I. ÚS 188/2019 — I. ÚS 188/2019 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 188/2019-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom JUDr.

Pavlom Gráčikom, advokátska kancelária, Farská 40, Nitra, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. 44 C 96/2016 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodn en i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej 2

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 96/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 25. apríla 2016 podal

na okresnom súde žalobu, ktorou sa domáhal na žalovanej

(ďalej len „žalovaná“), náhrady škody vo výške

3 236 995 €. Vo svojej sťažnosti uviedol, že v danej veci bol 10. januára 2018 vyhlásený

rozsudok (č. k. 44 C 96/2016-141, pozn.), ktorým okresný súd žalobu v celom rozsahu

zamietol. Proti rozsudku č. k. 44 C 96/2016-141 sťažovateľ podal odvolanie podaním, ktoré

bolo doručené okresnému súdu 15. februára 2018. Okresný súd následne 28. júna 2018

vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej, čo sťažovateľ urobil podaním,

ktoré bolo okresnému súdu doručené 14. júla 2018. Ďalej sťažovateľ vo svojej ústavnej

sťažnosti uviedol, že sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu informoval o stave

napadnutého konania a 19. novembra 2018 mu bolo oznámené, že spis sa nachádza

na okresnom súde a nebol ešte predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Následne

podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť z 13. decembra 2018

túto vyhodnotil ako dôvodnú a uviedol, že „po realizácii všetkých nevyhnutných procesných

úkonov bude vec bezodkladne predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní“.

Do dňa podania ústavnej sťažnosti sa spis stále nachádzal na okresnom súde, pričom

od podania odvolania uplynul jeden rok a jeden mesiac. Sťažovateľ zdôrazňuje tú

skutočnosť, že uvedený stav trvá bez jeho zavinenia, keďže je zrejmé, že je v konaní aktívny

a má záujem na odstránení právnej neistoty, ktorý u neho trvá výlučne z dôvodov na strane

okresného súdu.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol takto nálezom:

„1.Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

el. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. 44C/96/2016, porušené bolo. 3

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

44C/96/2016 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- €, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Vzhľadom na to, že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti formuloval námietky

vo vzťahu k nečinnosti okresného súdu týkajúcej sa predloženia spisu na rozhodovanie

o opravnom prostriedku nadriadenému súdu, ústavný súd považoval v okolnostiach danej

veci za vhodné vyžiadať si v prípravnej fáze konania vyjadrenie okresného súdu

k predmetnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v stanovisku sp. zn. Spr 161/2019

z 12. apríla 2019 doručenom ústavnému súdu 24. apríla 2019 pripojil vyjadrenie zákonnej

sudkyne, ako aj chronológiu jednotlivých úkonov. Na základe vyjadrenia zákonnej sudkyne

a vyhodnotenia prehľadu procesných úkonov vykonaných

v spise po podaní odvolania žalobcom (teda po 15. februári 2018, pozn.) ústavný súd

konštatuje, že úkony spojené s podaným opravným prostriedkom vykonávané vyšším

súdnym úradníkom boli vykonávané priebežne a 4. apríla 2019 bol spis predložený

s predkladacou správou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý bude

rozhodovať o odvolaní žalobcu.

II.

5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I. § 1 až § 13

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom

predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie

alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a

§35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou

osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd, krajský súd) porušoval uvedené základné právo, pretože 5

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,

IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

11. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,

III. ÚS 59/05).

12. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 96/2016 vo fáze po podaní odvolania žalobcom

ako stranou sporu proti rozsudku č. k. 44 C 96/2016-141 z 10. januára 2018, ktorým

okresný súd vec meritórne rozhodol.

13. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

(II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

14. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014, I. ÚS 103/2016). 6

15. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti konštatuje, že

v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania (3 roky od podania žaloby, pozn.) sa postup

okresného súdu v rámci vykonávania procesných úkonov smerujúcich k predloženiu spisu

na rozhodovanie o opravnom prostriedku odvolaciemu súdu (viac ako 1 rok) môže javiť ako

nie optimálny, avšak nemožno ho vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá by poukazovala

na nečinnosť okresného súdu v takej ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom

označeného práva.

16. Okresný súd v krátkom čase po podaní ústavnej sťažnosti už vykonal potrebné

úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v napadnutom konaní, keď

4. apríla 2019 spis predložil na rozhodovanie krajskému súdu v rámci odvolacieho konania,

a preto ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľa v čase jeho rozhodovania ako zjavne

neopodstatnenú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

18. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania,

ktoré sa prenieslo pred odvolací súd, signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie

nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto

nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému

súdu novú sťažnosť.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019