III. ÚS 10/09 — III. ÚS 10/09 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 10/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. R., K., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6

C/269/05 a takto

ro zhodo l :

Sťažnosť M. R. odmieta pre neprípustnosť.

Odôvodn en i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2008 doručená sťažnosť M. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/269/05. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na okresnom súde podala 2. novembra 2005

manželka sťažovateľa I. R. „návrh o rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov

k maloletým deťom“.

V uvedenom konaní sa konalo iba jedno pojednávanie vo veci samej 27. apríla 2006

a 12. septembra 2006 bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalecký posudok bol

doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 12. septembra 2008.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že podal predsedovi okresného súdu

prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý uznal jeho

sťažnosť ako čiastočne dôvodnú.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

okresnému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 200 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

2 súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená (m. m. II. ÚS 70/00, IV. ÚS

66/02, IV. ÚS 176/05, I. ÚS 66/08).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ podaním zo 6. októbra

2008 doručil predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu

odpovedal vyjadrením sp. zn. 1 SprS/336/08 z 29. októbra 2008. V tomto podaní okrem

iného uviedol:

„Z prehľadu úkonov, ktorý je vedený v počítačovom registri tunajšieho súdu, bolo

zistené, že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 12. 9. 2006 vo veci nariadil znalecké

dokazovanie. Toto uznesenie bolo následne potvrdené krajským súdom. V období od

12. 2. 2007 do 28. 3. 2007 bol spis zapožičaný na Krajskej prokuratúre v Ž. V mesiaci

august 2007 bola znalkyňa vyzývaná, aby predložila znalecký posudok. Vypracovanie

znaleckého posudku bolo následne urgované v mesiaci február 2008. Po predložení

znaleckého posudku bol tento podľa úpravy zo dňa 9. 9. 2008 zasielaný účastníkom na

vyjadrenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotím Vašu sťažnosť ako čiastočne

dôvodnú. V konaní došlo k určitému zdržaniu, ktoré však nebolo spôsobené konaním

Okresného súdu Žilina, ale tým, že znalkyňa nevypracovala a nepredložila súdu znalecký

posudok v stanovenej lehote. Tento znalecký posudok bol predložený po viac ako roku až po

viacerých urgenciách zo strany Okresného súdu Žilina. V mesiaci september bol tento

znalecký posudok doručený účastníkom na vyjadrenie. Súčinnosťou od 1. 11. 2008 bude na

tunajší súd pridelená nová sudkyňa, ktorá podľa dodatku k rozvrhu práce prevezme všetky

nevybavené veci predchádzajúcej zákonnej sudkyne. Ďalší postup vo veci a nariadenie

termínu pojednávania tak uskutoční nová sudkyňa.“

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal

predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (26. novembra 2008), sťažnosť na prieťahy v konaní

(6. októbra 2008), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola

doručená iba v novembri 2008, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie

možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

jeho nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení ubezpečil sťažovateľa, že vec

3 bude od 1. novembra 2008 pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá má čo najskôr určiť

termín pojednávania.

Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd

zastáva stanovisko, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany

sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto

sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie

opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04,

IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2009

4