VYHLÁŠKA 100/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd

§ 1

Táto vyhláška upravuje podrobnosti

a)

o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

b)

o náležitostiach plánov preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného

úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej

len „havarijný plán“),

c)

o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia kvality vôd alebo mimoriadneho ohrozenia

kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“).

§ 2

(1)

Zaobchádzať s nebezpečnými látkami možno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú

a)

stabilné,

b)

nepriepustné,

c)

odolné a stále voči mechanickým, tepelným, chemickým, biologickým a poveternostným

vplyvom; ak ide o použité umelé látky, musia byť aj odolné proti starnutiu,

d)

zabezpečené proti vzniku požiaru,

e)

zabezpečené možnosťou vizuálnej kontroly netesností, včasného zistenia úniku nebezpečných

látok, ich zachytenia, zužitkovania alebo vyhovujúceho zneškodnenia,

f)

technicky riešené spôsobom, ktorý umožňuje zachytenie nebezpečných látok, ktoré unikli

pri technickej poruche alebo pri deštrukcii alebo sa vyplavili pri hasení požiaru

vodou,

g)

konštruované v súlade s požiadavkami slovenských technických noriem.

(2)

Stavbami a zariadeniami podľa odseku 1 sú najmä ťažobné objekty a s nimi súvisiace

zariadenia, sklady, plochy vrátane príslušných zariadení, na ktorých sa skladujú nebezpečné

látky v prepravných nádržiach alebo v obaloch, nádrže, rozvody, manipulačné plochy,

produktovody, prečerpávacie stanice, dotláčacie stanice, čerpacie stanice na horľavé

kvapaliny a vykurovacie oleje, nádrže a kontajnery umiestnené na dopravných prostriedkoch.

(3)

Zaobchádzať s nebezpečnými látkami v inundačných územiach vodných tokov možno len

v stavbách a zariadeniach, ktoré musia byť navrhnuté tak, aby

a)

sa ich poloha nemohla zmeniť ani pri najvyšších vodných stavoch, pričom musia mať

najmenej 1,3-násobné zabezpečenie proti vztlaku prázdneho zariadenia alebo prázdnej

časti zariadenia,

b)

voda nemohla vniknúť do plniaceho, odvzdušňovacieho alebo iného otvoru ani pri najvyššom

možnom vodnom stave a vyplaviť z nich nebezpečné látky,

c)

sa ich mechanické poškodenie vylúčilo napríklad plávajúcimi predmetmi alebo ľadochodom.

§ 3

Opatreniami podľa

§ 39 ods. 2 a 3 zákona

, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými

látkami, sú

a)

vykonanie skúšok tesnosti nádrží, záchytných vaní, rozvodov, produktovodov

1.

pred ich uvedením do prevádzky,

2.

každých päť rokov od vykonania prvej úspešnej skúšky,

3.

každých desať rokov pri škodlivých látkach uvedených v

prílohe č. 1 zozname II bode 8 zákona

okrem nádrží vizuálne kontrolovateľných a dvojplášťových vizuálne nekontrolovateľných

s trvalou indikáciou medziplášťového priestoru,

4.

po ich rekonštrukcii alebo oprave,

5.

pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako jeden rok,

b)

vypracovanie a aktualizovanie prevádzkových poriadkov, plánov údržby a opráv a plánov

kontroly,

c)

pravidelné oboznamovanie obsluhy stavieb a zariadení s poriadkami uvedenými v písmene

b) a s plánmi podľa osobitného predpisu,

1

)

d)

vykonávanie pravidelných kontrol ich technického stavu a funkčnej spoľahlivosti pri

nádržiach, ktoré sú zvonku vizuálne nekontrolovateľné, raz za desať rokov a pri nádržiach,

ktoré sú vizuálne kontrolovateľné, raz za 20 rokov a podľa výsledku prijať opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov a následne určiť termín ich ďalšej kontroly,

e)

riadne prevádzkovanie vybudovaných monitorovacích systémov na zisťovanie a sledovanie

vplyvu stavieb a zariadení na podzemnú vodu a zabezpečenie vyhodnotenia výsledkov

monitorovania,

f)

vedenie záznamov o skúškach nepriepustnosti, prevádzke, údržbe, opravách a kontrolách

a ich predloženie na požiadanie orgánu štátnej vodnej správy,

g)

riadne vyčistenie stavieb a zariadení po ukončení ich prevádzky a vykonanie takých

opatrení, aby sa nemohli opätovne uviesť do prevádzky ani náhodným spôsobom a na nevyhnutný

čas zabezpečiť naďalej prevádzkovanie vybudovaného monitorovacieho systému.

§ 4

(1)

Jednoplášťové nadzemné nádrže na skladovanie nebezpečných látok musia byť umiestnené

v záchytnej vani. Objem záchytnej vane musí byť rovnaký ako objem nádrže. Ak je v

záchytnej vani umiestnených viac nádrží, je na určenie objemu záchytnej vane rozhodujúci

objem najväčšej z nich, najmenej 10 % zo súčtu objemov všetkých nádrží v záchytnej

vani, ak slovenská technická norma

2

)

neurčuje inak. Záchytná vaňa nemôže mať žiadny odtok; prípadný prepad musí byť bezpečne

zaústený do nádrže určenej na zachytenie nebezpečných látok na účely ďalšieho využitia

alebo zneškodnenia.

(2)

Jednoplášťové nadzemné nádrže na skladovanie hospodárskych hnojív sa umiestňujú v

záchytných vaniach, len ak sa nachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,

v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd a na území s veľmi priepustným

podložím.

(3)

Jednoplášťové podzemné nádrže na skladovanie nebezpečných látok uvedených v

prílohe č. 1 zozname II bodoch 7 a 8 zákona

možno zriaďovať bez možnosti vizuálnej kontroly netesností nádrže.

(4)

Bez záchytných nádrží možno prevádzkovať výkonové transformátory do 630 kVA umiestnené

na stožiaroch, prúdové a napäťové prístrojové transformátory a väzobné kondenzátory

s olejovou náplňou s menovitým napätím 110 kV, 220 kV a 400 kV umiestnené vo vonkajších

rozvodniach veľmi vysokého napätia.

(5)

Potrubie na prepravu nebezpečných látok sa musí viesť nad zemou; nevzťahuje sa to

na podzemné rozvody, ktoré spájajú nádrže so zariadeniami na spotrebu vykurovacieho

oleja v budovách alebo v zariadeniach s výdajnými miestami na čerpacej stanici pohonných

látok. V týchto prípadoch podzemné rozvody musia byť konštrukčne riešené tak, aby

sa možný únik nebezpečných látok zachytil a nedostal sa do prostredia súvisiaceho

s vodou okrem rozvodov slúžiacich na prepravu určitých nebezpečných látok uvedených

v

prílohe č. 1 zozname II bodoch 7 a 8 zákona

. Ak nemožno z bezpečnostných dôvodov viesť potrubie nad zemou, možno ho uložiť v

zemi.

(6)

Rozoberateľné spoje a armatúry na potrubí uloženom v zemi sa musia uložiť vo vodotesných

kontrolných šachtách a musia byť pravidelne vizuálne kontrolované alebo vybavené signalizáciou

netesnosti spojov.

(7)

Kontrolný systém na zisťovanie prípadných únikov nebezpečných látok zo stavieb a

zariadení tvorí s nimi jeden konštrukčný celok.

§ 5

(1)

Návrh havarijného plánu je potrebné pred jeho predložením Slovenskej inšpekcii životného

prostredia (ďalej len „inšpekcia“) na schválenie prerokovať so správcom vodohospodársky

významných vodných tokov, prípadne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Havarijný

plán sa aktualizuje pri organizačnej zmene a pri zmene charakteru výroby alebo rozsahu

výroby. Aktualizovaný havarijný plán sa predkladá inšpekcii na schválenie.

(2)

Náležitosti a zásady spracovania havarijného plánu sú uvedené v

prílohe

.

§ 6

(1)

Inšpekcia prešetrí opodstatnenosť ohláseného mimoriadneho zhoršenia vôd a upovedomí

o tom orgány štátnej správy, obec, správcu vodného toku a iné právnické osoby a fyzické

osoby, ktoré môžu prispieť k zneškodneniu mimoriadneho zhoršenia vôd a k odstráneniu

jeho škodlivých následkov; súčasne oznámi, či bude vyžadovať spoluprácu a či je známy

pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd.

(2)

Inšpekcia upovedomí o mimoriadnom zhoršení vôd právnické osoby, ktorých práva môžu

byť dotknuté pri nakladaní s vodami, a pri mimoriadnom zhoršení vôd v ochranných pásmach

prírodných liečivých zdrojov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Podľa

potreby požiada obce, na ktorých území sa môžu škodlivé následky prejaviť, aby zverejnili

vznik mimoriadneho zhoršenia vôd aj s predpokladanými účinkami a ochranou pred nimi

v mieste obvyklým spôsobom.

(3)

Ak inšpekcia ustanoví zo zástupcov právnych subjektov, ktorých požiadala o spoluprácu,

pracovnú skupinu, oznámi jej členom miesto a čas stretnutia pracovnej skupiny.

(4)

Ak je pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd známy, postupuje pôvodca mimoriadneho zhoršenia

vôd pri jeho zneškodňovaní podľa havarijného plánu. Inšpekcia v prípade potreby vydáva

pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd nevyhnutné príkazy na zneškodnenie mimoriadneho

zhoršenia vôd a na odstránenie jeho škodlivých následkov.

(5)

Pracovná skupina

a)

posúdi mimoriadne zhoršenie vôd a jeho vplyv na vodný tok a na podzemné vody,

b)

vykoná obhliadku miesta a overí pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

preskúma vykonané bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia

vôd,

d)

navrhne postup a opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a na odstránenie

jeho škodlivých následkov,

e)

skontroluje plnenie opatrení podľa havarijného plánu pôvodcu, plnenie opatrení uložených

inšpekciou pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd, prípadne právnym subjektom, ktorých

požiadala o spoluprácu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

f)

poskytuje informácie verejnosti,

g)

vypracuje konečnú správu o mimoriadnom zhoršení vôd.

§ 7

Zrušuje sa § 11 až 13 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 556/2002 Z. z.

o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.