II. ÚS 59/98 — II. ÚS 59/98 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 59/98

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 1998

predbežne prerokoval podnet t. č. bytom v ,

zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, Bratislava, na začatie

konania pre porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 7. septembra 1998

podnet zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, na začatie

konania pre porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa tvrdení právnej zástupkyne predkladateľa podnetu k porušeniu práv podľa čl.

46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

v konaní sp. zn. 23 C 85/94, ktorý uznesením rozhodol o neprípustnosti dovolacieho

konania v prejednávanej veci, v dôsledku čoho sa Najvyšší súd nezaoberal vecnou

správnosťou rozsudku Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave. Právna zástupkyňa predkladateľa podnetu uviedla, že k porušeniu práv podľa čl. 46

ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy došlo v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo

veci sp. zn. 23 C 85/94, ktorý uznesením rozhodol o neprípustnosti dovolacieho konania v

prejednávanej veci, v dôsledku čoho sa najvyšší súd nezaoberal vecnou správnosťou

rozsudku Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave.

Právna zástupkyňa v podnete uviedla, že dovolací súd dospel v prejednávanej veci k

nesprávnemu záveru o neprípustnosti dovolania, čo viedlo k nemožnosti preskúmania

vecnej správnosti rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“.

Ústavný súd si pre konanie vyžiadal kompletný spisový materiál z konania vo veci

vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 23 C 85/94, z ktorého zistil, že právo na

prístup k súdu nebolo zmarené.

Dňa 23. augusta 1994 podal na Okresný súd v Trnave žalobu

o zaplatenie vkladu vloženého do činnosti M. A. M., spol. s r. o., v Trnave. Žaloba bola

zamietnutá rozsudkom 23 C 85/94 zo 4. júla 1995, voči ktorému sa odvolal.

Krajský súd Bratislava odvolaniu vyhovel, uznesením 11 Co 410/95 zo 14. februára 1996

rozsudok Okresného súdu v Trnave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom, že

okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav. Okresný súd vec opätovne prerokoval a po

doplnení dôkazov rozsudkom z 1. augusta 1996 rozhodol, že návrh

zamieta. Navrhovateľ sa proti tomuto rozsudku prostredníctvom právnej zástupkyne

odvolal. Krajský súd v Bratislave rozsudkom Z-2-11 Co 445/96-177 z 5. júna 1997

rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala právna zástupkyňa žalobcu

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie uznesením pod č. 23 C 85/94 z 21. apríla 1998 proti rozsudku Krajského súdu v

2 Bratislave odmietol. súdu nepredložil ani nenavrhol dôkazy o tom, že vo

veci nekonal nestranný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.“

Verejné prerokovanie v prítomnosti účastníka konania je právom, ktoré sa zaručuje

len každému, o koho práve alebo povinnosti nestranný a nezávislý súd rozhoduje vo veci

samej. Takú povahu nemá rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej

tento orgán súdnej moci preskúmava, či sú splnené zákonom ustanovené podmienky pre

uskutočnenie konania o dovolaní podľa § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k porušeniu práv

predkladateľa podnetu nedošlo, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 1998

JUDr. Ľubomír D o b r í k

predseda senátu

3