II. ÚS 314/09 — II. ÚS 314/09 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 314/09-74

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. decembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

6 Tpo 33/09 z 30. marca 2009 takto

ro zhodo l :

1. Základné právo M. M., aby súd urýchlene rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo podľa čl. 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08 porušené bolo. 2. M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia v sume

292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právneho

zástupcu advokáta Mgr. R. T., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.

Odôvodn en i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

II. ÚS 314/09 z 29. septembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. M. (ďalej len

„sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu

podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. decembra 2008 a uznesením Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. marca 2009.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Úradu justičnej

a kriminálnej polície v T. sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-TN-2008 z 27. 09. 2008 mi bolo podľa

§ 206 ods. 1 trestného poriadku vznesené obvinenie pre pokračovací zločin poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto

uznesení.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 72/08 z 01. 10.

2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 98/08 z 30.10.2008 som bol podľa

2 § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b), c) Trestného

poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 27. 09. 2009 od 23.50 hod.

Dňa 05. 11. 2008 som požiadal o prepustenie z väzby (ďalej aj ako „žiadosť

o prepustenie z väzby“) a o jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného úradníka

(ďalej aj ako „žiadosť o nahradenie väzby“; žiadosť o prepustenie z väzby a žiadosť

o nahradenie väzby spolu ďalej aj ako „žiadosti z 05. 11. 2008“).

Dňa 21. 11. 2008 Krajská prokuratúra T. žiadosti z 05. 11. 2008 postúpila sudcovi

pre prípravné konanie okresného súdu s návrhom na ich zamietnutie.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/04 z 02. 12. 2008 bola podľa § 21 ods. 3

Trestného poriadku spojená na spoločné prejednanie a rozhodnutie trestná vec okresného

súdu vo veci návrhu na zmenu (rozšírenie) dôvodov mojej väzby vedená pod sp. zn.

0 Tp 84/08 a trestná vec okresného súdu vo veci žiadosti z 05. 11. 2008 vedená pod sp. zn.

0 Tp 88/08 s tým, že vec bude ďalej vedená pod sp. zn. 0 Tp 84/08.

Pred otvorením verejného zasadnutia som okresnému súdu dňa 30. 12. 2008

predložil moje stanovisko k návrhu Krajskej prokuratúry T. na zmenu dôvodov väzby

a zdôvodnil som aj žiadosť o prepustenie z väzby.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 bola podľa § 79 ods. 3

Trestného poriadku žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá (výrok I.) a podľa § 72 ods. 1

Trestného poriadku zamietnutý návrh Krajskej prokuratúry T. o rozšírenie dôvodov mojej

väzby (výrok II.).

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 som podal

sťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009 podľa §

193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Tpo

33/09 z 30. 03. 2009 mi bolo doručené cestou okresného súdu dňa 14. 04. 2009. ...

Uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. 12. 2008 a uznesenie krajského

súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009 vyššie uvedeným požiadavkám vyplývajúcim

z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP nevyhovujú. Okrem toho vlastná

argumentácia uvedená v týchto rozhodnutiach pre ďalšie trvanie mojej väzby a proti môjmu

prepusteniu je formulovaná stereotypne a v stručnej forme bez akejkoľvek konkretizácie

a individualizácie vo vzťahu k mojej osobe (mutatis mutandis rozsudky ESĽP vo veciach

Klyakhin proti Rusku zo dňa 30.1.2004, § 65, Panchenko proti Rusku zo dňa 8.2.2005,

3 § 107). Vzhľadom na arbitrárnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. 12.

2008 a uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009, ktoré neobsahujú vo

vzťahu k mojej osobe žiadne okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu

skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho vzhľadom na prezumpciu neviny výnimku

z pravidla rešpektovania mojej osobnej slobody, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oba

súdy pri svojom rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby nepostupovali s osobitnou

starostlivosťou, neuviedli vo vzťahu k mojej osobe žiadne konkrétne, relevantné

a dostatočné dôvody pre ďalšie obmedzenie mojej osobnej slobody, rovnako ako

nespochybnili a nevyvrátil mnou uvádzané dôvody o neexistencii dôvodov väzby mám za to,

že uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. 12. 2008 a uznesením krajského

súdu sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30.03.2009 boli porušené moje práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3

a čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z tých istých dôvodov boli porušené aj moje práva vyplývajúce

z čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 ústavy.»

Sťažovateľ súhrne uviedol, že rozhodnutiami súdov bolo porušené jeho právo na

urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby, právo na zákonné a preskúmateľné väzobné

rozhodnutie v súvislosti s nerozhodnutím o dohľade probačného a mediálneho úradníka

a právo na riadne odôvodnenie väzobných rozhodnutí a ich preskúmateľnosti v súvislosti

s preskúmaním zákonnosti ďalšieho trvania väzby.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal takýto nález:

„1. Okresný súd v Trenčíne postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 84/08

porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 17 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresný súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn.

0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 a Krajský súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou

uznesenia sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009, ktorými nerozhodli o žiadosti sťažovateľa

o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, porušili čl. 17 ods. 1,

čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4 3. Okresný súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia sp. zn.

0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 a Krajský súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou

uznesenia sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30.03.2009 v súvislosti s preskúmaním zákonnosti ďalšieho

trvania väzby sťažovateľa porušili čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

4. Uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 0 Tp 84/08 z 30. 12. 2008 v časti,

ktorou bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, a uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Tpo 33/09 z 30. 03. 2009 sa zrušujú a sťažovateľ sa neodkladne

prepúšťa z väzby na slobodu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd

v Trenčíne, a peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd

v Trenčíne, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., so sídlom B. do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa

čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom na urýchlené

rozhodovanie o zákonnosti väzby.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

5 Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody...

V zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súdy sú

povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

Sťažovateľ v časti jeho sťažnosti, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie,

namietal porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy a práva

zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

0 Tp 84/08 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 33/09, pretože podľa jeho

názoru „konanie neprebehlo urýchlene a trvalo neprimerane dlho v dôsledku postupu

okresného súdu.“

Trestný poriadok v ustanovení § 79 ods. 3 priznáva obvinenému právo kedykoľvek

žiadať o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň ustanovuje, že „o takej žiadosti sa musí

neodkladne rozhodnúť“. Z uvedeného vyplýva, že ústavne akceptovateľné v zmysle čl. 17

ods. 2 a 5 ústavy je držanie osoby vo väzbe z dôvodov a na čas ustanovený zákonom, ako aj

také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu, t. j. Trestnému poriadku.

Ústavný súd vo svojej judikatúre vo veciach namietajúcich rýchlosť rozhodovania

v konaní o väzbe uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností každého prípadu,

spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti.

Požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

6 zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani

nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 255/03).

Sťažovateľ namietal urýchlené konanie postupom okresného súdu a krajského súdu

v rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavný súd z predloženej sťažnosti

a jej príloh zistil, že o žiadosti sťažovateľa z 5. novembra 2008 doručenej Krajskej

prokuratúre v T. rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 84/2008 z 30. decembra 2008

(2. decembra 2008 konanie vedené pod sp. zn. 0 Tp 84/08 a pod sp. zn. 0 Tp 88/08 spojil na

spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 0 Tp 84/2008), na ktorom bol osobne prítomný aj

sťažovateľ. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby bolo sťažovateľovi

doručené 12. januára 2009.

O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/08

z 30. decembra 2008 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 6 Tpo 33/2009 z 30. marca

2009 tak, že ju zamietol. Sťažovateľovi bolo uznesenie doručené 14. apríla 2009.

Na ťarchu okresného súdu treba pričítať aj obdobie od 30. decembra 2008

do 9. februára 2009 (50 dní), keď bol spis prvýkrát doručený krajskému súdu na

rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa, a tiež obdobie od 16. februára 2009 do 25. marca 2009

(37 dní), keď bol spis opätovne doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 30. decembra 2008.

Krajský súd trestný spis okresného súdu sp. zn. 0 Tp 84/2008 predložený mu

12. februára 2009 na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu sudcu pre

prípravné konanie z 30. decembra 2008 sp. zn. 0 Tp 84/2008 o zamietnutí návrhu

prokurátora na rozšírenie dôvodov jeho väzby a o zamietnutí žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu vrátil 16. februára 2009 okresnému súdu ako predčasne

predložený.

V odôvodnení krajský súd uviedol: „spis ste totiž predložili krajskému súdu napriek

tomu, že v spise sa nenachádza návratka o doručení napadnutého uznesenia obhajcovi

obvineného M. M. advokátovi Mgr. Z. H. (z obsahu spisu je zrejmé, že už v čase

rozhodovania sudcu pre prípravné konanie bol obhajca obvineného práceneschopný

a navyše hospitalizovaný v nemocnici - čl.33, preto uloženie zásielky s obsahom rovnopisu

7 doručovaného uznesenia na pošte nemožno považovať za doručenie). Bude preto urýchlene

potrebné nedostatok v uvedenom smere napraviť, doručiť rovnopis napadnutého uznesenia

obhajcovi obvineného a potom obratom predložiť spis na rozhodnutie krajskému súdu.“

Opätovne bol spis krajskému súdu doručený 25. marca 2009, ktorý vo veci rozhodol

30. marca 2009 uznesením sp. zn. 6 Tpo 33/09.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 5 ústavy nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca

a ani nečinnosť trvajúca týždne (pozri napr. III. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06, II. ÚS 252/07,

III. ÚS 424/08, IV. ÚS 273/09).

Doba konania okresného súdu predstavuje 115 dní (140 dní spolu s konaním

vedeným pod sp. zn. 0 Tp 88/08), čo je z hľadiska požiadavky rýchlosti konania

vo väzobných veciach z hľadiska ústavnosti neprijateľné, preto ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú

slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj jeho práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku

rozhodnutia.

Vo vzťahu ku krajskému súdu ústavný súd konštatuje, že konanie vedené pod sp. zn.

6 Tpo 33/2009 trvalo 5 dní, preto v tomto konaní nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom

označených práv, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný

8 súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnil okrem iného aj tým, „že

prehliadanie jeho osoby zo strany súdov dolieha na neho osobitne nepriaznivo“.

Ústavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva zaručeného v čl. 5

ods. 4 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,

vzhľadom na celkové trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané

sťažovateľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom v sume 444,04 € za dva úkony právnej služby v roku 2009

a za jeden úkon právnej služby v roku 2010.

Ústavný súd sťažovateľovi priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

po 6,95 € Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd tak priznal úhradu trov

9 konania v sume 245,70 €. Vzhľadom na to, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej

hodnoty, bola suma zvýšená o 19 % (46,68 €), celkovo mu bola priznaná suma 292,38 €.

Ústavný súd sťažovateľovi nepriznal náhradu za úkon právnej služby vykonaný

v roku 2010, pretože tento úkon bol vykonaný navyše, bol len opakovaním argumentov

opísaných v sťažnosti a ničím novým neprispel k objasneniu veci. Hoci sťažovateľ ním

reagoval na výzvu ústavného súdu po prijatí sťažnosti, ústavný súd ho touto výzvou

požiadal o oznámenie, či trvá na ústnom pojednávaní v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2010

10