III. ÚS 484/2022 — III. ÚS 484/2022 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 484/2022-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov

Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,

, zastúpeného doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., advokátkou,

Grösslingová 6 – 8, Bratislava proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní

sp. zn. 9C/217/2014 takto

roz hod ol :

Ústavnú sťažnosť od mie t a.

Od ôv od n e n ie :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. augusta 2022 domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v civilnom spore sčasti o určenie výšky náhrady

trov konania s tým, že okresnému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi bude mu priznané finančné zadosťučinenie 5 000 eur.

II.

2. Sťažovateľ ako advokát zastupoval žalobcov v spore, v ktorom bolo rozsudkom okresného súdu,

ktorý nadobudol právoplatnosť 24. apríla 2018, rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcom uplatnenú pohľadávku a nahradiť im trovy konania. Sťažovateľ 31. mája 2018 vyčíslil

trovy konania na 706,81 eur. O výške náhrady trov konania okresný súd doteraz nerozhodol.

3. Žalobcovia sa následne rozsudkom priznanej pohľadávky domáhali v exekúcii, ktorá bola

upovedomením z 15. júna 2022 zastavená podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, keďže po dobu

30 mesiacov od jej začatia sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté

exekúciou. III.

4. Podľa sťažovateľa jeho nárok na náhradu trov konania v súčasnosti vymôcť nemožno a k tomu

prispel aj okresný súd, keď nerozhodol o výške náhrady trov konania. Sťažovateľ ďalej prepisuje

z rozhodnutí ústavného súdu. V súvislosti s návrhom na priznanie finančného zadosťučinenie

zdôrazňuje, že o výške náhrady trov konania nebolo rozhodnuté ani po štyroch rokoch od jej

vyčíslenia, čo ohrozuje možnosť ich vymoženia, osobitne preto, že žalovaný nemá žiaden majetok.

IV.

5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bolo podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) odmietnutá.

6. Práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sa vzťahujú na veci tých, ktorí si ich

uplatňujú alebo bránia v konaniach na všeobecných súdoch. V namietanom civilnom spore si svoju

vec – zaplatenie pohľadávky uplatňovali žalobcovia, pričom príslušenstvom tejto pohľadávky sú

podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s jej uplatnením. Týmito nákladmi

treba rozumieť aj trovy konania podľa § 251 Civilného sporového poriadku, na ktorých náhradu

majú sťažovatelia právo podľa už právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorého

základom bol § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie o výške náhrady je preto

súčasťou veci žalobcov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nejde o samostatnú vec

sťažovateľa, ktorá by bola predmetom samostatnej ústavnoprávnej ochrany či už podľa čl. 48 ods. 2

ústavy alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ si v civilnom spore neuplatňoval svoje práva, ale

práva žalobcov. Nešlo o jeho vec, ale o vec žalobcov.

7. Na tomto závere nič nemení ani § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak

bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov

konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Z toho, že procesne neúspešná strana má

náhradu trov konania, ktorá patrí procesne úspešnej strane, zaplatiť ako prijímateľovi advokátovi,

nemožno vyvodiť záver, že by šlo o právo – vec tohto advokáta. Stále ide o právo procesne

úspešnej strany na náhradu trov konania. Z postavenia advokáta ako prijímateľa náhrady trov

konania, ktorá mu nepatrí, nemožno vyvodiť záver o tom, že tvrdené prieťahy v postupe okresného

súdu sa týkajú jeho veci, ktorá by bola predmetom ochrany jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Na okraj treba uviesť, že sťažovateľ ako zástupca žalobcov po dobu viac ako štyroch rokov

od vyčíslenia výšky náhrady trov konania neurobil vo vzťahu k okresnému súdu žiaden účelný úkon

k tomu, aby nie jeho, ale náhrada trov žalobcov, bola určená v jej výške tak, aby mohla byť

uplatnená v hoc aj neúspešnom exekučnom konaní. Podanie ústavnej sťažnosti potom, ako bolo

zistené, že nebolo možno vymôcť ani istinu pohľadávky žalobcov, sa preto javí nielen ako celkom

nesprávne a neprofesionálne, ale aj základné práva zneužívajúce uplatnenie nároku na ochranu

ústavnosti.

Pou č e n ie : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2022

Peter Straka

predseda senátu

2