I. ÚS 40/04 — I. ÚS 40/04 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 40/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROINVEST o. c. p., a. s., Kpt.

Nálepku 5, Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. 40 C 272/02 (predtým pod sp. zn. 1 Ro 15852/97) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROINVEST o. c. p., a. s., odmieta ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2004 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CLASSINVEST o. c. p., a. s., so sídlom

Herľanská 547, Vranov nad Topľou, ktorou táto obchodná spoločnosť namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 272/02.

K sťažnosti bolo pripojené splnomocnenie pre advokáta JUDr. T. Š., Advokátska

kancelária, K. Toto splnomocnenie pre menovaného advokáta udelila spoločnosť EUROINVEST o. c. p., a. s., 21. januára 2004. Oznámením zo 4. februára 2004 doručeným

ústavnému súdu 17. februára 2004 JUDr. T. Š. opravil sťažnosť v tom zmysle, že správne

má byť ako sťažovateľka označená spoločnosť EUROINVEST o. c. p., a. s., Kpt. Nálepku

5, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), a to vzhľadom na to, že v priebehu konania pred

okresným súdom došlo 21. októbra 1998 k postúpeniu pohľadávky, a preto súčasným

účastníkom súdneho konania, a teda aj konania pred ústavným súdom je sťažovateľka.

Zo sťažnosti vyplýva, že obchodná spoločnosť CLASSINVEST o. c. p., a. s.,

požiadala okresný súd ešte 10. júla 1997 o vydanie platobného rozkazu proti B. G. (ďalej

len „odporca“) na sumu 2 050 Sk. Hoci okresný súd 27. mája 1998 požadovaný platobný

rozkaz vydal a hoci proti výroku o trovách konania podal odporca odvolanie, okresný súd až

dosiaľ o trovách konania nerozhodol, a preto vec obchodnej spoločnosti CLASSINVEST

o. c. p., a. s., doteraz nie je právoplatne skončená, takže postupom okresného súdu dochádza

k zbytočným prieťahom v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 272/02 (predtým 1 Ro

15852/97-2) porušil základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania, pozostávajúce

z odmeny za právne zastupovanie vo výške 8.700,- Sk do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, na účet: Slovenská sporiteľňa, a. s.,

pobočka Košice 82179517/0900, var. symbol 12004“.

Z obsahu sťažnosti a z priložených listín vyplýva, že konanie pod sp. zn. 40 C 272/02

sa vedie medzi navrhovateľom CLASSINVEST SLOVAKIA, o. c. p. a. s., Košice

a odporcom o zaplatenie 2 050 Sk s prísl. Sťažovateľka k svojej sťažnosti nepripojila žiadne

dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že na strane navrhovateľa došlo k zmene účastníka

konania.

2 II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Článok 48 ods. 2 v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ochranu pred porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len

jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (I. ÚS 55/02, II. ÚS 10/01).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. 40 C 272/02, ktoré sa začalo 10. júla 1997 a nie je k dnešnému dňu skončené na

3 súde prvého stupňa, porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažnosť bola podaná

zjavne neoprávnenou osobou. Sťažovateľka nebola a do dnešného dňa ani nie je

účastníčkou konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 40 C 272/02. Nie je preto ani

aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že na skúmanie prípustnosti návrhu na

začatie súdneho konania, právomoci o ňom konať a rozhodnúť, či splnenia iných zákonom

ustanovených náležitostí (podmienok) je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite

návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom

ustanovuje príslušný procesný kódex. Do tejto kategórie patrí aj posúdenie zmeny účastníka

konania na strane žalobcu na základe singulárnej sukcesie (zmluvy o prevode pohľadávok)

podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažnosť v danej veci neobsahuje žiadnu

skutočnosť, na základe ktorej by ústavný súd mohol v rámci namietaného porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zasiahnuť do

výkonu tejto právomoci všeobecných súdov (mutatis mutandis I. ÚS 167/03).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba sťažovateľku považovať za subjekt zjavne

neoprávnený, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004

4