I. ÚS 203/2024 — I. ÚS 203/2024 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 203/2024-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov

Jany Baricovej a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , ,

, zastúpenej URBAN PARTNERS s.r.o., advokátska

kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. PN-4Csp/36/2018 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 156/2023-30

z 13. júla 2023 takto

rozh od ol :

Ústavnú sťažnosť odmi e t a.

O d ôvod n eni e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2024 domáha

vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. PN-4Csp/36/2018, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. III. ÚS 156/2023-30 z 13. júla 2023. Sťažovateľka sa tiež domáha vyslovenia porušenia

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj

práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka zároveň navrhuje, aby

ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Sťažovateľka

v doplnení svojho podania doručeného ústavnému súdu 15. marca 2024 vypustila zo svojho petitu

návrh na vydanie príkazu konať vo vzťahu k okresnému súdu, pretože ústavný súd už v náleze

č. k. III. ÚS 205/2020-45 zo 4. februára 2021 uložil právnemu predchodcovi okresného súdu

(Okresnému súdu Piešťany) príkaz konať a tento dopadá aj na nástupnícky okresný súd. V ďalšom 2

doplnení svojej ústavnej sťažnosti doručenom ústavnému súdu 21. marca 2024 sťažovateľka

doplnila, že okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 26. marec 2024 z dôvodu zmeny

zákonného sudcu, pričom neurčil nový termín.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva že ústavný súd už v dvoch prípadoch rozhodol o porušení práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, a to nálezmi

č. k. III. ÚS 205/2020-45 zo 4. februára 2021 a č. k. III. ÚS 156/2023-30 z 13. júla 2023.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka opakovane zdôrazňuje, že napadnuté konanie

od podania žaloby trvá už päť a pol roka a stále nie je ukončené ani neprávoplatne. Od posledného

nálezu ústavného súdu pritom uplynulo osem mesiacov a v predmetnom období mal okresný súd

iba nariadiť pojednávanie (25. januára 2024, 29. februára 2024), aby ho následne zrušil. Okrem

toho mal vykonať iba jednoduché procesné úkony (vyžiadanie plnej moci od žalovaného). Takéto

rušenie nariadených pojednávaní považuje sťažovateľka za neefektívny a nesústredený postup,

ku ktorému dochádza v napadnutom konaní pravidelne. Odkazuje pritom na judikatúru ústavného

súdu, podľa ktorej ani dlhodobá práceneschopnosť zákonného sudcu a ani vyhlásenie mimoriadnej

situácie na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky (v období pandémie choroby COVID-19,

pozn.) neospravedlňujú takéto rušenie pojednávaní zo strany konajúceho súdu.

4. Sťažovateľka aj s ohľadom na predošlé rozhodnutia konštatuje, že predmetná vec sa nevyznačuje

právnou ani faktickou zložitosťou, ktorá by ospravedlňovala jeho dĺžku. Prieťahy teda nemôžu ísť

na jej vrub ako strane v konaní, ale práve na vrub konajúcemu súdu, zdôrazňujúc, že oneskorená

spravodlivosť je prakticky odopretá spravodlivosť. Okresný súd si bol vedomý, že v predmetnej

veci boli ústavným súdom už opakovane konštatované prieťahy v konaní, preto mal byť vo svojom

ďalšom postupe obozretnejší a dbať vo zvýšenej miere na to, aby už k prieťahom nedochádzalo.

Napokon sťažovateľka poukazuje aj na význam predmetného konania (predmetom konania je

posúdenie, či zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez

poplatkov, pozn.), pričom neúmerná dĺžka tohto konania má dopad na jej právnu a finančnú

neistotu. Svoju ústavnú sťažnosť teda považuje za dôvodnú nielen vo vzťahu k porušeniu svojho

práva na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38

ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, ale aj z dôvodu odmietnutia spravodlivosti aj

vo vzťahu k základnému právu na súdnu ochranu, resp. právu na spravodlivé konanie podľa čl. 46

ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Uplatnenú náhradu finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 eur sťažovateľka odôvodnila aj

nerešpektovaním príkazu konať v náleze ústavného súdu č. k. III. ÚS 205/2020-45

zo 4. februára 2021, pričom predmetnú sumu podoprela pomerne zložitým výpočtom keď uviedla,

že za jeden mesiac trvania konania si uplatňuje finančné zadosťučinenie vo výške 58 eur

až 77,50 eur. Výslednú sumu za osem mesiacov navýšila o 50 % z dôvodu zachovania vzťahu

primeranosti medzi utrpenou ujmou a poskytnutým odškodnením, o 20 % z dôvodu, že

na prieťahoch nemala žiadne zavinenie, a ďalších 20 % z dôvodu, že prieťahy vznikli z dôvodu

nečinnosti okresného súdu. 3

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým postupom okresného

súdu došlo k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 47 charty, resp. jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru a s tým súvisiaceho základného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. III. ÚS 156/2023-30 z 13. júla 2023.

7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Vzhľadom

na už uvedené mohol ústavný súd preskúmať namietané porušenie všetkých označených práv

(t. j. podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) spoločne. To isté platí aj

vo vzťahu k čl. 47 charty (III. ÚS 599/2021).

8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené

v § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov opakovane konštatuje, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01,

I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ústavný súd poukazuje na právny názor vyslovený v jeho

doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd

spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade, keď ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48

ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05,

III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

10. Ústavný súd v prvom rade podotýka, že predmetnom posudzovania ústavného súdu je obdobie

medzi právoplatnosťou nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 156/2023-30 z 13. júla 2023

(20. júl 2023) a podaním jej ostatnej ústavnej sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní

(14. marca 2024). Ide teda o obdobie presahujúce 7 mesiacov. Postup okresného súdu

v predmetnom období s poukazom na zrušené termíny nariadených pojednávaní nebol celkom

zrejme ideálny. Ústavný súd dožiadaním v informačnej kancelárii okresného súdu navyše zistil, že

1. marca 2024 došlo k zmene zákonného sudcu a z tohto dôvodu bolo 19. marca 2024 zrušené aj

pojednávanie nariadené na 26. marec 2024. Samotné časové obdobie, v rámci ktorého mohol 4

ústavný súd posudzovať potenciálne porušenie základného práva na prerokovanie bez zbytočných

prieťahov (a s poukazom na odmietnutie spravodlivosti aj základného práva na súdnu ochranu),

predstavovalo ale iba 7 mesiacov. Túto dĺžku napadnutého súdneho konania samu osebe ale ústavný

súd zatiaľ nemohol považovať za takú, ktorá by bola zjavne neprimeraná.

11. Aj s ohľadom na relatívne krátky časový úsek od právoplatnosti predošlého nálezu v predmetnej

veci do podania novej ústavnej sťažnosti preto ústavný súd uzavrel, že v tomto prípade nemohlo ísť

zo strany okresného súdu o nečinnosť (resp. o neefektívnu činnosť) v ústavne relevantnej intenzite,

na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie

sťažovateľkou označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne

neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

13. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania stále vykazoval

nedostatky v zmysle nečinnosti alebo neefektívnej činnosti (t. j. prieťahy počítané skôr v rokoch,

a nie v mesiacoch), toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a)

zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení všetkých zákonných

podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

Pou čen i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2024

Miloš Maďar

predseda senátu