IV. ÚS 187/2021 · IV. ÚS 187/2021 · Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 187/2021-42

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov

Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov

, zastúpených

advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, IČO

47 232 757, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Milan Ficek, proti postupu Okresného

súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 v období po právoplatnosti

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 447/2017-83 zo 4. júla 2017 takto

rozh od ol :

1. Postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 v období

po právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 447/2017-83

zo 4. júla 2017 b ol o p oru šen é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Sťažovateľom p ri znáva finančné zadosťučinenie každému v sume 2 500 eur, ktoré im je

Okresný súd Nové Zámky p ovi n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Nové Zámky je p ovi n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume

1 001,75 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n evyh ovu je .

O d ôvod n eni e:

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2020 domáhajú

vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 2

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 v období po právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k.

III. ÚS 447/2017-83 zo 4. júla 2017 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhujú, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať, zároveň žiadajú priznať primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 35 000 eur pre každého z nich jednotlivo.

2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 187/2021-21 z 30. marca 2021 bola ústavná sťažnosť

sťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.

3. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného súdneho spisu vyplýva nasledujúci stav veci:

Napadnuté konanie sa na okresnom súde začalo 19. júla 2004. Sťažovatelia vystupovali

v procesnom postavení žalobcov, pričom sa domáhali určenia práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu z dôvodu jeho vydržania. Na strane žalobcov, ako aj žalovaných vystupovalo viacero

subjektov, pričom v priebehu súdneho konania dochádzalo k zmenám v subjektoch žalobcov, ako aj

žalovaných.

4. Vo vzťahu k napadnutému konaniu ústavný súd opakovane vyslovil porušenie základného práva

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, naposledy nálezom č. k. I. ÚS 214/2015-96

z 26. augusta 2015, ktorým priznal sťažovateľom aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške

4 000 eur každému z nich. Ešte predtým nálezom č. k. IV. ÚS 50/2012-47 z 10. mája 2012 ústavný

súd vyslovil porušenie základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľom priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 eur spoločne

a nerozdielne. Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so sťažnosťou na prieťahy v konaní aj v roku

2017, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 447/2017-83 zo 4. júla 2017 a ústavnú

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

5. Napadnuté konanie bolo na súde prvej inštancie ukončené vydaním rozsudku č. k. 6 C 129/2004-

2422 z 29. januára 2021, pričom vo veci bolo podané odvolanie zo strany žalovaných.

II.

Argumentácia sťažovateľov

6. Podanou ústavnou sťažnosťou sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy v konaní vedenom ako

celok, ktoré ani po 16 rokoch nebolo právoplatne ukončené. Poukazujú na stav právnej neistoty,

ktorý trvá už viac ako 20 rokov, keďže svojho nároku sa dožadovali aj prostredníctvom stavebného

úradu podaním z roku 2000.

7. Sťažovatelia poukazujú na úkony okresného súdu vykonané od posledného rozhodnutia

ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 447/2017 do podania ústavnej sťažnosti, ktoré podľa nich spočívali

len vo vykonávaní procesných úkonov súdu a nesmerovali k meritórnemu rozhodnutiu.

8. Zohľadňujúc celkovú dĺžku napadnutého konania, sa domnievajú, že ich základné právo na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené a pre zmiernenie ujmy pociťovanej

z tvrdeného porušovania je primerané priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 35 000 eur pre

každého zo sťažovateľov. 3

III.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

III.1. Vyjadrenie okresného súdu:

9. Okresný súd podal vyjadrenie prostredníctvom predsedníčky súdu JUDr. Evy Kovácsovej,

v ktorom uviedol chronológiu vykonaných úkonov od ostatného uznesenia ústavného súdu

týkajúceho sa napadnutého konania.

10. Ďalej uviedol, že vec bola aj skutkovo náročnou, pretože dochádzalo k častým zmenám

v osobách žalovaných, žalovaní boli cudzinci a neposkytovali adekvátnu súčinnosť konajúcemu

súdu. Poukázal aj na fakt, že uznesením č. k. 6 C 129/2004-1132 zo 17. septembra 2015 v 1. a 3.

výroku, ktoré nadobudli právoplatnosť 18. mája 2017 a vykonateľnosť 14. januára 2016, bolo

nariadené žalovaným znášať právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech sťažovateľov, teda

bola poskytnutá dočasná ochrana ich právu na čas do rozhodnutia vo veci samej.

11. Predsedníčka okresného súdu uviedla, že v prejednávanej veci bol zabezpečený dohľad nad

postupom zákonného sudcu z hľadiska plynulosti vykonávania jednotlivých úkonov, pričom

pripustila, že niektoré úkony boli vykonávané nesústredene bez znalosti veci, resp. nesmerovali

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Na druhej strane poukázala aj na skutočnosť, že sťažovatelia

svoje podania vo veci neformulovali spôsobom, ktorý by prispel k plynulosti súdneho konania,

opakovane uvádzali už namietané okolnosti, citovali obsah už vydaných listín a rozhodnutí

a prispeli k neprehľadnosti spisu, čo ale nemôže byť dôvod, prečo súd vo veci konal s prieťahmi.

III.2. Replika sťažovateľov:

12. Sťažovatelia v replike uviedli, že trvajú na podanej ústavnej sťažnosti, pretože:

a) okresný súd vo vyjadrení vyjadril snahu zbaviť sa zodpovednosti za vznik zbytočných prieťahov

v konaní, pričom žiaden z formulovaných dôvodov nie je spôsobilý ospravedlniť celkovú dĺžku

konania 16 rokov,

b) ani meritórne neprávoplatné rozhodnutie okresného súdu nezabezpečilo nastolenie stavu právnej

istoty, ku ktorému môže dôjsť až právoplatným rozhodnutím vo veci,

c) s poukazom na uvedené zastávajú názor, že ich ústavná sťažnosť je dôvodná, rovnako aj

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

d) sťažovatelia poukázali aj na rozsiahly prílohový materiál, ktorý k vyjadreniu predložili a ktorým

preukazujú, že konanie okresného súdu vo veci bolo nesústredené, došlo k vykonávaniu zbytočných

procesných úkonov, pričom neodkladné opatrenie, na ktoré sa odvolával okresný súd, bolo zrušené,

resp. neplatí.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu okresného súdu dospel 4

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci

samej.

14. Podstata námietok sťažovateľov spočíva v porušení ich základného práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote v dôsledku nečinnosti,

resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,

IV. ÚS 302/2020).

16. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i)

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania

a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

17. Ústavný súd uvádza, že konanie na okresnom súde trvalo od 19. júla 2004 do podania ústavnej

sťažnosti 24. augusta 2020, ide teda o obdobie presahujúce 16 rokov, počas ktorého bola vec stále

v štádiu konania na súde prvej inštancie. Dňa 29. januára 2021 okresný súd vo veci rozhodol,

rozsudok nie je právoplatný. Celková dĺžka konania presahujúca 16 rokov v jednej inštancii je

dôvodom, pre ktorý ústavný súd nebude posudzovať uvedené tri základné kritériá. Takáto dĺžka

konania sama osebe svedčí o vzniku zbytočných prieťahov v konaní, ktoré možno označiť za

extrémne. Ani prípadná právna či skutková zložitosť sporu nemôže ospravedlniť uvedenú dĺžku

konania (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 319/2020).

18. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom

okresného súdu v napadnutom konaní už bolo vyslovené v náleze č. k. IV. ÚS 50/2012-47, kde bola

konštatovaná neefektívnosť vykonávaných úkonov, v náleze č. k. I. ÚS 214/2015-96 boli zistené

prieťahy spôsobené nekonaním okresného súdu o návrhu sťažovateľov na nariadenie predbežného

opatrenia. V uznesení č. k. III. ÚS 447/2017-83 ústavný súd usúdil, že sťažovatelia nedali

okresnému súdu dostatočný priestor na zjednanie nápravy spočívajúcej v odstránení zbytočných

prieťahov v konaní. Aktuálne podaná ústavná sťažnosť však svedčí o tom, že od roku 2017 sa

okresnému súdu zbytočné prieťahy v konaní nepodarilo odstrániť a vo veci rozhodol až po takmer 4

rokoch od podania ostatnej ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, ako aj na to, že

v napadnutom konaní bola už dvakrát ústavným súdom konštatovaná existencia zbytočných

prieťahov, sa potreba nastolenia právnej istoty okresným súdom iba zvýraznila, pričom okresný súd

vo veci naďalej nekonal efektívnym spôsobom smerujúcim k urýchlenému ukončeniu veci.

19. Zohľadňujúc uvedené, možno konštatovať, že okresný súd v napadnutom konaní porušil

základného právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1). 5

20. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľov, neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2

druhej vety ústavy, pretože príkaz konať bol obsiahnutý v jeho predchádzajúcich nálezoch, navyše

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti už okresný súd vo veci rozhodol, po

podaní odvolania bude vec posudzovaná odvolacím súdom (výrok 4).

V.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 302/2020).

22. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na to, že napadnuté konanie trvá extrémne dlho,

a to viac ako 16 rokov, pričom až po podaní ústavnej sťažnosti bola vec okresným súdom

rozhodnutá, pričom k právoplatnému ukončeniu konania nedošlo. Ústavný súd nálezom sp. zn.

I. ÚS 214/2015 sťažovateľom priznal v napadnutom konaní primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 eur každému z nich, nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012 sťažovateľom priznal

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 eur spoločne a nerozdielne. Zohľadňujúc už

priznané finančné zadosťučinenie, sa ústavnému súdu v tomto prípade ako spravodlivé javí priznať

sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur každému zo sťažovateľov.

Priznané primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľom každému vo výške 2 500 eur je im

okresný súd v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný zaplatiť do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu (výrok 2).

VI.

Trovy konania

23. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov

konania v celkovej sume 1 001,75 eur (výrok 3).

24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3 v spojení

s § 13 ods. 2). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 je

vo výške 177 eur a hodnota režijného paušálu je vo výške 10,62 eur, základná sadzba odmeny za

úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021 je vo výške 181,17 eur a hodnota režijného paušálu

je vo výške 10,87 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej

služby uskutočnené v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu) a jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2021 (vyjadrenie k stanovisku

okresného súdu), pričom ústavný súd zohľadnil zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 %

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (2 × 177 + 181,17 + 2 × 88,50 + 90,51 + 2 × 10,62 +

10,87), čo spolu činí sumu 834,79 eur. Právny zástupca je subjektom registrovaným pre daň 6

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) ako jej platiteľ, preto bola výsledná suma zvýšená o príslušnú

sadzbu DPH.

25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového

poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2021

Libor DUĽA

predseda senátu