Legislator Rechtsdatenbank & Rechtsprechung
II. ÚS 192/05 KI-strukturiert

II. ÚS 192/05 — II. ÚS 192/05 — Ústavný súd Slovenskej republiky

Geschäftsnummer II. ÚS 192/05 (us_5d943745-4acb-4062-825e-b490ecd6c620)
Gericht / Behörde
Entscheiddatum
Rechtsordnung Slowakei — Rechtsprechung (SK)

Zusammenfassung (Sachverhalt & Erwägungen)

KI-strukturiert

SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 192/05-10 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť L. V., K., a B. B., K., zastúpených advokátkou JUDr. A. P., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovens...

Leitsatz / Regeste

KI-strukturiert
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 192/05-10 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť L. V., K., a B. B., K., zastúpených advokátkou JUDr. A. P., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovens...

Fragen Sie sich, wie dieser Entscheid auf Ihren Fall anwendbar ist?

Prüfen Sie diesen Entscheid zusammen mit Bundesrecht, kantonalen Erlassen, Kommentaren und Folgeentscheiden in Legislator AI.

Fall in Legislator öffnen →

Volltext des Entscheids — II. ÚS 192/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 192/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005

predbežne prerokoval sťažnosť L. V., K., a B. B., K., zastúpených advokátkou JUDr. A. P.,

K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej

prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 21/02 nadväzujúcom na konanie

vedené na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice II pod sp. zn. ČVS: OUV-1442/20-K2-2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. V. a B. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2005 doručená sťažnosť L. V., K., a B. B., K., (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených

advokátkou JUDr. A. P., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. 1 Pv 21/02 nadväzujúcom na konanie vedené na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II pod sp. zn. ČVS: OUV-1442/20-

K2-2001.

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že vystupujú ako poškodené v dodnes

neskončenom trestnom konaní začatom ešte v roku 2001 na základe ich trestného

oznámenia vo veci falšovania závetu nimi označenou fyzickou osobou, voči ktorej bolo

začaté trestné stíhanie. Od oznámenia podozrenia zo spáchania trestného činu, t. j. od

28. novembra 2001, až do začatia trestného stíhania 3. januára 2002 a následného vznesenia

obvinenia uznesením Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Košice II sp. zn.

ČVS: OUV-1442/20-K2-2001-BR z 9. septembra 2003 uplynuli takmer tri roky

a do 5. januára 2005 nebol podľa vyjadrenia sťažovateliek zaevidovaný žiaden úkon v danej

veci, hoci o to sťažovateľky príslušný orgán žiadali. Z tohto dôvodu predložili 6. júna 2005

žiadosť Okresnej prokuratúre Košice II „o prešetrenie dôvodov liknavého objasnenia veci.“

Okresná prokuratúra Košice II svojím podaním z 28. júna 2005 upovedomila sťažovateľky

o preskúmaní postupu vyšetrovateľa; konštatovala, že vo vyšetrovaní dochádza

k neprimeraným a neopodstatneným prieťahom, avšak opäť žiaden úkon v danej veci

nenastal.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uviedli, že na Okresnom súde Košice II sa viedlo

konanie o žalobe o vydanie zákonného podielu z dedičstva v prospech poškodených, avšak

bezúspešne, naopak, žalovaná podala návrh na výkon rozhodnutia na úhradu trov za jej

poskytnutú právnu pomoc, ktorý sa realizuje výkonom rozhodnutia voči jednej

zo sťažovateliek zrážkami z jej dôchodku.

Sťažovateľky sú toho názoru, že v uvedenej veci je opakovane porušované ich

ústavou garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 ústavy, a preto požadujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresná prokuratúra Košice II v konaní 1 Pv 21/02 nadväzujúce na konanie vedené

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice II

spisovej značky ČVS: OUV-1442/20-K-2-2001, porušili právo sťažovateliek L. V. a B. B.

2 podľa článku 48 odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky na objasnenie a prerokovanie veci

a podania obžaloby bez zbytočných prieťahov a konalo za nesplnenie podmienky podľa §-u

157 Trestného poriadku v nadväznosti na ustanovenie článku 103 O. s. p. a priznáva sa im

finančné zadosťučinenie v zmysle článku 127 odstavec 3 Ústavy Slovenskej republiky

vo výške Sk 30.000,- Sk L. V. a 30.000,- Sk B. B., ako aj trovy tohto konania Sk 6.300,-

v lehote do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu.“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

3 k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri ktorého predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(I. ÚS 66/98).

Sťažovateľky namietajú v sťažnosti porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 ústavy Okresnou prokuratúrou Košice II v konaní sp. zn. 1 Pv 21/02 a Úradom

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II sp. zn.

ČVS: OUV-1442/20-K2-2001. Namietajú, že napriek ich trestnému oznámeniu príslušné

orgány činné v trestnom konaní sú nečinné, resp. postupujú zdĺhavo.

Základnou a nevyhnutnou podmienkou uplatnenia ochrany základného práva na

súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je existencia práva, ktorého porušenie sa namieta

(v právnom poriadku Slovenskej republiky) a ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo

právnická osoba domáha na súde alebo na inom orgáne verejnej moci.

Z ustanovení Trestného poriadku však nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby,

ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania. Aj keď podľa § 2 ods. 3

Trestného poriadku je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel,

posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre začatie trestného stíhania

v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností

zistených preverením trestného oznámenia), je plne v právomoci orgánov činných

v trestnom konaní (policajných orgánov, vyšetrovateľov, prokurátorov). Osobe, ktorá

podala trestné oznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Absencia existencie

práva na začatie trestného konania vylučuje možnosť porušenia sťažovateľkou označených

základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 ústavy. Takéto právo nemožno

odvodiť ani z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy ústavy

4 (mutatis mutandis II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, II. ÚS 43/03, III. ÚS 45/03, III. ÚS 198/03).

Tieto závery viedli ústavný súd k rozhodnutiu o odmietnutí sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (II. ÚS 222/03. IV. ÚS 52/04).

Keďže ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol, bolo už bez

ďalšieho právneho významu zaoberať sa zvyšnou časťou sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005

5