II. ÚS 59/98 — II. ÚS 59/98 — Ústavný súd Slovenskej republiky
Zusammenfassung (Sachverhalt & Erwägungen)
KI-strukturiertSLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 59/98 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 1998 predbežne prerokoval podnet t. č. bytom v , zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, Bratislava, na začatie konania pre porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto r o z h o d o l : Po...
Leitsatz / Regeste
KI-strukturiertVolltext des Entscheids — II. ÚS 59/98
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 59/98
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 1998
predbežne prerokoval podnet t. č. bytom v ,
zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, Bratislava, na začatie
konania pre porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 7. septembra 1998
podnet zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, na začatie
konania pre porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa tvrdení právnej zástupkyne predkladateľa podnetu k porušeniu práv podľa čl.
46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
v konaní sp. zn. 23 C 85/94, ktorý uznesením rozhodol o neprípustnosti dovolacieho
konania v prejednávanej veci, v dôsledku čoho sa Najvyšší súd nezaoberal vecnou
správnosťou rozsudku Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave. Právna zástupkyňa predkladateľa podnetu uviedla, že k porušeniu práv podľa čl. 46
ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 23 C 85/94, ktorý uznesením rozhodol o neprípustnosti dovolacieho konania v
prejednávanej veci, v dôsledku čoho sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou
rozsudku Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave.
Právna zástupkyňa v podnete uviedla, že dovolací súd dospel v prejednávanej veci k
nesprávnemu záveru o neprípustnosti dovolania, čo viedlo k nemožnosti preskúmania
vecnej správnosti rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“.
Ústavný súd si pre konanie vyžiadal kompletný spisový materiál z konania vo veci
vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 23 C 85/94, z ktorého zistil, že právo na
prístup k súdu nebolo zmarené.
Dňa 23. augusta 1994 podal na Okresný súd v Trnave žalobu
o zaplatenie vkladu vloženého do činnosti M. A. M., spol. s r. o., v Trnave. Žaloba bola
zamietnutá rozsudkom 23 C 85/94 zo 4. júla 1995, voči ktorému sa odvolal.
Krajský súd Bratislava odvolaniu vyhovel, uznesením 11 Co 410/95 zo 14. februára 1996
rozsudok Okresného súdu v Trnave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom, že
okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav. Okresný súd vec opätovne prerokoval a po
doplnení dôkazov rozsudkom z 1. augusta 1996 rozhodol, že návrh
zamieta. Navrhovateľ sa proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnej zástupkyne
odvolal. Krajský súd v Bratislave rozsudkom Z-2-11 Co 445/96-177 z 5. júna 1997
rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala právna zástupkyňa žalobcu
dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie uznesením pod č. 23 C 85/94 z 21. apríla 1998 proti rozsudku Krajského súdu v
2 Bratislave odmietol. súdu nepredložil ani nenavrhol dôkazy o tom, že vo
veci nekonal nestranný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.“
Verejné prerokovanie v prítomnosti účastníka konania je právom, ktoré sa zaručuje
len každému, o koho práve alebo povinnosti nestranný a nezávislý súd rozhoduje vo veci
samej. Takú povahu nemá rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej
tento orgán súdnej moci preskúmava, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre
uskutočnenie konania o dovolaní podľa § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k porušeniu práv
predkladateľa podnetu nedošlo, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 1998
JUDr. Ľubomír D o b r í k
predseda senátu
3