PL. ÚS 17/2017 — PL. ÚS 17/2017 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 17/2017-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej

a Rudolfa Tkáčika

vo veci návrhu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastúpeného

predsedom senátu JUDr. Štefanom Harabinom na začatie konania o súlade ustanovenia § 5

ods. 1 písm. d) a e), ods. 4, 5, 6 a § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s čl. 141 ods. 1, 2, čl. 144 ods. 1, 2, čl. 145 ods. 2, 4, čl. 147 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47,

čl. 49 ods. 2 a čl. 51 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra

2012 hlavy VI a hlavy VII, podporne aj s čl. 10, čl. 13 a čl. 18 Siedmeho kongresu OSN

o prevencii zločinu a zaobchádzania s páchateľmi, Miláno, 26. augusta – 6. septembra 1985,

Dokument OSN A/COF.121/22/Rev. 1.59 (1985) vedeného na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. Rvp 14387/2016

o oznámení sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily Gajdošíkovej

o jej predpojatosti v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

Rvp 14387/2016 takto

ro zhodo l : Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková nie je

vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14387/2016.

Odôvodn en i e :

I.

1. Podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sudkyňa

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Ľudmila Gajdošíková

3. augusta 2017 predložila predsedníčke ústavného súdu oznámenie o skutočnostiach,

ktoré môžu zakladať dôvody na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

pod sp. zn. Rvp 14387/2016 (ďalej len „oznámenie“).

2. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková uviedla:

„Skutočnosti, ktoré zakladajú dôvody na moje vylúčenie z prejednávania veci

vedenej pod sp. zn. Rvp 14387/2016, sa týkajú môjho pomeru k JUDr. Štefanovi

Harabinovi, ktorý by mal senát najvyššieho súdu (účastníka konania) v označenom konaní

zastupovať. V tejto súvislosti považujem za potrebné oznámiť, že JUDr. Štefan Harabin

v predchádzajúcom období vzniesol proti mne ako sudkyni ústavného súdu viacero

námietok predpojatosti, v ktorých boli mnohokrát obsiahnuté nevhodné invektívy voči mojej

osobe. Navyše JUDr. Štefan Harabin ešte ako predseda najvyššieho súdu podal na mňa

trestné oznámenie, ktoré bolo po jeho opakovanom prešetrení odmietnuté ako nedôvodné

orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného zastávam názor, že oznámené skutočnosti bez ohľadu

na môj subjektívny pomer k JUDr. Štefanovi Harabinovi ako zástupcovi účastníka konania

samy osebe objektívne zakladajú dostatočné dôvody na moje vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14387/2016. Z uvedených dôvodov žiadam,

2 aby plénum ústavného súdu o tejto mojej námietke rozhodlo podľa § 28 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.“

II.

3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

4. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1

oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.

5. Podľa § 28 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie

v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného

súdu; odmietnutý sudca nehlasuje.

6. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

7. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom

súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť

buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu.

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu

vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

3 na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. I. ÚS 73/97).

8. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho

prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť,

či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá

až do predloženia dôkazu o opaku [Piersack v. Belgicko, rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. 10. 1982].

9. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia

oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Tzv. subjektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný,

ale napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam

vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom

na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod.

Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril

v zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko,

ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti

v očiach strán a verejnosti (napr. III. ÚS 158/08).

10. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková uviedla vo svojom oznámení, že JUDr. Štefan

Harabin vzniesol proti nej viaceré námietky zaujatosti v iných konaniach vedených

pred ústavným súdom, v ktorých boli obsiahnuté nevhodné invektívy a zároveň na ňu

ako sudkyňu ústavného súdu podal aj trestné oznámenie, ktoré bolo po jeho opakovanom

4 prešetrení odmietnuté. Vo vzťahu k subjektívnej stránke sa sudkyňa Ľudmila Gajdošíková

v oznámení nevyjadrila, no zo správania sa sudkyne a z jej vyjadrení na adresu

JUDr. Štefana Harabina nie je možné vyvodiť, že by vo vzájomnom vzťahu existoval

konflikt, ktorý by bol dôvodom na vylúčenie sudkyne z rozhodovania o veci.

11. Ústavný súd uvádza, že špecifický pomer sudcu k účastníkovi môže vzniknúť

aj v dôsledku toho, že účastník proti sudcovi podá trestné oznámenie alebo iný návrh

na začatie súdneho konania. Takéto konania účastníka voči sudcovi však samy osebe ešte

automaticky nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie.

Až v prípade, ak sa účastníkovi podarí vyvolať skutočný právny spor (napr. súdne konanie),

v ktorom sa záujmy sudcu dostanú do rozporu so záujmami účastníka, prípadne

ak vystupovanie účastníka vyústi do emotívne ovplyvneného postoja sudcu, ktorý inak

vo všeobecnosti predstavuje nepatričné vybočenie z požiadavky na profesionálny prístup

sudcu k účastníkom konania, môžu reálne vyvstať pochybnosti o nestrannosti a objektivite

sudcu vzhľadom na jeho (do novej špecifickej polohy postavený) vzťah k účastníkovi

konania.

12. O takýto prípad v tejto veci nejde, keďže trestné oznámenie proti sudkyni

Ľudmile Gajdošíkovej bolo vyšetrovateľom odmietnuté a zároveň v predmetnej veci

nemožno ani z obsahu oznámenia sudkyne vyvodiť, že by voči navrhovateľovi zaujímala

subjektívne nepriateľský postoj. Skutočnosť, že účastník podal na sudkyňu trestné

oznámenie, nevyvolala u nej reakciu prejavujúcu sa v emotívnom prístupe k nemu.

Z tohto dôvodu preto nie je možné vyvodzovať pochybnosti o schopnosti sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nestranne. Z obsahu jej oznámenia

je zrejmé, že ani z iných dôvodov nemá vzťah k účastníkom konania alebo k ich zástupcom,

ktorý by vyvolával pochybnosti o jej nepredpojatosti, a nemá ani osobný záujem

na výsledku konania. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu nie sú dané

dôvody na vylúčenie sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 14387/2016.

5 13. Z hľadiska objektívneho je nutné vziať do úvahy aj skutočnosť, že v prípade veci

vedenej pod sp. zn. Rvp 14387/2016 ide o návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),

v ktorom JUDr. Štefan Harabin vystupuje nie v mene vlastnom hájac svoje osobné záujmy

alebo ochranu svojich základných práv a slobôd, ale ako predseda senátu najvyššieho súdu

zastupuje účastníka konania, ktorým je v tomto konaní najvyšší súd. V danom prípade

je tak predmetom rozhodovania ústavného súdu otázka súladu či nesúladu namietanej

právnej úpravy s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, kde je miera

záujmu účastníkov konania na jeho výsledku v porovnaní s individuálnou sťažnosťou

oslabená. Vzhľadom na okolnosti danej veci preto podľa ústavného súdu neexistujú

oprávnené pochybnosti, ktoré by v očiach strán či verejnosti boli spôsobilé vyvolať obavy

o nestrannosti rozhodovania sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej v predmetnej veci.

14. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že skutočnosti uvádzané

sudkyňou Ľudmilou Gajdošíkovou v jej oznámení v kontexte rozhodovania veci

vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 14387/2016 ani z objektívneho hľadiska

nevzbudzujú oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti, a preto ústavný súd rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017

6