VYHLÁŚKA 100/1964 Z. z. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov

§ 1

Dosah

(1)

Táto vyhláška sa vzťahuje na osoby v pracovnom pomere a v pomere obdobnom pracovnému

pomeru, s výnimkou príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a na iné osoby, ktoré

síce nie sú v pracovnom pomere k organizácii, ale vykonávajú pre ňu úlohy (ďalej len

„pracovníci“). Ďalej sa vzťahuje na verejných funkcionárov, pokiaľ to ustanovujú osobitné

predpisy.

(2)

Táto vyhláška upravuje náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov pri pracovných

cestách, pri vonkajšom konaní, pri prijatí do práce, pri preložení na iné pracovné

miesto a pri prácach vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania.

§ 2

Hospodárnosť a úspornosť

Organizácia (podnik, závod, úrad a pod.) i pracovníci sú povinní postupovať s najväčšou

hospodárnosťou a úspornosťou. Pri všetkých opatreniach, dôsledkom ktorých je výplata

náhrad podľa tejto vyhlášky, treba vopred uvážiť, či sú tieto opatrenia nevyhnutne

potrebné.

§ 3

Pojem pracovnej cesty a vonkajšieho konania

(1)

Pracovnou cestou sa rozumie cesta trvajúca najmenej 6 hodín, ktorú vykoná pracovník

z podnetu organizácie mimo obvodu obce svojho pravidelného pracoviska a mimo obvodu

obce svojho bydliska.

(2)

Vonkajším konaním sa rozumie výkon práce z podnetu organizácie mimo pracovníkovho

pravidelného pracoviska, ale v obvode obce jeho pravidelného pracoviska alebo v obvode

obce jeho bydliska. O vonkajšie konanie ide tiež vtedy, ak cesta podľa odseku 1 trvá

menej ako 6 hodín.

§ 4

Začiatok a koniec pracovnej cesty

(1)

Pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty konanej verejným hromadným dopravným

prostriedkom je pre účely tejto vyhlášky rozhodujúci čas odchodu a čas príchodu určený

cestovným poriadkom verejného hromadného dopravného prostriedku, ktorý pracovník použije

medzi obcou, ktorá bola určená ako východisko cesty a obcou prechodného pracoviska;

pri použití iného dopravného prostriedku je rozhodujúci určený čas jeho odchodu a

skutočný čas jeho príchodu. V ostatných prípadoch je pre určenie začiatku a konca

pracovnej cesty rozhodujúci čas na pracovnej ceste skutočne strávený.

(2)

Pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty konanej lietadlom je rozhodujúci čas

odchodu podľa cestovného poriadku autobusu, obstarávajúceho prepravu cestujúcich medzi

sídlom leteckého dopravného podniku a letiskom, a skutočný čas jeho príchodu k sídlu

leteckého dopravného podniku pri spiatočnej ceste.

(3)

Na oneskorenie sa prihliadne len pri spiatočnej ceste, ak prevyšuje jednu hodinu.

§ 5

Náhrady cestovných výdavkov

(1)

Pracovník má nárok na náhradu cestovných výdavkov za cesty medzi obcou, ktorá bola

určená ako východisko cesty, a obcami prechodného pracoviska a za cestu späť. Ak si

pracovník nemohol obstarať ubytovanie v obci prechodného pracoviska, uhradzujú sa

mu i preukázané cestovné výdavky za cestu do obce miesta ubytovania a späť. Cestovnými

výdavkami sú výdavky za cestovný lístok (cestovné) alebo letenku, za miestenku a za

použitie lôžkového (lehátkového) vozňa.

(2)

Pri vzdialenosti obce prechodného pracoviska do 200 km sa uhradzuje cestovné za 2.

vozňovú triedu, pri väčšej vzdialenosti cestovné za 1. vozňovú triedu.

(3)

Náhrady podľa odseku 1 a 2 sa poskytnú len vtedy, ak sú cestovné výdavky preukázané

(cestovným lístkom, letenkou, miestenkou a pod.); pracovník je povinný využiť možnosti

poskytovaných zliav cestovného.

(4)

Ak pracovník použije pri ceste do obce prechodného pracoviska vlastné osobné motorové

vozidlo, poskytne sa mu náhrada vo výške cestovného za verejný hromadný dopravný prostriedok.

Ak má organizácia na použití tohto dopravného prostriedku záujem, poskytne pracovníkovi

náhradu podľa predpisov o náhradách za používanie vlastných osobných motorových vozidiel

pri pracovných cestách a vonkajšom konaní.

*)

(5)

Pracovníkovi sa uhradzujú aj vzniknuté cestovné výdavky za miestnu prepravu vykonanú

v súvislosti s pracovnou cestou (vrátane cestovného v mieste bydliska).

§ 6

Náhrada mzdy za čas strávený na ceste

(1)

Výkonom práce na pracovnej ceste sa pre účely tejto vyhlášky rozumie iba činnosť,

ktorá je predmetom pracovnej cesty.

(2)

Pokiaľ čas strávený na pracovnej ceste inak než vlastným výkonom práce spadá do pracovného

času vyplývajúceho z vopred určeného rozdelenia pracovného času na pracovisku, považuje

sa za čas zameškaný pre prekážku v práci na strane organizácie. Za túto dobu patrí

pracovníkovi odmeňovanému hodinovou mzdou (úkolovou i časovou) náhrada mzdy vo výške

priemerného zárobku. U pracovníkov s mesačnou mzdou sa náhrada mzdy poskytuje vo výške

ich základnej mzdy.

§ 7

Stravné

(1)

Za každý celý kalendárny deň pracovnej cesty patrí pracovníkovi stravné v sume 20

Kčs.

(2)

Stravné podľa odseku 1 nepatrí, ak sa pracovníkovi na pracovnej ceste bezplatne poskytne

celodenná strava. Náklad organizácie na stravu, ktorú poskytne pracovníkovi bezplatne,

nesmie prevýšiť sumu stravného podľa odseku 1.

(3)

Pri pracovných cestách, ktoré netrvajú celý kalendárny deň, patrí pracovníkovi stravné

vo výške

5 Kčs, ak pracovná cesta trvá 6 až 10 hodín,

8 Kčs, ak pracovná cesta trvá viac ako 10 hodín,

14 Kčs, ak pracovná cesta trvá viac ako 14 hodín.

(4)

V deň, keď bola nastúpená pracovná cesta, ktorá spadá do dvoch a viacerých kalendárnych

dní a v deň, keď bola ukončená, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku 3. V dňoch,

keď bolo potrebné takú pracovnú cestu nastúpiť pred 6. hodinou alebo ju ukončiť po

20. hodine, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku 1.

(5)

Pri pracovných cestách, ktoré spadajú do dvoch kalendárnych dní, upustí sa od oddeleného

počítania stravného za jednotlivé dni, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

§ 8

Nocľažné

(1)

Za každú noc, ktorú strávi pracovník na pracovnej ceste, patrí mu nocľažné vo výške

5 Kčs, pokiaľ nie je ubytovaný bezplatne alebo ak nepoužije lôžkový (lehátkový) vozeň.

Vyšší nevyhnutný výdavok za ubytovanie sa pracovníkovi uhradzuje v preukázanej výške

podľa účtu ubytovacieho zariadenia.

(2)

Pri ubytovaní v závodnom zariadení, pokiaľ sa neposkytuje bezplatne, organizácia

vysielajúca pracovníka (pokiaľ nedôjde k inej dohode medzi vysielajúcou organizáciou

a prevádzateľom ubytovne) je povinná vybrať poplatok 5 Kčs za jednu noc pri ubytovaní

v ubytovniach s elektrickým osvetlením, s ústredným kúrením, s tečúcou vodou, s maximálne

6 lôžkami v miestnosti, v ostatných ubytovniach 3 Kčs za jednu noc. Ak náklad na ubytovanie

prevyšuje sumu 5 Kčs, uhrádzajú sa pracovníkovi výdavky za ubytovanie v preukázanej

výške alebo sa mu ubytovanie poskytne bezplatne. Náklady na ubytovanie si organizácie

vyúčtujú, pokiaľ nedôjde k inej dohode o spôsobe úhrady.

(3)

V záujme hospodárneho ubytovania pracovníkov na pracovných cestách treba maximálne

využívať závodné zariadenia slúžiace na tento účel.

§ 9

Náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov

Iné výdavky, ktoré pracovník musí nevyhnutne vynaložiť v súvislosti s obstaraním úlohy

na pracovnej ceste, uhradzujú sa v preukázanej výške ako vedľajšie výdavky (napr.

za prepravu nevyhnutných osobných a služobných batožín, služobných pomôcok a náradí,

za telefónne poplatky).

§ 10

Pri pracovnej ceste do miesta, ktoré s obcou pracovníkovho pravidelného pracoviska

(bydliska) tak úzko komunikačne súvisí, že pracovníkovi nevznikajú zvýšené výdavky,

stravné a nocľažné nepatrí.

§ 11

Náhrady pri vonkajšom konaní

Pri vonkajšom konaní pracovník má nárok na

a)

náhrady cestovných výdavkov podľa

§ 5

,

b)

náhradu mzdy za čas strávený na ceste podľa

§ 6

,

c)

náhrady nevyhnutných vedľajších výdavkov podľa

§ 9

.

§ 12

Náhrady v dňoch cesty

Za dni cesty do obce miesta preloženia (do obce nového pracovného miesta) pri nástupe

práce a za dni cesty späť po skončení dočasného preloženia patria ženatým i slobodným

pracovníkom náhrady ako pri pracovnej ceste.

§ 13

Podmienky pre priznanie odlučného

(1)

Odlučné patrí pracovníkovi, ktorého organizácia dočasne preloží na iné pracovné miesto

mimo obce jeho pravidelného pracoviska a obce jeho bydliska na čas nevyhnutnej potreby

na dočasnú činnosť (na výpomoc, na zastupovanie po dobu dovolenky, choroby a pod.).

(2)

Odlučné sa ďalej poskytne ženatému pracovníkovi, ktorý v dôsledku trvalého preloženia

žije odlúčene od rodiny pre nedostatok primeraného bytu v obci nového pracovného miesta.

(3)

Pri prijatí ženatého pracovníka môže vedúci organizácie povoliť celkom výnimočne

výplatu odlučného, ak pôjde o vysoko odborne a politicky kvalifikovaného pracovníka.

§ 14

Výmera odlučného

(1)

Pri dočasnom preložení sa poskytne odlučné, ktoré je v čase prvých 3 mesiacov u ženatého

pracovníka 25 Kčs a u slobodného pracovníka 10 Kčs denne. Po 3 mesiacoch, najviac

však po dobu 1 roka, sa odlučné poskytne len ženatému pracovníkovi vo výške 14 Kčs

denne. Pokiaľ výdavok za ubytovanie v prvých 14 dňoch pobytu v obci miesta dočasného

preloženia je viac ako 5 Kčs, uhradzuje sa pracovníkovi rozdiel medzi touto sumou

a preukázaným výdavkom za ubytovanie.

(2)

Pri trvalom preložení (prípadne pri prijatí do práce) sa odlučné poskytne len ženatým

pracovníkom vo výške ustanovenej pre týchto pracovníkov v odseku 1. Odlučné môže sa

poskytovať i po uplynutí jedného roka, najdlhšie však do 2 rokov. Po uplynutí jedného

roka je odlučné 7 Kčs denne.

(3)

Odlučné pracovníkovi nepatrí za dni, v ktorých sa mu poskytne bezplatné stravovanie

a ubytovanie; pri bezplatnom poskytnutí len stravy patrí odlučné vo výške 5 Kčs, pri

poskytnutí len bezplatného ubytovania sa odlučné kráti o 5 Kčs denne.

§ 15

Odlučné pri pracovných cestách

Pracovníkovi, ktorý poberá odlučné a ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, poskytne

sa za každý celý kalendárny deň pracovnej cesty okrem náhrad pri pracovnej ceste len

náhrada skutočného výdavku za ubytovanie v obci miesta preloženia (v obci nového pracoviska

pri prijatí), po 14 dňoch pobytu najviac 5 Kčs za jednu noc; za cestu, ktorá netrvá

celý kalendárny deň, a v dňoch začiatku a skončenia viacdennej pracovnej cesty sa

pracovníkovi poskytne namiesto odlučného stravné, ak je to pre neho výhodnejšie.

§ 16

Náhrady pri dennom návrate do bydliska

(1)

Pracovníkovi, od ktorého možno žiadať, aby sa denne vracal z obce miesta preloženia

(z obce nového pracoviska pri prijatí) do obce svojho bydliska alebo ktorý sa do bydliska

skutočne vracia, namiesto odlučného sa poskytne

a)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty z bydliska do práce a späť,

b)

príplatok na stravu v sume 5 Kčs, ak neprítomnosť v bydlisku trvá aspoň 11 hodín.

(2)

Náhrady podľa odseku 1 nesmú presiahnuť príslušnú sumu odlučného.

§ 17

Náhrada sťahovacích výdavkov pri trvalom preložení (prijatí)

(1)

Pri presťahovaní v dôsledku trvalého preloženia pracovníkovi sa poskytnú

a)

preukázané cestovné výdavky za cestu jeho rodinných príslušníkov z doterajšieho do

nového bydliska tak ako pri pracovnej ceste; príplatok na rýchlik sa uhradzuje len

pri vzdialenosti dlhšej ako 100 km,

b)

preukázané výdavky za prepravu bytového zariadenia a zvrškov pracovníka a jeho rodinných

príslušníkov a za poistenie prepravovaných predmetov.

(2)

Organizácia po dohode s príslušným odborovým orgánom môže povoliť i úhradu výdavkov

za vymaľovanie bytu a menšie inštalačné a iné remeselnícke práce v novom byte, najviac

však do sumy 700 Kčs.

(3)

Výdavky uvedené v odseku 1 organizácia uhradzuje aj pracovníkovi, ktorý sa musel

presťahovať v dôsledku presídlenia organizácie alebo jej organizačnej zložky.

(4)

Pri presťahovaní v dôsledku prijatia pracovníka do práce organizácia môže po dohode

s príslušným odborovým orgánom povoliť v odôvodnených prípadoch príspevok na úhradu

sťahovacích výdavkov podľa odseku 1.

§ 18

Náhrady pri prácach na staveniskách

(1)

Pracovníkom stavebnej výroby, ktorí sú prijatí alebo pridelení na stavenisko, ktoré

je vzdialené viac ako 10 km od ich bydliska, poskytuje sa

a)

náhrada preukázaného cestovného alebo paušálna náhrada výdavkov za prepravu z bydliska

na stavenisko a späť, pokiaľ sa denne vracajú do bydliska; ak cesta z bydliska na

stavenisko a späť trvá viac ako 3 hodiny denne, poskytne sa pracovníkovi paušálna

náhrada zvýšených výdavkov za prepravu a stravovanie v sume 8 Kčs denne;

b)

odlučné, pokiaľ sú ubytovaní na stavenisku a do bydliska sa denne nevracajú. Odlučné

je na prednostne zabezpečovaných stavbách 17 Kčs denne. Na ostatných stavbách je odlučné

12 Kčs denne u ženatých a 8 Kčs denne u slobodných pracovníkov. Pracovníkom ubytovaným

na stavenisku patrí okrem odlučného nocľažné podľa

§ 8

;

c)

náhrada sťahovacích výdavkov podľa

§ 17

.

(2)

Ministerstvo stavebníctva a ostatné ústredné orgány, ktoré riadia stavebnú výrobu,

môžu po dohode s Ministerstvom financií a príslušným odborovým sväzom ustanoviť, ktorým

pracovníkom stavebnej výroby a za akých podmienok sa poskytujú náhrady podľa odseku

1 alebo podľa

časti II tejto vyhlášky

.

(3)

Pracovníkom investora a pracovníkom projektových organizácií, ktorí sú pridelení

na stavbu, patria náhrady podľa odseku 1 písm. b).

§ 19

Náhrady pri ostatných prácach, ktoré vyplývajú z osobitnej povahy povolania

Pracovníkom vykonávajúcim práce, z povahy ktorých vyplýva, že sa ich pracovisko mení

(napríklad poľnohospodárskym a lesným robotníkom, cestovným pracovníkom ČSD a iným

pracovníkom dopravy, lodníkom, kominárom, cezpoľným doručovateľom a pod.), patria

osobitné paušalizované náhrady vo výške ustanovenej príslušným ústredným úradom alebo

orgánom po dohode s Ministerstvom financií a s príslušným odborovým sväzom. Tieto

náhrady nesmú byť vyššie ako náhrady ustanovené touto vyhláškou.

§ 20

Náhrady po dobu dovolenky, choroby a iných prekážok v práci

(1)

Ak dovolenku na zotavenie nastúpi pracovník v čase pracovnej cesty alebo v čase,

keď poberá odlučné, patrí mu i po dobu dovolenky príslušná náhrada výdavkov za ubytovanie,

ak bolo potrebné toto ubytovanie i po dobu dovolenky podržať.

(2)

Náhrady podľa tejto vyhlášky sa poskytujú i po dobu choroby, pokiaľ pracovník nie

je prijatý do ústavného ošetrovania.

(3)

Pracovníkom, ktorým sa poskytuje odlučné a ktorí sú z pracovných dôvodov vyslaní

do obce svojho pravidelného pracoviska alebo do obce svojho bydliska, poskytnú sa

za celé dni pobytu v obci pravidelného pracoviska (bydliska) náhrady podľa odseku

1. Za dni cesty podržia si pracovníci príslušné odlučné.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa použije obdobne pri pracovných cestách, ak je pracovník z

miesta prechodného pracoviska povolaný na pracovný výkon do obce svojho pravidelného

pracoviska alebo do obce svojho bydliska.

(5)

Ak pracovník vyslaný na prechodné pracovisko vykonáva verejné funkcie, občianske

povinnosti a iné úkony vo všeobecnom záujme (mimo obce trvalého bydliska), patria

mu náhrady ako pri plnení pracovných úloh. V ostatných prípadoch, keď pracovník nepracoval

z akýchkoľvek osobných dôvodov alebo prácu zameškal, náhrady mu nepatria. Ak bezdôvodné

zameškanie práce nadväzuje bezprostredne na deň pracovného voľna alebo mu predchádza,

nepatria pracovníkovi náhrady ani za deň pracovného voľna.

§ 21

Náhrada cestovného za cesty na návštevu rodiny

(1)

Ženatým pracovníkom vyslaným na pracovné cesty a pracovníkom, ktorí poberajú odlučné,

poskytne sa v každých 4 týždňoch ich odlúčenia od rodiny náhrada preukázaného cestovného

za 2. vozňovú triedu verejného hromadného dopravného prostriedku za cestu na návštevu

rodiny a späť; pri vzdialenosti nad 100 km sa uhradzuje i príplatok na rýchlik.

(2)

Slobodným pracovníkom sa poskytne náhrada cestovného v rozsahu uvedenom v odseku

1 raz za 6 mesiacov.

(3)

Popri náhrade uvedenej v predchádzajúcich odsekoch sa poskytne náhrada preukázaného

cestovného za cestu na návštevu rodiny vyvolanú zvlášť závažnými dôvodmi (napr. ťažkým

ochorením rodinného príslušníka); tieto dôvody treba preukázať.

(4)

Ak pracovníkovi bránia pracovné alebo osobné dôvody (napr. choroba), aby sám vykonal

cestu na návštevu rodiny, a ak ho preto navštívi jeho rodinný príslušník, poskytne

sa pracovníkovi náhrada preukázaného cestovného za cestu rodinného príslušníka za

podmienok uvedených v odseku 1 a 2.

(5)

Pri návšteve rodiny sa stravné alebo odlučné poskytne za dni odchodu a návratu, pokiaľ

pracovník odpracuje pracovnú smenu pripadajúcu na tieto dni. Za celé dni návštevy

u rodiny sa poskytne pracovníkovi príslušná náhrada za ubytovanie.

(6)

Organizácia po dohode s príslušným odborovým orgánom môže náhrady podľa odseku 5

priznať pracovníkom, ktorí sa vracajú po skončení pracovného týždňa do obce svojho

bydliska. Tieto náhrady nesmú byť vrátane náhrad cestovných výdavkov vyššie ako náhrady,

ktoré by pracovníkovi boli vyplatené, keby sa nevracal.

§ 22

Na zmenu v osobnom stave pracovníka rozhodujúcej pre náležitosti podľa tejto vyhlášky

sa prihliadne odo dňa, keď táto zmena nastala.

§ 23

Pracovníci postavení na roveň ženatým pracovníkom

Ženatým pracovníkom (vydatým pracovníčkam) sú postavení na roveň pracovníci (pracovníčky),

ktorí žijú v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi, ktorým poskytujú zaopatrenie.

§ 24

Rodinní príslušníci

Rodinnými príslušníkmi pracovníka sa pre účely tejto vyhlášky rozumejú manželka (manžel),

druh (družka), vlastné alebo nevlastné deti, vlastní i nevlastní rodičia, osvojenci

a osvojitelia.

§ 25

Preddavky na náhrady a uplatnenie náhrad

(1)

Na náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov organizácia na žiadosť pracovníka

poskytne primeraný preddavok. Tento preddavok sa musí vyúčtovať v lehotách ustanovených

osobitnými predpismi.

*)

(2)

Vo vyúčtovaní musia byť uvedené, a ak je potrebné, aj doložené všetky okolnosti rozhodujúce

pre správne posúdenie uplatňovanej náhrady. Pracovník, ktorý vyúčtovanie predkladá,

zodpovedá za úplnosť a správnosť údajov vo vyúčtovaní.

§ 26

Náhrady výdavkov za dobu pred 1. júlom 1964 sa spravujú doterajšími predpismi. Na

skutočnosti rozhodujúce podľa tejto vyhlášky pre ďalšie poskytovanie náhrady alebo

pre jej výšku sa prihliada, aj keď nastali pred 1. júlom 1964.

§ 27

Príslušný ústredný orgán môže po dohode s Ministerstvom financií a s príslušným odborovým

sväzom

a)

paušalizovať náhrady ustanovené touto vyhláškou, ak sú pre to hospodárske dôvody

alebo ak sa tým dosiahne podstatné zjednodušenie administratívy. V odôvodnených prípadoch,

v ktorých je potrebné pravidelne vo väčšom rozsahu používať na cesty služobný motocykel

alebo vlastný cestovný (motorový) bicykel alebo konať cesty pešo (napr. vo výkupe,

v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, v stavebnej výrobe a pod.), môže tiež ustanoviť

mesačnú paušálnu náhradu; základom pre určenie jej výšky je náhrada úmerná výdavkom,

najviac však 0,10 Kčs za 1 km,

b)

robiť v jednotlivých prípadoch vhodné opatrenia na odstránenie tvrdostí, ku ktorým

by došlo pri vykonávaní tejto vyhlášky.

§ 28

Zrušuje sa

1.

vyhláška č. 480/1950 Ú. l. (č. 476/1950 Ú. v.), ktorou sa vydávajú podrobné predpisy

na vykonanie zákona

č. 234/1949 Zb.

o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

2.

vyhláška č. 486/1950 Ú. l. (č. 466/1950 Ú. v.), ktorou sa vydávajú podrobné predpisy

na vykonanie zákona

č. 234/1949 Zb.

o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

3.

vyhláška č. 509/1950 Ú. l. (č. 587/1950 Ú. v.) o náhradách výdavkov pri pracovných

cestách a vonkajšom konaní osobám, ktoré nie sú zamestnancami,

4.

vyhláška č. 72/1952 Ú. l. (č. 101/1952 Ú. v.), ktorou sa menia a doplňujú vyhlášky

č. 480/50 a 486/50 Ú. l. (č. 476/1950 Ú. v. a č. 466/50 Ú. v.),

5.

vyhláška č. 173/1954 Ú. l. (č. 198/1954 Ú. v.) o náhradách cestovných, sťahovacích

a iných výdavkov zamestnancom vysielaným v tuzemsku na montážne, inštalačné, opravné,

udržiavacie a niektoré iné práce [v znení vyhl. č. 214/1957 Ú. l. (Ú. v.)],

6.

vyhláška č. 836/1941 Ú. l. (č. 300/1948 Ú. v.) o cestovnom, odlučnom, ubytovnom a

návštevnom robotníctva na verejných stavbách v znení vyhlášky č. 368/1947 Ú. l. (č.

349/1949 Ú. v.) a vyhl. č. 2059/1948 Ú. l. (č. 488/1949 Ú. v.),

7.

vyhláška č. 608/1945 Ú. l. v znení vyhlášky č. 790/1947 Ú. l. (č. 543/1947 Ú. v.

v znení vyhlášky č. 1217/1948 Ú. v.) o úprave platových a pracovných podmienok obchodných

(administratívnych) a technických zamestnancov v stavebníctve vrátane dozorcov a majstrov.

Súčasne sa zrušujú všetky úpravy a pokyny vydané na vykonanie týchto vyhlášok. V platnosti

však zostávajú predpisy o paušalizácii náhrad, pokiaľ nevychádzajú z vyšších sadzieb,

než pripúšťa táto vyhláška (

§ 19

).

§ 29

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.