I. ÚS 294/2016 — I. ÚS 294/2016 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 294/2016-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 17/2011

a takto

ro zhodo l :

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 17/2011

porušené bolo. 2. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. 12 C 17/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet právnej

zástupkyne advokátky , ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodn en i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. I. ÚS 294/2014-10 zo 4. mája 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 17/2011.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom z 31. augusta 2010 domáhal

na okresnom súde zaplatenia „sumy 4739,12 Eur s príslušenstvom, ktorý peňažný návrh

vyplýval z pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa ako zamestnanca a odporcu –

- ako zamestnávateľa“.

2 3. Po vydaní platobného rozkazu v novembri 2010, jeho zrušení a prevedení veci

do registra „C“ bol okresný súd viackrát nečinný, pričom v priebehu piatich rokov nariadil

len jedno pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 7. mája 2013 a bolo odročené z dôvodu

nariadenia znaleckého dokazovania. Napriek urgenciám sťažovateľa okresný súd však

pribral do konania znalca až 3. novembra 2015 po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní

z 23. októbra 2015 predsedovi okresného súdu, ktorá bola uznaná ako dôvodná. Okresný

súd vo veci samej ešte nerozhodol. Nečinnosťou okresného súdu sa sťažovateľ nemôže

domôcť svojich práv voči zamestnávateľovi, postupne mu vznikli dlžoby na nájomnom

a nákladoch spojených s užívaním bytu, v dôsledku čoho musel predať byt, takisto voči

nemu prebiehalo aj exekučné konanie a následne ho opustila aj manželka s maloletou

dcérou. Uvedené negatívne dopady na jeho život už nemožno nijako napraviť, len čiastočne

znížiť dôsledky spôsobené porušením jeho práv, v dôsledku čoho žiada priznať aj finančné

zadosťučinenie.

4. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal nález, ktorým vysloví, že

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 17/2011 porušené bolo

a prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Okrem

toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhrady trov

právneho zastúpenia v sume 303,16 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním č. Spr. 331/16

z 27. mája 2016 doručenom ústavnému súdu 6. júna 2016 uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu... uvádzam nasledovné

skutočnosti:

Chronológia procesných úkonov:

3 - 7.9.2010 - podanie návrhu pod spisovou značkou 7Ro/303/2010, vec pridelená

JUDr. Chrapkovej, navrhovateľ zastúpený podľa priloženej plnej

moci z 2.7.2010,

- 02.11.2010 - vyzvaný N na zaplatenie súdneho poplatku za návrh,

- 18.11.2010 - súdny poplatok za návrh uhradený,

- 24.11.2010 - vydaný platobný rozkaz, expedovaný 04.01.2011,

- 18.1.2011 - doložená plná moc ako PZ O, PZ O podal odpor

proti PR,

- 31.1.2011 - PZ O uznesením z 21.01.2011 vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

za odpor, odpor zaslaný na vyjadrenie PZ N,

- 31.1.2011 - spis prevedený do oddelenia občianskoprávneho, spis pod spisovou

značkou 12 C 17/2011 pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Mihalíkovej,

- 07.2.2011 - odporcom uhradený súdny poplatok za odpor,

- 14.2.2011 - doručené vyjadrenie PZ N k odporu,

- 22.10.2012 - doručená žiadosť PZ N o vytýčenie termínu pojednávania,

- 31.1.2013 - doručená opätovná žiadosť - urgencia PZ N o vytýčenie termínu

pojednávania,

- 1.2.2013- vytýčený T 19.03.2013,

- 4.2.2013 - predvolanie účastníkov, účastníci vyzvaní na predloženie požadovaných

listín a zabezpečenie účasti N a O,

- 19.3.2013 - pojednávanie odročené na T: 07.05.2013 za účelom oboznámenia sa

súdu s predlož, dôkazmi a vypočutia svedkyne,

- 27.3.2013 - súdu doručené oznámenie adresy navrhovanej svedkyne, zaslané

predvolanie svedkyni,

- 7.5.2013 - predložené listinné dôkazy o príjme O. Pojednávanie odročené na

neurčito za účelom vyjadrenia N či trvá na návrhu a či žiada ustanoviť znalca,

- 7.5.2013 - pojednávanie odročené s tým, že žalobca oznámi v lehote 30 dní okrem

iného či žiada ustanoviť znalca a rovnako možnosť naformulovať otázky pre znalca

účastníkmi konania,

- 17.5.2013 zmena zákonného sudcu - pridelená sudcovi JUDr. Jaroslavovi Ivanovi...

- 2.6.2013 - doručené otázky od PZ navrhovateľa,

4 - 27.1.2014 - výzva pre PZ odporcu na oznámenie v lehote 10 dní, či má otázky

na znalca (doručené PZO 15.4.2014),

- 3.8.2015 urgencia výzvy zo dňa 27.1.2014,

- 3.11.2015 - ustanovený znalec , povinnosť vypracovať ZP

v lehote 60 dní,

- 15.12.2015 - doručený spis znalcovi,

- 26.1.2016 - žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie ZP. vyhovené

(predĺžená lehota zo 60 dní na 100 dní - 6.1. 93 - uznesenie zo dňa 29.1.2016),

- 29.3.2016 doručený vypracovaný ZP,

- 31.3.2016 - pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na

rozhodnutie o znalečnom ako i doručenie ZP účastníkom konania s možnosťou vyjadriť sa

k nemu,

K dĺžke obdobia od odročenia pojednávania dňa 7.5.2013 do nariadenia znaleckého

dokazovania 3.11.2015 si dovoľujem poukázať na tieto skutočnosti:

- pojednávanie dňa 7.5.2013 nebolo odročené za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania, ale za účelom poskytnutia lehoty 30 dní na vyjadrenie sa navrhovateľovi,

či na návrhu na znalecké dokazovanie trvá aj po oboznámení sa s knihou jázd s tým, že

v rovnakej lehote bola daná účastníkom možnosť naformulovať otázky pre znalca.

- z dôvodu, že na Okresný súd Piešťany boli dňa 13.5.2013 vymenovaní dvaja noví

sudcovia, prišlo k prerozdeleniu spisov a v tomto prípade k zmene zákonného sudcu dňa

17.5.2013, pričom nový zákonný sudca dostal viac ako 500 spisov na naštudovanie.

Navrhovateľ v lehote viac ako určených 30 dní doručil otázky na znalca, ale odporca sa

nijako nevyjadril, preto ho súd vyzýval na oznámenie otázok na znalca, aj ho urgoval, keďže

sa nevyjadril. Vzhľadom, že spis bol v tom čase prerozdelený novému zákonnému sudcovi

spolu s ďalšími asi 500 spismi v pojednávacej agende, bolo nevyhnuté konať v každom

z nich, pričom aké množstvo vecí neumožňovalo skôr vykonať úkony spojené so znaleckým

dokazovaním. Súčasne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že pôvodná sudkyňa

JUDr. Mihalíková mala v tom čase viac ako 700 spisov v pojednávacej agende, čo by

taktiež neumožňovalo plynulejšie konanie vo veci.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

5 väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 zohľadnená í schválenou novelou zákona o sídlach

a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený

územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí,

avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava

od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.

16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať,

aby sa nie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným

stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal

svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to. že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil tiež zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 6. júna 2016.

6. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu

vyjadrila v podaní z 10. júna 2016, v ktorom okrem iného uviedla:

„Obrana okresného súdu, ktorý vo vyjadrení poukazuje na existenciu systémových

nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivostí a tzv. objektívne okolností spôsobujúce prieťahy

v konaní, nemôže byť vo vzťahu k posúdeniu dôvodností sťažnosťou uplatneného nároku

relevantná. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov resp. jeho

porušenie je potrebné posudzovať bez ohľadu na to, či k prieťahom došlo subjektívnym

zavinením konajúceho sudcu alebo existenciou objektívnych okolností spočívajúcich

v systéme riadenia či obsadenia konkrétneho súdu.

6 Nečinnosť okresného súdu v konaní bola preukázaná a potvrdzuje ju aj vyjadrenie

okresného súdu, nakoľko súd v období januára 2011 do februára 2013 neuskutočnil vo veci

žiadny úkon, ďalej od júna 2013 do júla 2015 opätovne neuskutočnil žiadny úkon.

Až v auguste 2015 - vyzval odporcu na označenie otázok pre znalca a v období ďalších

3 mesiacov opätovne nekonal, keď znalca ustanovil až 3.11.2015. Takýto postup súdu, ktorý

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, čo je

základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nemôže byť

akceptovaný a ospravedlňovaný. Vzhľadom na charakter súdneho sporu, v ktorom sa

sťažovateľ domáha úhrady peňažných nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,

ktoré peňažné plnenia predstavujú základný zdroj príjmu pre sťažovateľa, znamenali

prieťahy v konaní závažný negatívny zásah do celkového osobného života sťažovateľa,

a z dôvodov zbytočných prieťahov v konaní o jeho nárokoch nebolo do dnešného dňa

rozhodnuté. Preto za nevyhnutné považujeme aj poskytnutie primeraného finančného

zadosťučinenia v uplatnenej výške 2.000,- Eur.

Navrhujeme, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a nálezom rozhodol tak, ako je

uvedené v petite zo dňa 12.04.2016.

Zároveň si sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia aj za ďalší úkon

právnej služby - písomné vyjadrenie k vyjadreniu porušovateľa ústavného práva, a to

vo výške z tarifnej odmeny určenej podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za jeden

úkon právnej služby á 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

7 Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,

I. ÚS 20/02).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

8 12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

12.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

posúdenie nároku sťažovateľa na vyplatenie mzdy a cestovných náhrad a ďalších

uplatnených nárokov, t. j. ide o existenčnú vec (napr. obdobne m. m. I. ÚS 150/2012

a I. ÚS 419/2013), kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu

a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho)

konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100

ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

Hoci okresný súd nariadil napokon aj znalecké dokazovanie, ústavný súd nezastáva názor,

že by doterajšia dĺžka tohto konania mala byť ovplyvnená právnou alebo skutkovou

zložitosťou tohto sporu. Prípadnú zložitosť veci nenamietal ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k prijatej sťažnosti.

12.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanie

účastníkov konania. Zo súdneho spisu ústavný súd nezistil, že by činnosť okresného súdu

bola ovplyvnená aj správaním samotného sťažovateľa, ktorému v posudzovanom období

nemožno pričítať negatívny podiel na namietanej dĺžke konania. V konaní bol aktívny,

dvakrát žiadal okresný súd určiť termín pojednávania a tiež podal sťažnosť na zbytočné

prieťahy (pozri body 3 a 5).

9 12.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide

o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že súdne konanie sa začalo podaním návrhu

7. septembra 2000, doteraz nie je právoplatne skončené a stav právnej neistoty sťažovateľa

nie je odstránený. V roku 2013 sa síce uskutočnili až dve relevantné súdne pojednávania

19. marca a 7. mája (nie iba jedno, ako uvádza sťažovateľ v bode 3 svojej sťažnosti, pozn.),

ale predtým okresný súd vo veci samej bol úplne nečinný dva roky (od 31. januára 2011,

keď vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, až do 1. februára 2013, keď

určil termín prvého pojednávania). Súčasne znalecké dokazovanie po vyjadrení právnej

zástupkyne sťažovateľa, že na ňom trvá (podanie doručené okresnému súdu ešte17. júna

2013  č. l. 75 v spise), nariadil až 3. novembra 2015 (po viac ako 29 mesiacoch). Teda jeho

postup okrem spomínanej nečinnosti bol tiež nekoncentrovaný a neefektívny.

13. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol akceptovať ani obranu okresného súdu, že

v tejto veci nemohol konať pre nedostatočné personálne obsadenie a množstvo

napadnutých vecí na okresnom súde, pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

(napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých

štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo

nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na

súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký

počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi, pre

ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného

práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného dôvodu poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej

republiky č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. marca 2014 nie je na mieste, ak sťažovateľ sa

domáha ústavnej ochrany porušovania jeho základných práv ako bežný účastník konania.

10 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd preto vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 17/2011 bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy

a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

16. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

z dôvodov uvedených v bode 3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

17. Vzhľadom na okolnosti danej veci a predmet sporu, teda čo je pre sťažovateľa

ako účastníka konania v stávke, ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,

príkaz okresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania nie je

dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Z týchto dôvodov ústavný súd priznal

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie v sume, ktorú požadoval (výrok tohto rozhodnutia

v bode 3).

18. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

advokátkou , ktorá si ich uplatnila spolu za tri úkony právnej služby

v celkovej sume 454,74 €.

11 19. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli

trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 143 €, čo spolu

s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,58 € za každý úkon právnej

služby predstavuje sumu 303,16 € (výrok rozhodnutia v bode 4). Za tretí úkon právnej

služby (stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd odmenu

nepriznal, pretože stanovisko z 10. júna 2016 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré

by mohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).

V Košiciach 15. júna 2016

12