III. ÚS 602/2016 — III. ÚS 602/2016 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 602/2016-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2016 prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza

o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 29/2016 a takto

ro zhodo l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz je vylúčený

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. Rvp 29/2016.

Odôvodn en i e :

I.

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) Ladislav

Orosz listom z 21. júla 2016 v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámil, že vo veci sťažnosti obchodnej

spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“), vedenej pod sp. zn. Rvp 29/2016, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 26/2011 z 20. marca 2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžf 14/2013 z 24. septembra 2014, je právnym zástupcom

sťažovateľky

, ktorý bol jeho doktorandom

a v súčasnosti je ako člen Katedry ústavného a správneho práva Právnickej fakulty UPJŠ

v Košiciach jeho najbližším spolupracovníkom v rámci jeho pedagogického a vedecko-

výskumného pôsobenia na označenom pracovisku.

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz je toho názoru, že uvedené skutočnosti by bez

ohľadu na jeho subjektívny pomer k právnemu zástupcovi sťažovateľky mohli

z objektívneho hľadiska spochybňovať jeho rozhodovanie vo veci sťažovateľky, a preto sa

domáha, aby bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.

2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 26. júla 2016 bol

návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016

pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde do senátu

III. ÚS ústavného súdu.

II.

3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného

súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde.

4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1

oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.

2 6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť...

7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

8. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania.

9. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či

predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym

a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné

presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť

sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom

prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov

vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne

naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca

vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva

3 nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť

ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť,

pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac

o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

10. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

11. Sudca Ladislav Orosz v oznámení vyslovil pochybnosti o svojej subjektívnej

a objektívnej predpojatosti vo veci, a to z dôvodu kolegiálnych vzťahov k právnemu

zástupcovi sťažovateľky ako svojmu najbližšiemu spolupracovníkovi na právnickej fakulte.

12. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu II. senátu

ústavného súdu Ladislava Orosza vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 29/2016

dospel k záveru, že v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sú tieto dostačujúce

na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci.

13. Ústavný súd preto oznámenie sudcu posúdil ako dôvodné a rozhodol o ňom tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016

4