PL. ÚS 43/07 — PL. ÚS 43/07 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 43/07- 46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2008 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti A. L., D., zastúpeného advokátom Mgr. J. G., D., ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce D. konaných 2. decembra 2006, za účasti Ľ.

R. - starostu obce, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. L. zamieta.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2006 doručená sťažnosť A. L., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. J.

G., D., ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)

namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce D. konaných 2. decembra 2006.

Sťažnosť smerovala proti Ľ. R. - starostovi obce (ďalej len „odporca“). Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval na funkciu

starostu obce D. spolu s ďalšími 4 kandidátmi, vrátane odporcu. Odporca získal vo voľbách

200 platných hlasov a bol zvolený za starostu. Sťažovateľ získal vo voľbách 160 platných

hlasov. Tieto skutočnosti vyplývajú tak zo sťažnosti, ako aj zo zápisnice miestnej volebnej

komisie o výsledku volieb v obci D. z 2. decembra 2006.

Podľa sťažovateľa neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce spočívala

v porušení volebného moratória, ku ktorému došlo tak, že 30. novembra 2006 vo večerných

hodinách bol do poštových schránok v obci D. (všetkých obyvateľov obce) vhadzovaný

leták s obsahom, ktorý vyzýval občanov, aby vo voľbách nevolili doterajšieho starostu, ale

volili zmenu - iného kandidáta.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že podľa informácií získaných od obyvateľov obce tieto

letáky rozširovali obyvatelia obce D. - D. Z. a M. K., a vyslovuje podozrenie, že text letáka

napísal a jeho rozširovanie do poštových schránok organizoval odporca. Sťažovateľ v tejto

veci podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa Obvodnému oddeleniu Policajného

zboru Modra (ďalej len „obvodné oddelenie“). Skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení

boli v čase podania sťažnosti predmetom policajného vyšetrovania. Letáky boli podľa

sťažovateľa rozšírené v počte asi 210 kusov, čo zodpovedá počtu rodinných domov

nachádzajúcich sa v obci D.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje ďalej na to, že počas volebného moratória, keď je

zakázaná volebná kampaň, boli o ňom ako doterajšom starostovi obce šírené negatívne

informácie, ktoré mohli ovplyvniť potenciálnych voličov, pretože „... údaje v letáku nie sú

konkrétne a preto sú zavádzajúce“.

Sťažovateľ k sťažnosti priložil prílohu označenú ako „Čestné vyhlásenie obyvateľov

Obce D.“, v ktorej 64 obyvateľov obce D. svojimi podpismi osvedčuje, že 30. novembra

2006 vo večerných hodinách im bol do poštovej schránky vhodený leták s týmto obsahom

„D......!!!!!!!! Je najvyšší čas na zmenu. Onedlho môžeme zvoliť nového starostu. Už bolo

2 dosť veľkých rečí o zlatom vajíčku. Nedajme sa znova oklamať. Terajší pán Starosta nám

sľubuje odpadky zadarmo. Prečo sme ich 8 rokov platili? Kde sú tie peniaze zo zlatého

vajíčka. Dajme šancu aj iným, nech ukážu čo vedia Za pokus to určite stojí“.

S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ zastáva názor, že

došlo k porušeniu § 30 ods. 2 a § 30 ods. 11 zákona Slovenskej národnej rady

č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „volebný zákon“), ako aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy. Na základe uvedených

skutočností žiada, aby ústavný súd nálezom vyhlásil voľby starostu obce D. konané

2. decembra 2006 za neplatné.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. PL. ÚS 43/07-21 z 2. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril

k sťažnosti. Vo vyjadrení odporcu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 17. mája 2007, sa

okrem iného uvádza:

«... Sťažovateľ sa svojim návrhom domáha neplatnosti volieb starostu Obce D.,

konané dňa 2. 12. 2006 a to z dôvodu údajného porušenia ust. § 30 ods. 2 a ods. 1 zákona

č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení nesk. predpisov, (ďalej

len ,,volebný zákon“) ako aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 Ústavy SR.

Je pravdou, že v predmetných voľbách som bol jedným z protikandidátov

sťažovateľa. Celkovo na funkciu starostu Obce D. kandidovalo 5 kandidátov. Na základe

výsledku hlasovania s počtom 200 hlasov som bol zvolený starostom obce.

Podľa ust. § 30 ods.2 volebného zákona sa kampaň začína 17 dní a končí 48 hodín

pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané. Volebnou

kampaňou sa podľa ust. § 30 ods. 1 rozumie činnosť politickej strany, nezávislého

kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech

kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy

prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa ods. 4, hromadných

informačných prostriedkov plagátov alebo iných nosičov informácií. Podľa § 30 ods. 11

3 volebného zákona „V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané

v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch,

v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednej blízkosti vysielať

alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich

prospech alebo neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.“

Týmto vyjadrením čestne prehlasujem, že som ako kandidát v lehote 48 hodín pred

začiatkom volieb neviedol žiadnu kampaň, zameranú na podporu resp. slúžiacu v prospech

môj alebo iného kandidáta a to ani prostredníctvom inej osoby a taktiež som nemal

vedomosť o takejto kampani. Taktiež čestne prehlasujem, že som nebol v žiadnom zmluvnom

vzťahu, resp. z mojej strany nebola uskutočnená žiadna objednávka na činnosť zameranú na

moju podporu či prospech resp. neprospech sťažovateľa, ako kandidáta, vykonávanú počas

volebného moratória.

Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti iba „domnieva“ a bez preukázateľných dôkazov

tvrdí, že som v zakázanom čase ja, alebo nejaká osoba mnou poverená, viedol volebnú

kampaň a to v jeho neprospech.

Volebný zákon predpokladá, aby volebnú kampaň okrem nezávislého kandidáta

uskutočňovali aj ďalšie subjekty, ktoré však už zákon nedefinuje. Možno však logicky

predpokladať, že pôjde o subjekty, ktoré činnosť, zameranú na podporu určitého kandidáta,

vykonávajú na základe zmluvného vzťahu s podporovaným kandidátom, prípadne politickou

stranou, resp. na základe ich zadania, objednávky alebo aspoň s ich vedomím. Rovnaký

právny názor zaujal aj Najvyšší súd ČR (uznesenie zo dňa 7. 7. 1998, sp. zn. 11 Zp 22/98)

v súvislosti s českým volebným zákonom (zákon č. 247/1995 Sb.), podľa ktorého sa

zakázanou volebnou agitáciou v zmysle § 16 ods. 5 volebného zákona rozumie vykonávanie

aktívnej cielenej propagačnej činnosti samotného kandidáta (politickej strany, koalície)

sledujúcej ovplyvnenie voličov, prípadne uskutočňovania takej činnosti na ich pokyn,

žiadosť, s ich súhlasom alebo s ich vedomím, a to v dobe 48 hodín pred zahájením volieb

a v deň volieb. Ak by som pripustil možnosť, aby činnosť smerujúcu k podpore jednotlivých

kandidátov prípadne politických strán, uskutočňovali osoby bez akéhokoľvek vzťahu,

vylučujúceho zodpovednosť týchto osôb voči kandidátovi alebo politickej strane -

objednávateľovi, resp. aby tieto činnosti vykonávali bez akéhokoľvek príkazu

objednávateľa, bolo by toto možné zneužiť v rámci predvolebnej súťaže objednaním

4 volebnej kampane počas volebného moratória pre protikandidáta a v prípade neúspechu

objednávateľa po uskutočnení volieb podaním návrhu na Ústavný súd SR, z dôvodu

hrubého porušenia zákona upravujúceho priebeh volieb. Tento názor potvrdzuje aj

rozhodnutie Ústavného súdu ČR v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 526/98, v ktorom sa

v súvislosti s volebným zákonom platným v ČR uvádza: Zmyslom ustanovenia § 16 ods. 2 a

5 zákona č. 247/1995 Sb. je nepochybne ochrana čestnosti a poctivosti volieb. Je možné iba

ťažko úplne dôsledne akceptovať striktne objektívne kritérium a ignorovať skutočnosť, že

som ako kandidát porušenie pravidiel volebného boja subjektívne nespôsobil. Opačný

výklad by zákonite viedol k tomu, že by ktorýkoľvek subjekt mohol docieliť neplatnosť voľby

akéhokoľvek kandidáta úplne bez jeho pričinenia, čo by - in eventum - mohlo voľby výrazne

narušiť. Tieto následky zákonodarca prirodzene nezamýšľal.

V predmetnej veci sťažovateľ nepreukázal, že k porušeniu moratória, v prípade, ak

k nemu vôbec došlo, došlo v dôsledku môjho konania, čo vyplýva aj z podanej sťažnosti.

Taktiež nie je zrejmé, či naozaj došlo k porušeniu moratória, na základe čoho, v akom

rozsahu, a aký to malo následok na výsledok volieb sťažovateľa prípadne ostatných

kandidátov. Mám za to, že práve sťažovateľ, z titulu svojho dovtedajšieho postavenia, využil

všetky možnosti volebnej propagandy, využijúc najaktívnejšie miesta kampane, či už formou

plagátov resp. inej formy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem vyššie uvedeného, nijakým spôsobom

nepreukázal, že by ním uvedené činnosti mali byť v jeho neprospech, alebo v môj prospech,

z čoho podľa mňa vyplýva skutočnosť, že § 30 ods. 1 a 2 volebného zákona, porušené byť

nemohli.

V súvislosti s dodržiavaním niektorých ustanovení volebného zákona, upravujúcimi

volebné moratórium (§ 30 ods. 1,2 a 11), považujem za potrebné uviesť, že žiadne s týchto

ustanovení nevylučuje, aby aj počas volebného moratória boli napr. vylepované plagáty,

distribuované letáky, prípadne, aby sa konali volebné mítingy, ak sa tak nedeje v budovách,

kde sídlia okrskové volebné komisie alebo v ich bezprostrednej blízkosti.

Obdobnú právnu úpravu spôsobu vedenia volieb a volebného moratória obsahuje aj

volebný zákon platný v Českej republike (zákon č. 247/1995 Zb.), podľa ktorého volebná

kampaň musí prebiehať čestne a poctivo, súčasne zakazujúc volebnú agitáciu pre politické

strany, koalície a kandidátov v dobe 48 hodín pred zahájením volieb a v deň volieb.

5 V súvislosti s právnou úpravou volebnej kampane platnej v Českej republike a jej výkladom

považujem za potrebné uviesť rozhodnutie Ústavného súdu ČR v konaní vedenom pod

sp. zn. PL. ÚS 526/98, aj vzhľadom na konštatovanie uvedené v tomto rozhodnutí: „Pri

úvahe o predvídateľnosti zákona (jeho následkov), sa nemožno toľko obmedziť na jeho text

gramatický. Je to súdne rozhodovanie - hoci nemá klasický precendenčný charakter - zákon

interpretuje, poprípade i dotvára a jeho relatívna konštantnosť garantuje právnu istotu

a zabezpečuje i všeobecnú dôveru v právo.“ V súlade s týmto konštatovaním Ústavný súd

ČR v tom istom rozhodnutí zaujal aj stanovisko k spôsobu výkladu ustanovení českého

volebného zákona upravujúcich vedenie volebnej kampane a volebné moratórium. Ústavný

súd ČR uvádza: „Z povahy veci je zrejmé, že nemožno v dobe moratória 48 hodín pred

zahájením volieb a v deň volieb úplne zakázať akúkoľvek volebnú kampaň. Ustanovenie

§ 16 ods. 5 volebného zákona je preto nutné interpretovať skôr reštriktívne...“

V predmetnom rozhodnutí sa ďalej uvádza: „Zásadu čestnosti a poctivosti volebnej

kampane a zákaz volebnej agitácie v dobe 48 hodín pred voľbami a v priebehu volieb

nemožno vykladať natoľko široko, ako keby zákon vytvoril spoločenské vákuum, ktoré

existenciu slobody prejavu a práva na informácie (v súvislosti s voľbami) neumožňuje.“

Ešte raz preto poukazujem na to, že aj v prípade zistenia porušenia volebného

moratória počas volieb starostu Obce D. vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj

s prihliadnutím na už v súčasnosti prekonanú potrebu existencie moratória bez akéhokoľvek

relevantného dôvodu zasahujúceho do súkromnej sféry voliča, spojeného s podceňovaním

schopností voliča samostatne sa rozhodovať a rozpoznať rôzne pokusy o manipuláciu, nie je

možné toto považovať za hrubé porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb,

resp. nie je možné toto považovať za dôvod na vyhlásenie predmetných volieb za neplatné.

V opačnom prípade, t. j. ak by Ústavný súd SR na základe údajného porušenia volebného

moratória preukazovaného sťažovateľom neurčitými dôkazmi v rozpore s praxou

(PL. ÚS 17/94) pristúpil k vyhláseniu volieb za neplatné, mám za to, že by takýmto

rozhodnutím došlo k spochybneniu niekoľko sto platných hlasov odovzdaných kandidátovi,

ako účastníkovi konania, ako aj spochybneniu schopnosti všetkých voličov, zúčastnených na

voľbách samostatne sa rozhodovať, čím by bolo porušené ich aktívne volebné právo.

Zo sťažnosti sťažovateľa nevyplýva, že by v dôsledku sporného letáka, ktorý

vyhotovila a rozšírila neznáma osoba, mal takú intenzitu, že by v jeho dôsledku sťažovateľ

6 nebol víťazom predmetných volieb; sťažovateľ nepreukázal, či sa tak nestalo v dôsledku

jeho dovtedajšieho pôsobenia vo funkcii starostu a pod......

Ďalej spochybňujem čestné vyhlásenia občanov, predložené sťažovateľom, nakoľko

z nich nie je zrejmé, v akom vzťahu sú tieto osoby ku sťažovateľovi, nemám vedomosť, či ich

podpisy sú overené hodnoverným spôsobom, ďalej mám pochybnosti o ich nestrannosti.

Predložené dôkazy (čestné vyhlásenia) okrem snahy sťažovateľa, aby sa starostom

Obce D. nestala moja osoba, v žiadnom prípade nepreukazujú, že by skutočnosti, resp.

konania v nich uvádzané, viedli k rozhodnutiu jednotlivých voličov voliť práve sťažovateľa,

ako kandidáta v predmetných voľbách, (čo by vzhľadom na tajnosť hlasovania ani

preukazovať nemohli), ani to, že jednotlivé kroky neznámych osôb, vykonané bez môjho

vedomia, ale hlavne bez akéhokoľvek môjho zadania, či príkazu, počas volebného

moratória mali byť, či boli na môj prospech, teda že vytvorili priaznivejšie prostredie pre

moje zvolenie do funkcie starostu. Toto možno považovať za rozpor s praxou Ústavného

súdu SR, podľa ktorej sťažovateľ okrem toho, že namieta nezákonnosť volieb, je aj povinný

toto preukázať exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94), čo sa však podľa môjho názoru nestalo.

Záverom si dovoľujem predložiť súdu leták, rozšírený počas moratória, zameraný

proti mojej osobe s tým, že nebudem uvádzať k nemu ďalšie podrobnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem aby Ústavný súd SR sťažnosť

sťažovateľa zamietol v celom rozsahu.»

Ústavný súd si v rámci dokazovania vyžiadal od obvodného oddelenia správu

o postupe vyšetrovania vo veci trestného oznámenia sťažovateľa. Na túto žiadosť bola

ústavnému súdu doručená správa vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor všeobecnej kriminality

(ďalej len „okresné riaditeľstvo“) mjr. Ing. V., v ktorej uvádza:

„Na základe Vašej žiadosti zo dňa 05. 03. 2007 Vám oznamujem, že dňa 01. 12. 2006

podal A. L. na Obvodnom oddelení PZ Modra trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,

v ktorom uvádzal, že dňa 30. 11. 2006 cca 18,30 hod mu do poštovej schránky bol doručený

predvolebný leták, ktorý predložil v prílohe. Podľa informácii Viacerých občanov obce D.

bol takýto leták v priebehu večerných hodín dňa 30. 11. 2006 doručený aj ostatným

občanom. Je presvedčený, že bolo porušené predvolebné moratórium komunálnych volieb.

7 Nakoľko obsah predmetného letáku sa ho osobne dotýka ako starostu obce podal týmto

podnet trestného oznámenia na neznámeho páchateľa pre zneuctenie jeho mena a osobné

urážky. Obsah predmetného predvolebného letáku považuje za nekalé ovplyvňovanie

volebného výsledku v komunálnych voľbách na post starostu obce D. počas volebného

moratória. Ako možného iniciátora tohto predvolebného letáku určil Ľ. R., protikandidáta

na post starostu obce D. Po doplnení trestného oznámenia vyšetrovateľ PZ v zmysle § 197

ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného

stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesenie § 197 ods. 1

písm. d) Trestného poriadku Vám zasielam v prílohe.“

Z priloženého uznesenia okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-1168/1-OVK-BH-

06 Va z 15. decembra 2006 vyplýva, že uvedené trestné oznámenie sťažovateľa ním bolo

odmietnuté, „... nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa

§ 197 ods. 2 Trestného poriadku“.

V odôvodnení označeného uznesenia okresného riaditeľstva je uvedené:

«Dňa 01. 12. 2006 podal A. L. na Obvodnom oddelení PZ Modra trestné oznámenie

na neznámeho páchateľa, v ktorom uvádza, že dňa 30. 11. 2006 cca 18,30 hod mu do

poštovej schránky bol doručený predvolebný leták, ktorý predložil v prílohe. Podľa

informácii Viacerých občanov obce D. bol takýto leták v priebehu večerných hodín dňa 30.

11. 2006 doručený aj ostatným občanom. Je presvedčený, že bolo porušené predvolebné

moratórium komunálnych volieb. Nakoľko obsah predmetného letáku sa ho osobne dotýka

ako starostu obce podal týmto podnet trestného oznámenia na neznámeho páchateľa pre

zneuctenie jeho mena a osobné urážky. Obsah predmetného predvolebného letáku považuje

za nekalé ovplyvňovanie volebného výsledku v komunálnych voľbách na post starostu obce

D. počas volebného moratória. Ako možného iniciátora tohto predvolebného letáku určil Ľ.

R., protikandidáta na post starostu obce D. Trestné oznámenie A. L. bolo z dôvodu vecnej

príslušnosti odstúpené na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava - okolie.

Následne vyšetrovateľ PZ zabezpečil dôkazy súvzťažné k inkriminovanému konaniu

a to Volebný program a List spoluobčanom kandidáta na starostu A. L., Volebný program a

8 Verejné prehlásenie kandidáta na starostu Ľ. R., k veci podali informácie D. Z., M. K., P. P.

a A. H.

D. Z. uviedol, že v stredu 29. 11. 2006 dostal jeho otec SMS správu od Ľ. R. so

žiadosťou o roznos letákov. Nakoľko otec mal zdravotné problémy, matka bola

zaneprázdnená, odišiel D. Z. dňa 29. 11. 2006 asi o 19,00 spoločne so svojou sestrou P. Z.

ku kostolu, kde ich čakal Ľ. R., ktorý im odovzdal letáky, ktoré následne rozniesli do

poštových schránok po uliciach, ktoré im stanovil Ľ. R. v čase od 19,00 hod do 20,00 hod.

A. H. uviedol, že dňa 28. 11. 2006 vyrobil doma na svojom počítači letáky žltej farby,

formátu A5 a následne vytlačil v množstve asi 300 ks a dňa 29. 11. 2006 požiadal o roznos

letákov P. P. a M. K., ktorí ich mali ešte v ten deň rozniesť do poštových schránok domov v

obci D.

P. P. uviedol, že dňa 29. 11. 2006 vo večerných hodinách prišiel k nemu domov A. H.

a požiadal ho roznos letákov. Dňa 30. 11. 2006 sa P. P. stretol s M. K. a dohodli sa, že

letáky roznesú a o 17,00 hod letáky rozniesli do poštových schránok domov v obci D.

M. K. uviedol, že sa dňa 30. 11. 2006 ráno stretol s P. P. a dohodli sa, že vo

večerných hodinách roznesú letáky, ktoré mu ukázal P. P. Vo večerných hodinách tieto aj

rozniesli do poštových schránok domov v obci D.

Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 ods. 2

písm. c) Trestného zákona predpokladá, aby páchateľ o inom oznámil nepravdivý údaj,

ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho

v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Kvalifikovaná

skutková podstata uvedené trestného činu predpokladá spáchanie činu verejne, teda

tlačovinou, rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete

alebo iným obdobne účinným spôsobom.

Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, sa vyžaduje

úmyselné zavinenie páchateľa, pričom stačí nepriamy úmysel, teda uzrozumenie páchateľa

s tým, že údaj, ktorý o inom oznamuje, je nepravdivý a že tento údaj je spôsobilý značnou

mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov.

Oznámenie nepravdivého údaja je informácia o inom, ktorá je v rozpore so

skutočnosťou, za predpokladu, že taká správa je spôsobilá značnou mierou ohroziť vážnosť

u spoluobčanov.

9 Z volebného programu kandidáta na starostu obce A. L. na komunálne voľby 2006 je

zrejmé, že si kládol za povinnosť v nasledujúcom období, ak bude znovu zvolený za starostu

obce, zabezpečiť bezplatný vývoz a skládkovanie komunálneho odpadu pre občanov obce D.

Tento údaj sa objavil aj na inkriminovaných letákoch v znení „Terajší pán Starosta nám

sľubuje odpadky zadarmo“ ktoré A. H. vyrobil a vytlačil a následne osoby D. Z., M. K., P.

P. poroznášali do poštových schránok domov v obci D. Išlo teda o pravdivý údaj.

Skutočnosti uverejnené v letáku ďalej a to „Prečo sme ich 8 rokov platili? Kde sú tie

peniaze zo zlatého vajíčka?“ sú rečníckymi otázkami autora a čitateľa textu vlastne

ponecháva na vytvorenie si vlastného názoru, nikomu nič nevnucuje. Je taktiež nevyhnutné

poukázať i na skutočnosť, že sloboda prejavu, slova a tlače je okrem iného garantovaná aj

Ústavou Slovenskej republiky.

Uvedeným konaním autor textu neuviedol nepravdivý údaj a preto nedošlo

k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 ods. 2 písm. c)

Trestného zákona.

K naplneniu skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, vyžaduje úmyselné konanie páchateľa,

ktorým marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej

moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho

orgánu o zákaze činnosti. Konanie, ktorým páchateľ vykonával činnosť, ktorá bola v

uvedenom čase zakázaná a na ktorú sa vzťahoval zákaz vedenia kampane mimo určeného

času podľa § 30 ods. 2 a ods. 11 Zákona NR SR č. 346/1990 o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v platnom znení, taktiež nezakladá trestno-právnu zodpovednosť.

Porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane podľa Zákona č. NR SR č. 346/1990 sa

postihuje podľa osobitných predpisov (Zákon č. 308/2000 Z. z.).

Po preskúmaní predmetného oznámenia som teda nezistil žiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty prečinu ohovárania podľa

§ 373 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona ako ani iného trestného činu.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti som dospel k záveru, že z predmetného

oznámenia nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania

trestného činu, nie je dôvod na postup podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku ani na postup

10 podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»

Obyvatelia obce D. - M. K., D., a D. Z., D., ktorých sťažovateľ označil ako osoby,

ktoré počas volebného moratória roznášali letáky odporcu, potvrdili obsah svojich už

citovaných výpovedí pred policajným orgánom aj vo vyjadreniach, ktoré si od nich vyžiadal

ústavný súd.

M. K. vo svojom vyjadrení uviedol, že letáky roznášal s P. P., nie však na podnet

odporcu, ale obyvateľa obce A. H., pričom v ostatných otázkach odkázal na svoje výpovede

„na kriminálke“.

D. Z. vo svojom vyjadrení uviedol, že letáky roznášal na požiadanie svojich rodičov

29. novembra 2006 v čase od 10.00 h asi do 20.15 h, t. j. nie počas volebného moratória,

pričom roznášal nielen volebný program sťažovateľa, ale aj volebný program odporcu.

Na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal aj vyjadrenie

obyvateľky obce D. K. M., D., ktorá v ňom uviedla:

„... môžem potvrdiť rozširovanie predmetných letákov... ktoré mi boli doručené

počas volebného moratória a ktoré podľa môjho názoru mohli ovplyvniť voličov

v neprospech kandidáta A. L. Informácie uvedené na predmetných letákoch boli podľa

môjho názoru nepravdivé, osočujúce a zavádzajúce a to bol aj dôvod, prečo som sa tak ako

mnohí iní spoluobčania podpísala na čestné vyhlásenie obyvateľov obce.“

Ústavný súd zaslal kópie vyjadrení odporcu, M. K. a D. Z. na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľa s upozornením, že ak v lehote 10 dní

od doručenia k nim nezaujme stanovisko, ústavný súd vo veci rozhodne na základe

podkladov, ktoré má k dispozícii. Právny zástupca sťažovateľa v určenej lehote a ani do dňa

rozhodovania ústavného súdu vo veci samej svoje stanovisko k označeným vyjadreniam

ústavnému súdu nedoručil.

11 II.

Východiská na rozhodovanie ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

Sťažovateľ opiera svoju sťažnosť, ktorou sa domáha vyslovenia neplatnosti volieb

starostu v obci D. konaných 2. decembra 2006, o porušenie volebného moratória, ktorého sa

mal dopustiť odporca tým, že na jeho podnet roznášali obyvatelia obce D. Z. a M. K. počas

volebného moratória letáky, v ktorých boli o ňom ako doterajšom starostovi obce šírené

negatívne informácie, ktoré mohli ovplyvniť potenciálnych voličov, pretože „... údaje

v letáku nie sú konkrétne a preto sú zavádzajúce“.

Ústavný súd zo sťažnosti, priloženej dokumentácie, správy

podanej vyšetrovateľom okresného riaditeľstva, uznesenia okresného riaditeľstva sp. zn.

ČVS: ORP-1168/1-OVK-BH-06 Va z 15. decembra 2006, ako aj z vyžiadaných vyjadrení

obyvateľov obce D. D. Z., M. K. a K. M. vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa zistil

nasledovné:

1. Obyvateľ obce D. D. Z. skutočne roznášal označené letáky do poštových schránok

obyvateľov obce na podnet odporcu. Zo zistení vyšetrovateľa okresného riaditeľstva, ako aj

z jeho vyjadrenia ale vyplýva, že ich roznášal 29. novembra 2006, t. j. pred začiatkom

volebného moratória.

2. Obyvateľ obce D. M. K. skutočne roznášal označené letáky do poštových schránok

obyvateľov obce vo večerných hodinách 30. novembra 2006, t. j. počas volebného

moratória, pričom ale dokazovanie jednoznačne nepreukázalo, že ich roznášal na

požiadanie, resp. podnet odporcu.

12 3. Svojimi podpismi na „Čestnom vyhlásení“ 64 obyvateľov obce D. potvrdilo

tvrdenie sťažovateľa, že počas volebného moratória im bol vhodený do poštovej schránky

označený leták.

4. Z oficiálnych výsledkov volieb starostu obce D. konaných 2. decembra 2006

vyplýva, že odporca získal vo voľbách 200 hlasov a sťažovateľ 160 hlasov, t. j. rozdiel

medzi počtami hlasov, ktoré získal odporca a sťažovateľ, je 40.

B. Právne východiská

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd okrem iného rozhoduje o ústavnosti

a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi - osobami oprávnenými voliť

podľa príslušných volebných prepisov.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom

čl. 30 ods. 2 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom spolurozhodovať

o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri

rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti

hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30

ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj

cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta

ústavy), uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov

za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo).

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis

mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

13 ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku

porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo

PL. ÚS 82/07).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

všetkých politických práv je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a uplatňovanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti.

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.

PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd

môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť

rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú

súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia

ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné

porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS

19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie

volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný

súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného

14 zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby

kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje

výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov.

Pravidlá vedenia volebnej kampane upravuje volebný zákon v ustanoveniach § 30,

pričom úpravy tzv. volebného moratória sa dotýka predovšetkým § 30 ods. 1 v spojení

s § 30 ods. 2, ktorý ustanovuje časové obdobie volebnej kampane.

Podľa § 30 ods. 1 volebného zákona volebná kampaň je činnosť politickej strany,

nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na

prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo

reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,

hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín

pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas

volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných

prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom

okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých

kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo

obrazom.

Ústavný súd vo svojej judikatúre dlhodobo vychádza zo širšieho chápania volieb.

V tejto súvislosti napr. v konaní sp. zn. PL. ÚS 6/06 uviedol, že „Posudzuje (ústavný súd,

pozn.) ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého

volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom (registrácia

kandidátov). Práve preto je aj závažné, hrubé a opakované porušenie právnej úpravy

volebnej kampane dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné. Význam porušovania právnej

15 úpravy tzv. volebného moratória nemožno zľahčovať odkazmi na zánik alebo zníženie

verejného záujmu na jeho existencii a na rešpektovanie slobodnej vôle voličov. Existuje

verejný záujem na dodržiavaní právnej úpravy celého volebného procesu, lebo len tak sa

možno priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, ktorý

zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má právo, aby sa kandidáti uchádzali

o jeho hlas podľa zákonných pravidiel“.

Roznášanie volebných letákov a iných materiálov, ktoré majú slúžiť na podporu

kandidátov, je nesporne činnosťou, ktorú možno považovať za volebnú kampaň v zmysle

§ 30 ods. 1 volebného zákona.

Účelom § 30 ods. 11 volebného zákona je vymedziť také aktivity politických strán,

nezávislých kandidátov, prípadne ďalších subjektov zameraných na podporu alebo

slúžiacich na prospech kandidujúcich politických strán alebo nezávislých kandidátov, ktoré

sú počas volebného moratória zakázané. Použitím metódy doslovného výkladu by bolo

možné dospieť k záveru, že počas volebného moratória sú zakázané len tie formy volebnej

agitácie, ktoré sú výslovne uvedené v texte § 30 ods. 11 volebného zákona.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína svoj právny názor vyslovený v konaní

sp. zn. PL. ÚS 73/07, podľa ktorého z § 30 ods. 11 volebného zákona nemožno vyvodiť

absolútny zákaz akejkoľvek volebnej kampane počas volebného moratória.

Z textu § 30 ods. 11 volebného zákona nevyplýva výslovne zákaz rozširovať počas

volebného moratória volebné letáky formou ich roznášania do poštových schránok voličov.

Právne normy treba vykladať vo vzájomných súvislostiach, a preto v danom prípade treba

brať do úvahy nielen text § 30 ods. 11 volebného zákona, ale aj text § 30 ods. 2 druhej vety

tohto zákona, z ktorého vyplýva všeobecný zákaz vedenia volebnej kampane v čase

volebného moratória. Na túto vzájomnú súvislosť označených právnych noriem musí

ústavný súd prihliadať osobitne vtedy, ak jeho ďalšie skutkové zistenia nasvedčujú, že

počas volebného moratória došlo aj k takým aktivitám, ktoré sú v tomto čase v zmysle § 30

ods. 11 volebného zákona výslovne zakázané a vo svojom súhrne naznačujú, že došlo

16 k hrubému, resp. závažnému porušeniu volebných predpisov, ktoré môžu vyvolať reálne

pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Rozširovanie volebných letákov treba nesporne považovať za aktivitu, ktorá má

znaky volebnej agitácie, a preto ide o činnosť, ktorá nie je v zmysle druhej vety § 30 ods. 2

volebného zákona počas volebného moratória dovolená. Ústavný súd ale musí vždy pri

svojom rozhodovaní zvažovať, či ide o aktivitu, ktorá v konkrétnych okolnostiach prípadu

mala také dopady, že by spolu s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom

porušení volebných predpisov mohla vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich

výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

C. Závery

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich skutkových zistení a naznačených právnych

východísk konštatoval, že vykonané dokazovanie len čiastočne potvrdilo tvrdenie

sťažovateľa, o tom, že počas volebného moratória boli roznášané a vhadzované do

poštových schránok voličov letáky, a pripustil, že ich obsah do istej miery mohol ovplyvniť

volebné rozhodnutia niektorých voličov.

Opierajúc sa o svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej v konaní o zákonnosti

volieb znáša dôkazné bremeno sťažovateľ (pozri napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03), ktoré

v danom prípade uniesol len čiastočne, a zohľadňujúc predovšetkým značný rozdiel medzi

počtami hlasov, ktoré vo voľbách získali odporca a sťažovateľ (40 hlasov) aj vo vzťahu

k celkovému počtu voličov v obci D., ústavný súd konštatoval, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne

opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce D. konaných

2. decembra 2006, a preto podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde uznesením

sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

17 V Košiciach 6. februára 2008

18