Legislator Rechtsdatenbank & Rechtsprechung
PL. ÚS 90/07 KI-strukturiert

PL. ÚS 90/07 — PL. ÚS 90/07 — Ústavný súd Slovenskej republiky

Geschäftsnummer PL. ÚS 90/07 (us_93133b88-5b31-40eb-808f-3fca4a2918d8)
Gericht / Behörde
Entscheiddatum
Rechtsordnung Slowakei — Rechtsprechung (SK)

Zusammenfassung (Sachverhalt & Erwägungen)

KI-strukturiert

SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 90/07-15 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. D., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti M. M., Ž., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Žehra konaných 2. decembra 2006 a takto ro zhodo l : 1. SťažnosÅ...

Leitsatz / Regeste

KI-strukturiert
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 90/07-15 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť L. D., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti M. M., Ž., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Žehra konaných 2. decembra 2006 a takto ro zhodo l : 1. SťažnosÅ...

Fragen Sie sich, wie dieser Entscheid auf Ihren Fall anwendbar ist?

Prüfen Sie diesen Entscheid zusammen mit Bundesrecht, kantonalen Erlassen, Kommentaren und Folgeentscheiden in Legislator AI.

Fall in Legislator öffnen →

Volltext des Entscheids — PL. ÚS 90/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 90/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 13. júna 2007

predbežne prerokoval sťažnosť L. D., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., za účasti

M. M., Ž., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Žehra konaných

2. decembra 2006 a takto

ro zhodo l :

1. Sťažnosť L. D. prijíma na ďalšie konanie.

2. Návrhu L. D. na vydanie predbežného opatrenia nevyhovuje.

Odôvodn en i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2006 osobne doručená sťažnosť L. D., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), za účasti M. M., Ž.

(ďalej len „zvolený starosta“), pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu

obce Žehra konaných 2. decembra 2006.

Sťažovateľ sa uchádzal ako nezávislý kandidát pod poradovým č. 1 o funkciu

starostu obce Žehra. Podľa zoznamu voličov bolo vo volebnom obvode 823 osôb

s aktívnym volebným právom. Počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov bol 577. Zvolený starosta získal celkom 311 platných hlasov a sťažovateľ získal 155 platných

hlasov, teda viac ako 18 % možných hlasov všetkých oprávnených voličov a viac ako 26 %

všetkých platne odovzdaných hlasov. Znamená to, že sťažovateľ je oprávnený v zmysle

§ 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podať sťažnosť podľa čl. 129

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Sťažovateľ považuje voľby

starostu za neplatné, lebo podľa neho boli neústavné a nezákonné. Svoje tvrdenie založil na

týchto desiatich dôvodoch:

1. Bola porušená tajnosť hlasovania pri voľbách, lebo veľká časť oprávnených

voličov sa odobrala do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov v sprievode

inej osoby, a to aj napriek tomu, že nešlo ani o voličov s telesným postihnutím brániacim

upraviť hlasovací lístok, ale ani o voličov, ktorí nemôžu čítať alebo písať. Zákonný zákaz

takéhoto postupu vyplývajúci z ustanovenia § 29 zákona Slovenskej národnej rady

č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „volebný zákon“) sa nerešpektoval a uvedené ustanovenie bolo často porušované. Hoci

členovia okrskovej volebnej komisie (ďalej len „komisia“) upozorňovali voličov na

porušovanie volebného zákona, voliči a „sprevádzajúce osoby“ upozornenia ignorovali.

2. Bola porušená sloboda hlasovania, keď jeden z kandidátov ovplyvňoval voličov

tak, že im dával pokyny, ako majú upravovať hlasovacie lístky a posielal ich voliť

v sprievode ďalších osôb. Voliči súčasne dostali lístok s číslom 5, aby vedeli, aké poradové

číslo majú zakrúžkovať.

3. Bol sťažený prístup k výkonu volebného práva, a to ako dôsledok sťaženého

prístupu voličov do volebnej miestnosti, keďže pred ňou stála skupina voličov brániaca

ostatným vstúpiť do volebnej miestnosti. Následkom tejto skutočnosti časť voličov

vykonala volebný akt až na opakovaný pokus a niektorí radšej nevolili vôbec. Túto

skutočnosť evidovala aj komisia, ktorá privolala príslušníkov Policajného zboru Slovenskej

republiky (ďalej len „polícia“). Tá ponechala v obci stálu hliadku, ktorá však nedokázala

zamedziť sťaženému výkonu volebného práva.

4. Činnosť komisie bola v podstate len formálna. Hoci vynaložila značné úsilie,

nebola spôsobilá zabezpečiť poriadok vo volebnej miestnosti, ale ani dodržiavanie

2 volebného zákona. Členovia komisie si boli uvedenej situácie vedomí, o čom svedčí ich

odmietnutie podpísať zápisnicu o výsledku volieb.

5. Časť voličov nemohla voliť, lebo podmienky vo volebnej miestnosti neumožňovali

niektorým voličom ani po opakovanom pokuse dostať sa do volebnej miestnosti a vykonať

volebný akt. Nepriechodnosť chodby pred volebnou miestnosťou, resp. sťažený vstup do

volebnej miestnosti úzko súvisí s porušením volebného moratória, pretože volebná kampaň

porušujúca volebné moratórium prebiehala aj v čase volieb na chodbe pred volebnou

miestnosťou.

6. Bolo porušené volebné moratórium vyplývajúce zo zákona o voľbách.

Odovzdávanie lístkov s poradovým číslom kandidáta priamo pred dverami volebnej

miestnosti je závažným porušením volebným zákonom stanoveného volebného moratória.

Veľké množstvo týchto lístkov ostalo priamo na zemi na chodbe pred volebnou

miestnosťou, ale aj vonku pred budovou, v ktorej bola volebná miestnosť. O dodržiavaní

volebného moratória sa nedá ani len uvažovať, pretože voliči boli do poslednej chvíle

presviedčaní voliť v prospech zvoleného starostu, a to dokonca priamo pred dverami do

volebnej miestnosti.

7. Časť voličov už v priebehu volieb podala sťažnosť komisii, v ktorej namietala tak

nedodržanie volebného moratória, ako aj skutočnosť, že jeden z kandidátov dával pred

volebnou miestnosťou voličom pokyny, koho majú voliť, t. j. aké číslo majú na hlasovacom

lístku zakrúžkovať. Okrem toho upozornila aj na to, že voliči chodili voliť po dvoch.

8. Členovia komisie a rovnako aj členovia miestnej volebnej komisie odmietli

podpísať zápisnice práve z dôvodu porušovania volebného zákona.

9. Pozorovateľ „Občianskeho oka“ L. H. nebol nestranným pozorovateľom, lebo

pravidelne upozorňoval vstupujúcich voličov, koho majú voliť, teda robil kampaň

v prospech zvoleného starostu. V niektorých prípadoch robil sprievod až do miesta na

úpravu hlasovacích lístkov. Aktívne zasahoval do volebného procesu a na túto skutočnosť

bol upozornený komisiou. Aj napriek upozorneniu v tejto činnosti pokračoval a prestal

s ňou až po príchode polície.

10. Výsledky volieb vyhlásila zamestnankyňa obce a členka miestnej volebnej

komisie M. M. 4. decembra 2006. Sťažovateľ nevie o tom, že by tieto výsledky bola

vyhlásila aj samotná miestna volebná komisia. M. tak urobila na naliehanie zvoleného

3 starostu. Sťažovateľ dodáva, že z opatrnosti podal sťažnosť ústavnému súdu v zákonnej

desaťdňovej lehote počítanej od vyhlásenia výsledkov volieb M. Je totiž možné, že samotný

proces volieb sa vlastne ani neukončil. Činnosť volebných komisií bola iba formálna, bez

schopnosti zabezpečiť zákonný a ústavne súladný priebeh volieb. Na základe toho si

sťažovateľ myslí, že voľby boli neústavné a nezákonné v celom ich priebehu, nielen

v jednotlivých štádiách volebného procesu.

Sťažovateľ na dôkaz svojich tvrdení navrhuje vypočuť členov komisie, členov

miestnej volebnej komisie, ale aj ďalších svedkov, prikladá viaceré čestné prehlásenia

a ďalšie listinné dôkazy. Navrhuje aj zadováženie vyjadrenia polície v tejto veci.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Žehra konané

2. decembra 2006 za neplatné. Okrem toho požaduje vydanie predbežného opatrenia,

ktorým by sa uložilo miestnej volebnej komisii zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za

starostu zvolenému starostovi do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

Z rozhodnutia miestnej volebnej komisie v Žehre č. 6/2006-10-12 z 12. októbra 2006

vyplýva, že sťažovateľ bol zaregistrovaný ako kandidát pre voľby starostu obce.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb spísanej 3. decembra 2006

o 00.45 h vyplýva, že v zozname voličov bolo zapísaných 823 voličov, obálky boli vydané

608 voličom, odovzdaných bolo 606 obálok, platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre

voľby starostu obce bolo 577, sťažovateľ získal 155 platných hlasov a zvolený starosta

získal 311 platných hlasov. Zápisnica nie je podpísaná členmi volebnej komisie, podpísala

ju iba zapisovateľka a členovia miestnej volebnej komisie I., M., K., L. a K. ju odmietli

podpísať „z dôvodu neustáleho porušovania volebného zákona. Zároveň akceptujeme

výsledky volieb a žiadame tento problém riešiť.“

Zo zápisnice komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a o voľbách

starostu obce spísanej 3. decembra 2006 o 00.45 h vyplývajú totožné fakty ako zo zápisnice

miestnej volebnej komisie. I v tomto prípade členovia komisie (ktorí sú totožní s členmi

4 miestnej volebnej komisie) odmietli zápisnicu podpísať s rovnakým odôvodnením, pričom

zápisnicu podpísala iba zapisovateľka.

Zo sťažnosti podanej Obecnému úradu Žehra 2. decembra 2006 adresovanej miestnej

volebnej komisii podpísanej siedmimi nečitateľnými podpismi ako podpismi voličov

vyplýva, že podpísaní voliči sa sťažujú z dôvodu nedodržania volebného moratória

zo strany kandidáta na starostu obce. Počas dňa ich ovplyvňoval, taktiež im dával aj

konkrétne pokyny k voľbám, t. j. čísla, ktoré majú zakrúžkovať, a okrem toho chodili do

volebnej miestnosti po dvoch.

Z čestného prehlásenia M. P. z 12. decembra 2006 vyplýva, že kandidoval na funkciu

starostu obce Žehra a zároveň ako občan s volebným právom bol svedkom skutočnosti, že

pred volebnou miestnosťou boli voliči ovplyvňovaní odovzdávaním lístkov s uvedením

čísla kandidáta, ktorého mali voliť. Zároveň bol svedkom toho, že v predsieni volebnej

miestnosti sa zdržiavali občania rómskej národnosti, ktorí v značnom počte svojou fyzickou

prítomnosťou bránili vstupu občanom na vykonanie volebného práva. Jemu vstup umožnili,

a to pravdepodobne preto, aby sa ako kandidát na starostu pred volebnou miestnosťou

nezdržiaval.

Z čestných prehlásení P. J. a P. M. z 12. decembra 2006, ktoré sú takmer identické,

vyplýva, že sa ako voliči chceli zúčastniť volieb v obci Žehra 2. decembra 2006. Pri

príchode pred volebnú miestnosť zistili, že v dôsledku prítomnosti značného počtu občanov

rómskej národnosti budú musieť na vykonanie volebného práva počkať. Avšak ani po 45

minútach čakania (v prípade P. J.), resp. po 30 minútach čakania (v prípade P. M.) sa

situácia nezmenila. Preto sa rozhodli, že na vykonanie volebného práva sa dostavia

opätovne. Pri opätovnom pokuse sa situácia nezmenila. Z obavy, že by im mohlo byť

ublížené, nesnažili sa presadiť si možnosť vstupu do volebnej miestnosti. Po tom, čo sa

neskôr opätovne informovali, či sa situácia pred volebnou miestnosťou nezmenila, pričom

im bolo oznámené, že rovnaká situácia pretrváva, radšej upustili od vykonania volebného

práva.

5 Zo spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1938/06 vyplýva, že M. P. a spol. (celkom 86

sťažovateľov) podali 13. decembra 2006 sťažnosť aj v súvislosti s voľbami poslancov

obecného zastupiteľstva v obci Žehra s tým, aby voľby poslancov boli vyhlásené za

neplatné.

II.

Ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí, pričom zistil nasledovné: Právomoc ústavného súdu

konať vo veci je daná v čl. 129 ods. 2 ústavy. Sťažnosť podal kandidát, ktorý vo voľbách

získal viac ako 10 % platných hlasov, teda je podaná oprávnenou osobou. Sťažnosť bola

podaná v 10-dňovej lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť

má zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľ jasne uvádza, akým skutkovým stavom

došlo podľa jeho názoru k porušeniu presne špecifikovaných ustanovení ústavy a volebného

zákona. Na podporu svojich tvrdení priložil listiny (ich fotokópie) a iné dôkazy alebo takéto

dôkazy navrhol.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom opísaný skutkový stav mohol znamenať

porušenie ústavy a volebného zákona, že tento skutkový stav zároveň mohol ovplyvniť,

kto bol zvolený za starostu, a že jeho opis skutkového stavu nemožno pokladať za zjavne

nepravdivý alebo nesprávny. Preto sťažnosť nie je ani zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd nezistil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti žiadny

dôvod na jej odmietnutie, prijal ju podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie

konanie (bod 1 výroku uznesenia).

Ústavný súd nezistil splnenie zákonných podmienok pre vydanie predbežného

opatrenia v znení požadovanom sťažovateľom, a preto tejto požiadavke sťažovateľa

nemohol vyhovieť (bod 2 výroku uznesenia).

6 Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2007

7