III. ÚS 748/2016 — III. ÚS 748/2016 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 748/2016-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Čadca v exekučných konaniach vedených pod spisovými

značkami: 0 Er 1068/2001, 0 Er 3593/2000, 0 Er 4131/2000, 10 Er 709/2012,

13 Er 407/2006, 13 Er 74/2004, 14 Er 424/2009, 14 Er 640/2009, 16 Er 1474/2012,

16 Er 99/2010, 3 Er 184/2014, 4 Er 135/2011,4 Er 223/2012, 4 Er 515/2013, 4 Er 869/2011,

5 Er 189/2007, 5 Er 428/2007, 5 Er 732/2010, 8 Er 133/2005 a 8 Er 573/2007  v časti

rozhodovania o návrhoch na zastavenie exekúcie a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len

„ústava“) a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“

alebo „exekučný súd“) v exekučných konaniach vedených pod spisovými značkami:

0 Er 1068/2001, 0 Er 3593/2000, 0 Er 4131/2000, 10 Er 709/2012, 13 Er 407/2006,

13 Er 74/2004, 14 Er 424/2009, 14 Er 640/2009, 16 Er 1474/2012, 16 Er 99/2010,

3 Er 184/2014, 4 Er 135/2011, 4 Er 223/2012, 4 Er 515/2013, 4 Er 869/2011,

5 Er 189/2007, 5 Er 428/2007, 5 Er 732/2010, 8 Er 133/2005 a 8 Er 573/2007  v časti

rozhodovania o jeho návrhoch na zastavenie exekúcie.

2. V úvode sťažnosti sťažovateľ v právnom postavení povinného uvádza, že je proti

nemu vedených niekoľko exekučných konaní. Sťažovateľ podal v jednotlivých exekučných

konaniach návrhy na zastavenie exekúcie, pričom stav konania je podľa neho takýto:

„1. 16 Er/1474/2012 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 27. marca

2014 - t. j. pred 17 mesiacmi,

2. 4 Er/869/2011 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 19. februára

2013 - t. j. pred 30 mesiacmi

3. 13 Er/407/2006 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 19. februára

2013 - t. j. pred 30 mesiacmi... 30. decembra 2013 - t. j. pred 20 mesiacmi... 24. septembra

2013 - t. j. pred 23 mesiacmi

4. 16 Er/99/2010 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 7. mája

2013 t. j. pred 27 mesiacmi... 5. mája 2014 - t. j. pred 15 mesiacmi

5. 5 Er/189/2007 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 16. apríla

2013 - t. j. pred 28 mesiacmi

6. 8 Er/133/2005 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 30. decembra

2013 - t. j. pred 20 mesiacmi... 27. marca 2014 - t. j. pred 17 mesiacmi

7. 4 Er/ 223/2012 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 30.

decembra 2013 - t. j. pred 20 mesiacmi

8. 0 Er/3593/2000 - dátum podania návrhu na zastavenie konania...

30. decembra 2013 - t. j. pred 20 mesiacmi

2 9. 8 Er/573/2007 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 30. decembra

2013 - t. j. pred 20 mesiacmi... 27. marca 2014 - t. j. pred 17 mesiacmi

10. 5 Er/428/2007 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 27. marca

2014 - t. j. pred 17 mesiacmi... 26. augusta 2014 - t. j. pred 12 mesiacmi

11. 14 Er/424/2009 - dátum podania návrhu na zastavenie konania...

30. decembra 2013 - t. j. pred 20 mesiacmi

12. 10 Er/709/2012 - dátum podania návrhu na zastavenie konania...

30. decembra 2013 - t. j. pred 20 mesiacmi

13. 13 Er/74/2004 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 30. decembra

2013 - t. j. pred 20 mesiacmi... 6. júla 2014 - t. j. pred 13 mesiacmi

14. 14 Er/640/2009 - dátum podania návrhu na zastavenie konania...

30. decembra 2013 – t. j. pred 20 mesiacmi

15. 3 Er/184/2014 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 30. decembra

2013 - t. j. pred 20 mesiacmi

16. 5 Er/732/2010 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 15. februára

2013 - t. j. pred 30 mesiacmi

17. 4 Er/515/2013 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 23.

septembra 2013 - t. j. pred 23 mesiacmi

18. 0 Er/4131/2000 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 27. marca

2014 - t. j. pred 17 mesiacmi

19. 4 Er/135/2011 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 27. marca

2014 - t. j. pred 17 mesiacmi

20. 0 Er/1068/2001 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 24. marca

2014 - t. j. pred 17 mesiacmi

21. 4 Er/135/2011 - dátum podania návrhu na zastavenie konania... 24. marca

2014 - t. j. pred 17 mesiacmi.“

3. Ani o jednom z jeho návrhov na zastavenie exekúcie nebolo podľa sťažovateľa

do dnešného dňa rozhodnuté.

3 4. Podľa sťažovateľa nápravu nečinnosti okresného súdu v danej veci nemôže

dosiahnuť žiadnym účelným spôsobom. Zákon mu podľa jeho názoru „nepriznáva účinný

prostriedok nápravy nečinnosti súdu odlišný od ústavnej sťažnosti. Akékoľvek iné

prostriedky sú len podnetmi na preskúmanie postupu súdu, avšak je to iba Ústavný súd

Slovenskej republiky, ktorý môže súdu uložiť povinnosť vo veci sťažovateľa konať a v jeho

veci rozhodnúť.

Podnet adresovaný predsedovi súdu ani prípadný podnet adresovaný Verejnému

ochrancovi práv sťažovateľ nepovažuje za efektívne prostriedky nápravy jeho situácie.

Navyše, v uvedených prostriedkoch v danej situácii vníma aj ďalšie prieťahy v konaní

spôsobené prieskumom jeho vecí s tým, že v jeho sociálnom postavení takýto neefektívny

prieskum môže spôsobiť iba ďalšie sťaženie jeho situácie.“.

5. Veci, v ktorých sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie, nie sú podľa neho

tak skutkovo náročné, aby o nich okresný súd musel konať 13 a v niektorých prípadoch

až 30 mesiacov. Postup okresného súdu v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie pritom

nie je podľa názoru sťažovateľa právne zložitý. Návrhy tohto typu sú bežnou súdnou

agendou, malo by teda dôjsť k ich rýchlemu a efektívnemu vybaveniu. Dĺžku konania,

resp. nečinnosť zo strany okresného súdu sťažovateľ nepovažuje za konanie, ktoré je

v súlade s požiadavkou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

Čakanie na zaujatie stanoviska okresného súdu vo veci, ktorá patrí medzi obvyklú súdnu

agendu, aj viac ako dva roky považuje za neprimerane dlhú dobu.

6. Finančné prostriedky sťažovateľa nestačia ani na úhradu trov exekúcií a v jeho

prípade ani nemožno predpokladať, že sa táto situácia v dohľadnej dobe zmení. Sťažovateľ

je „s ohľadom na svoj zdravotný stav odkázaný na dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Tieto dávky sú pritom v značnej miere zrazené v prospech jednotlivých exekúcií. Sťažovateľ

sám pritom nemá a nikdy ani nebude mať prostriedky ani na to, aby uhradil aspoň trovy

exekúcie. Možno teda predpokladať, že aj napriek tomu, že sú mu zrazené sumy z dávok

vyplácaných Sociálnou poisťovňou, nedochádza ani k čiastočnému uspokojeniu

oprávnených, ale finančné prostriedky ostávajú v rukách súdnych exekútorov, pričom trovy

4 exekúcií budú napokon aj tak musieť hradiť jednotliví oprávnení. Čím neskôr dôjde

k zastaveniu exekúcií, tým väčšie budú trovy exekúcie.“.

7. Základnou povinnosťou súdu je podľa sťažovateľa zabezpečiť taký procesný

postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty. Postup okresného súdu

v uvedených právnych veciach bol podľa jeho názoru neefektívny a nesmeroval

k odstráneniu jeho právnej neistoty ako účastníka konania.

8. V závere sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označených

exekučných konaniach, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, ako i úhradu

trov právneho zastúpenia.

9. Schválením dodatku č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie 1. marca

2016 až 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí pridelených sudcovi

Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená 14. septembra 2016

sudcovi Sergejovi Kohutovi, ktorý je členom III. senátu ústavného súdu.

II.

10. V rámci prípravy predbežného prerokovania veci si ústavný súd vyžiadal

od okresného súdu prehľad úkonov v jednotlivých konaniach, tak ako ich označil

sťažovateľ.

Z prehľadu úkonov, tak ako ich prezentoval okresný súd, vyplýva tento stav

jednotlivých konaní, pričom ústavný súd sa v zmysle odôvodnenia sťažnosti sústredil

výlučne na tú etapu konania okresného súdu (a to v súlade s odôvodnením sťažnosti),

v ktorej rozhodoval o jednotlivých návrhoch sťažovateľa na zastavenie exekúcie (okresný

5 súd rozhodoval aj o námietkach sťažovateľa podaných proti exekúciám, ako aj o iných

podaniach sťažovateľa, pozn.):

- v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 0 Er 3593/2000 sťažovateľ podal

26. novembra 2012 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 10. marca 2014

rozhodol tak, že exekúciu zastavil (uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 0 Er 4131/2000 sťažovateľ podal

26. novembra 2012 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 10. marca 2014

rozhodol tak, že exekúciu zastavil (uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 Er 709/2002 sťažovateľ podal

16. septembra 2012 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 10. marca 2014

rozhodol tak, že exekúciu zastavil (uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 Er 407/2006 sťažovateľ podal

20. februára 2013 prvý návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 16. júla 2013

rozhodol tak, že ho zamietol; dňa 30. decembra 2013 podal sťažovateľ druhý návrh na

zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd nestihol rozhodnúť, keďže pohľadávka bola

vymožená a súdny exekútor 6. februára 2015 vrátil poverenie na vykonanie exekúcie

okresnému súdu,

- v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 Er 1474/2012 sťažovateľ podal

4. marca 2013 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol 7. marca 2014

tak, že ho zamietol (sťažovateľ odvolanie nepodal, uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 223/2012 sťažovateľ podal 16. septembra 2013

návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol 7. marca 2014 tak, že ho

zamietol (sťažovateľ odvolanie nepodal, uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 732/2010 podal sťažovateľ 21. februára 2014

návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 14. mája 2014 rozhodol tak, že ho

zamietol, sťažovateľ proti nemu podal odvolanie; 6. marca 2015 okresný súd opäť rozhodol

o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie z 21. februára 2014 tak, že ho zamietol

(sťažovateľ nepodal odvolanie, uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 133/2005 sťažovateľ podal 16. júla 2012,

16. septembra 2013 a 30. decembra 2013 návrhy na zastavenie exekúcie, o ktorých okresný

6 súd rozhodol 10. marca 2014 tak, že návrh zamietol (sťažovateľ odvolanie nepodal,

uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 573/2007 podal sťažovateľ 16. septembra 2013

návrh na zastavenie konania, o ktorom okresný súd 10. marca 2014 rozhodol tak, že ho

zamietol, sťažovateľ podal odvolanie, Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. 2 CoE 2/2015 z 11. marca 2015 uznesenie okresného súdu o zamietnutí

potvrdil (uznesenie je právoplatné),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1068/2001 bol okresnému súdu 26. novembra

2012 doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh sťažovateľa na zastavenie

exekúcie, o ktorom okresný súd potom, ako si vyžiadal vyjadrenie oprávneného a následne

povinného, rozhodol 10. marca 2014 tak, že ho zamietol; sťažovateľ podal 7. apríla 2014

odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Er 74/2004 sťažovateľ podal 4. marca 2013 návrh

na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol 13. augusta 2013 tak, že ho

zamietol, sťažovateľ preto podal 4. decembra 2013 odvolanie, ktorému krajský súd

nevyhovel a uznesením sp. zn. 1 CoE 44/2015 z 19. mája 2015 uznesenie okresného súdu

potvrdil; 20. novembra 2013 a 30. decembra 2013 podal sťažovateľ ďalšie návrhy na

zastavenie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 424/2009 sťažovateľ podal 16. septembra 2013

návrh na zastavenie exekúcie, ktorý okresný súd zaslal 9. decembra 2013 na vyjadrenie

oprávnenému (14. januára 2014 oprávnený k nemu zaujal stanovisko), od 8. júla 2014

do 16. septembra 2015 bol spis pripojený k spisu sp. zn. 13 Er 407/2006, 27. októbra 2014

bol prostredníctvom súdneho exekútora doručený okresnému súdu ďalší návrh sťažovateľa

na zastavenie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 99/2010 bol okresnému súdu 16. júla 2012

doručený návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 7. marca 2013

rozhodol tak, že ho zamietol, sťažovateľ podal 13. mája 2013 odvolanie; 16. septembra

2013 podal sťažovateľ ďalší návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 7. marca

2014 rozhodol tak, že ho zamietol, sťažovateľ podal 27. marca 2014 odvolanie; 23. júla

2014 podal sťažovateľ ďalší návrh na zastavenie exekúcie,

7 - v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 184/2014 bol 23. júna 2014 okresnému súdu

prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 135/2011 odvolanie sťažovateľa podané proti

uzneseniu okresného súdu o nevyhovení jeho námietkam podaným proti exekúcii

vyhodnotila 27. marca 2014 zákonná sudkyňa ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol

16. júna 2014 zaslaný na vyjadrenie oprávnenému (6. októbra 2014 k nemu oprávnený

zaujal stanovisko),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 869/2011 sťažovateľ podal 16. septembra 2013

návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 7. marca 2014 rozhodol tak, že

ho zamietol, sťažovateľ podal 27. marca 2014 odvolanie, okresný súd 16. júna 2014

vyžiadal viaceré správy a pripojenie súvisiacich spisov, 2. októbra 2014 bolo doručené

vyjadrenie oprávneného,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 428/2007 podal sťažovateľ 16. júla 2012

a 16. septembra 2013 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorých bolo okresným súdom

7. marca 2014 rozhodnuté tak, že ich zamietol, sťažovateľ podal 27. marca 2014 odvolanie,

v januári 2015 bol spis predložený krajskému súdu, pričom 10. marca 2015 bol spis vrátený

bez meritórneho rozhodnutia (nebolo rozhodnuté o námietkach), po rozhodnutí

o námietkach bol spis opätovne predložený krajskému súdu, ktorý uznesením

sp. zn. 8 CoE 7/2016 z 26. februára 2015 zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného

súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 515/2013 sťažovateľ podal 23. septembra 2013

návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 7. marca 2014 rozhodol tak, že

ho zamietol, sťažovateľ preto podal 27. marca 2014 odvolanie, s ktorým spojil opätovný

návrh na zastavenie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 640/2016 sťažovateľ podal 4. marca 2013

návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd 5. apríla 2013 rozhodol tak, že

ho zamietol, 30. decembra 2013 podal sťažovateľ ďalší návrh na zastavenie exekúcie, ktorý

bol 16. júna 2014 zaslaný oprávnenému na vyjadrenie (ktorý 20. októbra 2014 k nemu

zaujal stanovisko), 6. októbra 2014 aj súdny exekútor navrhol exekučné konanie zastaviť,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 189/2007 sú účastníkmi konania

a

8III.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

14. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom exekučného súdu v konaniach o rozhodovaní o jeho

návrhoch na zastavenie exekúcie v označených konaniach, ktorým malo byť porušené jeho

9 základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K rozhodovaniam o návrhoch na zastavenie exekúcie v konaniach vedených

na okresnom súde pod spisovými značkami: 0 Er 3593/2000, 0 Er 4131/2000,

10 Er 709/2002, 13 Er 407/2006, 16 Er 1474/2012, 4 Er 223/2012, 5 Er 732/2010,

8 Er 133/2005, 8 Er 573/2007

15. Ako možno vyvodiť z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie

o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

10 zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

16. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti

(september 2015) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

označených konaní pri rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie, prípadne prieťahy

v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05), keďže v tom čase už bolo o týchto návrhoch

sťažovateľa meritórne rozhodnuté (avšak spis ešte nebol predložený odvolaciemu súdu,

resp. už bolo právoplatne rozhodnuté), v dôsledku čoho bola odstránená jeho právna

neistota.

17. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K rozhodovaniam o návrhoch na zastavenie exekúcie v konaniach vedených

na okresnom súde pod spisovými značkami: 0 Er 1068/2001, 13 Er 74/2004,

14 Er 424/2009, 16 Er 99/2010, 3 Er 184/2014, 4 Er 135/2011, 4 Er 869/2011,

5 Er 428/2007, 4 Er 515/2013 a 14Er/640/2016

18. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

19. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 a nasl. zákona

11 č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

20. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,

I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

21. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

12 prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

22. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného

aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

23. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ v posudzovaných veciach

nesplnil (a ani kvalifikovane nepreukázal) požiadavku namietania prieťahov v konaní pred

orgánom štátnej správy súdov a ani nepreukázal, že ju nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd

dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných

práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,

aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03, I. ÚS 484/2013).

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 5 Er 189/2007

25. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

13 sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva a lebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,

II. ÚS 101/03).

26. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. 5 Er 189/2007 sú účastníkmi konania iné osoby ako sťažovateľ (a to

, a pozn.), preto postupom

okresného súdu v označenom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľovho

základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

27. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

28. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

29. Ústavný súd v okolnostiach posudzovaných vecí v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie (vo vzťahu k postupu okresného súdu pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľa

na zastavenie exekúcie, o ktorých ešte nebolo právoplatne rozhodnuté) nezakladá prekážku

veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ v týchto veciach v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu

v konaniach o rozhodovaní o jeho návrhoch na zastavenie exekúcie, o ktorých ešte nebolo

rozhodnuté, dochádza k zbytočným prieťahom, a využití účinného prostriedku nápravy

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016

14