I. ÚS 408/2023 — I. ÚS 408/2023 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 408/2023-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127

Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ,

, , , zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou,

Krivá 23, Košice, proti postupu Krajského súdu v Bratislave (od 1. júna 2023 Správneho súdu

v Bratislave) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sa 73/2019 (teraz BA-7 Sa 73/2019) takto

rozh od ol :

1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sa 73/2019 b ol i

p oru šen é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Správnemu súdu v Bratislave p ri k azu je, aby v konaní vedenom pod sp. zn. BA-7 Sa

73/2019 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p ri zn áva finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur, ktoré jej je Správny

súd v Bratislave p ovi n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správny súd v Bratislave je p ovi n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume

442,38 eur a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n evyh ovu je.

O d ôvod n eni e:

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 408/2023-18 z 18. júla 2023 prijal na ďalšie konanie v celom

rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú mu 25. apríla 2023, ktorou sa sťažovateľka

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských 2

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj

„krajský súd“), resp. od 1. júna 2023 Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 7 Sa 73/2019, teraz BA-7 Sa 73/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“).

1.1. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu

(teraz správnemu súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sa 73/2019 konať bez zbytočných

prieťahov. Zároveň sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 eur a náhrady

trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka 27. septembra

2019 doručila krajskému súdu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Krajský súd

uznesením č. k. 7Sa73/2019 z 29. januára 2020 vyzval sťažovateľku na doplnenie žaloby

o označenie žalovaného, označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy,

voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany, označenie dôkazov, ak sa ich žalobkyňa dovoláva,

a žalobný návrh. Sťažovateľka 27. februára 2020 podala proti tomuto uzneseniu vydanému vyšším

súdnym úradníkom sťažnosť. Od daného momentu nebol zo strany krajského súdu urobený žiadny

procesný úkon až do 11. apríla 2023, keď krajský súd uznesením č. k. 7Sa/73/20l 9-77 sťažnosť

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietol ako nedôvodnú. V ďalšom konaní bolo

potrebné, aby sťažovateľka v súlade s uznesením č. k. 7Sa/73/2019-66 z 29. januára 2020

a uznesením č. k. 7Sa/73/2019-77 z 11. apríla 2023 žalobu doplnila. Stalo sa tak podaním

doručeným správnemu súdu 9. mája 2023, pričom sťažovateľka zároveň zmenila žalobu a proti

žalovanému v 2. a 3. rade ju vzala späť. Vo veci sa postupne vystriedali tri zákonné sudkyne,

v poradí treťou zákonnou sudkyňou bola , ktorá však po nadobudnutí

účinnosti tzv. súdnej mapy zostala sudkyňou Krajského súdu v Bratislave, zatiaľ čo súdny spis

v napadnutej veci prevzal novozriadený Správny súd v Bratislave. Správny súd uznesením č. k. BA-

7Sa 73/2019-94 z 2. augusta 2023 napokon vo veci rozhodol a konanie v časti proti žalovaným

v 2. a 3. rade zastavil a vo zvyšku žalobu odmietol ako oneskorene podanú; žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala kasačnú

sťažnosť, doručenú správnemu súdu 22. augusta 2023.

II.

Vyjadrenie krajského súdu a správneho súdu, replika sťažovateľky

II.1. Vyjadrenie krajského súdu:

3. Krajský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti č. k. 1SprV/259/2023 z 19. mája 2023, ktoré si

ústavný súd vyžiadal podľa § 56 ods. 6 vety za bodkočiarkou zákona č. 314/2018 Z. z o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“), slovami zákonnej sudkyne opísal priebeh konania od podania

žaloby s tým, že ako v poradí tretia sudkyňa spolu s vecou sťažovateľky dostala pridelených vyše

500 vecí, medzi ktorými bola 1/3 súdnych spisov z rokov 2005 až 2017, ktoré bola povinná

vybavovať podľa poradia ich nápadu prednostne osobitne na veci, ktoré ex lege neznesú odklad

a v ktorých sú zákonom stanovené lehoty na ich meritórne rozhodnutie (konania vo veciach azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia). S poukazom na zákonnou sudkyňou uvedené a opísané

jednotlivé skutočnosti predseda súdu dodal, že dôvody, ktoré bránili skoršiemu prejednaniu 3

a rozhodnutiu, sú výlučne objektívnej povahy, a preto v kontexte jednotlivých súvislostí je toho

názoru, že ústavný súd by mal vo vzťahu k uplatnenej ústavnej sťažnosti na uvedené skutočnosti

prihliadnuť. Správny súd, ktorý ústavný súd požiadal o oznámenie aktuálneho stavu veci, v podaní

sp. zn. 1SprV/ 392/2023 došlom 28. augusta 2023 uviedol, že o zmene žaloby z 9. mája 2023

nerozhodol s poukazom na § 141 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho

súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a že vec bola rozhodnutá 2. augusta 2023 čiastočne

zastavujúcim a čiastočne odmietajúcim uznesením, ktoré sa momentálne opakovane doručuje

a proti ktorému sťažovateľka podala 22. augusta 2023 kasačnú sťažnosť.

II.2. Replika sťažovateľky

4. Sťažovateľka vo svojej replike nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že dôvody, ktoré bránili

skoršiemu prejednaniu a rozhodnutiu v jej veci, sú výlučne objektívnej povahy. Trvala na svojej

právnej argumentácii v ústavnej sťažnosti, majúc za to, že zo strany krajského súdu došlo

k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tvrdenia jeho vyjadrení tak

neobstoja. Navrhla preto jej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň informovala

ústavný súd, že 9. augusta 2023 uzavrela manželstvo a zmenila si priezvisko na

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd v prejednávanej veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní

účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona ústavnom súde).

6. Podstatou námietok sťažovateľky je porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote v dôsledku

nekonania správneho súdu v správnom súdnom konaní trvajúcom takmer štyri roky.

7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým

v sústave súdov Slovenskej republiky je aj správny súd. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).

8. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade

s doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Frydlender proti Francúzsku z 27. 6. 2000, č. 30979/96 a vo veci Záborský

a Šmáriková proti Slovensku z 16. 12. 2003, č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú

zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania

a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa. 4

9. Z hľadiska povahy veci ústavný súd rezultuje, že napadnuté konanie o žalobe proti inému zásahu

orgánu verejnej správy tvorí bežnú agendu správnych súdov a hoci sťažovateľka zásah orgánu

verejnej správy bližšie nešpecifikuje, námietka zložitosti konania nevyplýva ani z vyjadrenia

krajského súdu. V správaní sťažovateľky v kontexte s trojročnou nečinnosťou krajského súdu

skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na dĺžku konania, boli zistené skôr okrajovo, keď sťažovateľka

namiesto uposlúchnutia výzvy správneho súdu na odstránenie vád podania podala proti uzneseniu

vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, a k odstráneniu vád žaloby tak došlo až po rozhodnutí súdu

v máji 2023.

10. Reflektujúc predmet napadnutého konania (bod 3 tohto nálezu, pozn.) je nutné zdôrazniť,

že v danej veci síce primárne nejde o tzv. prednostné konanie, ale i tak si najmä zo subjektívnych

dôvodov na strane žalobcu zasluhuje zvýšenú pozornosť, keďže dôsledkom výkonu verejnej správy

resp. vrchnostenského uplatňovania oprávnení orgánov verejnej správy môže dôjsť k priamemu

zásahu do subjektívnych verejných práv, právom chránených záujmov a povinností fyzickej alebo

právnickej osoby, čo prirodzene implikuje potrebu včasnej reakcie správneho súdu. Bez potreby

podrobnej analýzy obidvoch uskutočnených úkonov je pre ústavný súd podstatné, že krajský súd

bol v napadnutom konaní od podania žaloby 27. septembra 2019 a od vydania uznesenia

na odstránenie vád žaloby z 29. januára 2020 až do 11. apríla 2023 absolútne nečinný a že konanie

tak trvá štyri roky bez toho, aby v ňom bolo vydané konečné rozhodnutie, čo nie je z časového

hľadiska akceptovateľné. Napriek tomu, že rozhodnutie správneho súdu nadobudne právoplatnosť

doručením (§ 145 SSP), bude potrebné predložiť vec Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súdu kasačnému, aby rozhodol o kasačnej

sťažnosti, ktorú sťažovateľka podala proti uzneseniu správneho súdu.

11. Pokiaľ ide o obranu krajského súdu, že na celkovú dĺžku konania mala vplyv zaťaženosť

zákonnej sudkyne (bod 4 tohto nálezu, pozn.), predmetné tvrdenie síce možno vnímať ako

objektívne, na strane druhej ústavný súd dáva do pozornosti, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo

nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (I. ÚS 3/2020, I. ÚS 363/2020).

12. V konklúzii uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné

prieťahy, ktorými došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľky. S prihliadnutím na to,

že napadnuté konanie zatiaľ nie je definitívne skončené a v dôsledku podanej kasačnej sťažnosti

bude pokračovať na najvyššom správnom súde, s čím sú aj spojené úkony správneho súdu

podľa § 451 a § 450 SSP, prikázal správnemu súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (body

1 a 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

13. Vzhľadom na konštatovanú nečinnosť krajského súdu, predmet konania, berúc do úvahy všetky

okolnosti prípadu vrátane vadného podania sťažovateľky, tri roky nekonania krajského súdu, ako aj 5

skutočnosť, že správny súd medzičasom vo veci rozhodol, majúc na pamäti, že cieľom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných

práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného

majetkového prospechu, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznal sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (body

3 a 5 výroku tohto nálezu).

V.

Trovy konania

14. Ústavný súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal sťažovateľke náhradu trov

konania titulom odmeny za právne služby advokátky (bod 4 výroku tohto nálezu), keď pri výpočte

trov právneho zastúpenia vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

15. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2023 je 208,67 eur (§ 11 ods. 3

vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd

sťažovateľke priznal náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023

(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 208,67 eur

a režijný paušál v sume dvakrát po 12,52 eur, t. j. spolu 442,38 eur. Repliku sťažovateľky

nevyhodnotil ako podanie relevantné pre jeho rozhodnutie a preto zaň náhradu trov nepriznal (bod 5

výroku tohto nálezu). Zároveň pripomína, že § 73 zákona o ústavnom súde svojou štruktúrou (vzťah

odseku 1 a 3) právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom nestavia do nárokovateľnej

polohy (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 238/2021).

16. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je správny súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového

poriadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2023

Jana Baricová

predsedníčka senátu