III. ÚS 494/2011 — III. ÚS 494/2011 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 494/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., S., Ing. L. K., B., a obchodnej spoločnosti B.,

a. s., B., zastúpených A., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. I. S., vo

veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky,

ako aj práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazmi

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. OS BA-II-V-24-1/2011 a OS BA-II-V-25-1/2011 na

domovú prehliadku zo 17. augusta 2011 a takto

ro zhodo l :

Sťažnosť Ing. J. M., Ing. L. K. a obchodnej spoločnosti B., a. s., odmieta pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

Odôvodn en i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2011 doručená sťažnosť Ing. J. M., Ing. L. K. a obchodnej spoločnosti B., a. s. (ďalej len

„sťažovateľ v treťom rade“; spolu len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie svojho

základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazmi na domovú

prehliadku zo 17. augusta 2011, ktoré vydal Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. OS BA-II-V-24-1/2011 a OS BA-II-V-25-1/2011 na základe návrhu

Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) zo 16. augusta 2011, pretože

„vyšetrovateľ vo veci začal trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľa“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že „V prípade sťažovateľov sa vykonala domová

prehliadka z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní potrebovali zabezpečiť účtovné

doklady týkajúce sa dvoch spoločností. Pri potrebe zabezpečenia listinných dôkazov sa

prioritne postupuje podľa ustanovení štvrtého dielu, štvrtej hlavy Trestného poriadku

(Vydanie, odňatie a prevzatie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajov).“.

Sťažovatelia zastávajú názor, že vydanie predmetných príkazov na domovú

prehliadku nebolo nutné a podstata ich nezákonnosti spočívala v tom, že orgány činné

v trestnom konaní ani raz predtým sťažovateľov nevyzvali na vydanie dokumentov,

a dôkazy na objasnenie trestného činu bolo možné zabezpečiť aj inak ako cez domovú

prehliadku. Okresný súd nebral do úvahy ani vplyv vykonanej domovej prehliadky na

povesť sťažovateľov, pretože pred domom sa v tom čase nachádzali viacerí ich klienti.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

okresný súd vydaním predmetných príkazov sp. zn. OS BA-II-V-24-1/2011

a OS BA-II-V-25-1/2011 na domovú prehliadku porušil ich základné právo na domovú

slobodu a ochranu súkromia v zmysle čl. 8 dohovoru a čl. 21 ústavy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 341/08).

Sťažovatelia považujú príkazy na domovú prehliadku okresného súdu sp. zn.

OS BA-II-V-24-1/2011 a OS BA-II-V-25-1/2011 zo 17. augusta 2011 za porušujúce ich

označené základné právo podľa čl. 21 ústavy a právo podľa čl. 8 dohovoru tým, že sú

nezákonné.

Z príslušných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že osobitným zásahom do

nedotknuteľnosti obydlia je domová prehliadka a možno ju uskutočniť len pre účely

3 trestného konania, na písomný príkaz sudcu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (Trestný

poriadok). V preskúmavanom prípade posúdenie opodstatnenosti nariadenia a vykonania

domovej prehliadky patrí do právomoci všeobecného súdu, pretože všeobecný súd skúma

celý priebeh trestného konania a musí komplexne hodnotiť dôkazy v ňom vykonané, a to aj

s ohľadom na ústavnosť zásahu do základných práv a slobôd ďalších osôb týmito dôkazmi

dotknutých (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva aj právny názor, podľa ktorého ak sťažovatelia

ako osoby, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie tvrdia, že predmetným príkazom na

domovú prehliadku boli porušené ich základné práva a slobody podľa ústavy a dohovoru,

môžu tento argument uviesť aj v konaní pred všeobecným súdom vo svojej trestnej veci

a v rámci obhajoby požiadať o vylúčenie dôkazov získaných podľa ich presvedčenia

nezákonnou domovou prehliadkou (III. ÚS 110/05, III. ÚS 97/06, IV. ÚS 341/08).

Sťažovateľ v treťom rade (právnická osoba) mal v danom prípade tiež právo podať žalobu

na príslušnom všeobecnom súde, ak sa domnieva, že došlo k neoprávnenému zásahu

do povesti právnickej osoby (§ 19c v spojení s § 19b Občianskeho zákonníka).

Ústavný súd po preskúmaní konkrétnych okolností prípadu konštatoval, že uvedený

právny názor treba aplikovať aj v právnej veci sťažovateľov. Ústavný súd totiž na základe

argumentácie uvedenej v sťažnosti nenašiel dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil

princípom subsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. V danom prípade môžu sťažovatelia účinne uplatniť všetky

námietky, ktoré uviedli v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vo vzťahu k namietaným

príkazom okresného súdu na domovú prehliadku v konaní pred všeobecným súdom.

Neakceptovanie princípu subsidiarity vo veci sťažovateľov považuje ústavný súd za

neprípustné aj preto, že nezohľadnenie právomoci všeobecného súdu by bolo neústavným

zásahom do kompetencií všeobecného súdnictva podľa čl. 142 ods. 1 ústavy bez

primeraných dôvodov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25

ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

(podobne napr. III. ÚS 83/05, IV. ÚS 341/08).

4 Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011

5