnil a mestský súd
o zmene aktuálnej adresy pre doručovanie písomnosti iniciatívne neinformoval. V danom prípade
rešpektovanie označeného základného práva sťažovateľa zo strany mestského súdu zodpovedného
za doručenie odvolacieho rozhodnutia bolo podmienené splnením zákonnej povinnosti zo strany
sťažovateľa, ktorý však zostal v uvedenom smere pasívny a mestský súd o zmene aktuálnej adresy
na doručovanie písomnosti bezodkladne neinformoval. Možno teda konštatovať, že v danom
prípade zbytočné predĺženie konania týkajúce sa doručenia druhostupňového uznesenia krajského
súdu treba pripísať v prvom rade na vrub sťažovateľovi a mestský súd zaň nenesie zodpovednosť. 3
8. Vzhľadom na predchádzajúce uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa
§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
III.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
9. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi
právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú jeho pomery a nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden
z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť
(m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).
10. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky
na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti
a výsledku jej posúdenia ústavným súdom (ako to vyplýva z časti III tohto uznesenia) je zrejmé,
že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m.
III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných
predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.
11. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2024
Peter Molnár
predseda senátu