II. ÚS 243/09 — II. ÚS 243/09 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 243/09-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť I. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. P., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 263/95 a takto

ro zhodo l :

1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 263/95 v období od

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 226/06-37 z 31. októbra 2006

porušil základné právo I. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bardejov vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 263/95 prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov. 3. I. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy

právneho zastúpenia I. K. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur

a tridsaťosem centov) na účet ustanovenej advokátky JUDr. E. P., P., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Odôvodn en i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

II. ÚS 243/09-7 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)

postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. 4 C 263/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní

pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. E. P., P.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Ešte v deň sv. Mikuláša - podľa

občianskeho kalendára 6. XII. 1994 som napísal a súdu doručil žalobu v životne dôležitej

veci o uspokojenie mojich hmotnoprávnych a iných nárokov voči môjmu štátu, ktoré mi zo

2 zákona patrili a vyplývali z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu

v Bardejove pod č. k. 4 C 184/89, keďže som s ním bol v tomto spore ešte v r. 1991 úspešný,

ale v skutočnosti dodnes neúspešný, pretože bardejovský súd i čo len v prvom stupni o tejto

kauze a vo veci samej ani po tak dlhých rokoch nedokázal meritórne rozhodnúť! Preto ma

tento nepriaznivý stav doviedol k tomu, že som dňa 9. II. 2006 napísal ústavnú sťažnosť pre

porušovanie čl. 48 Ústavy SR i ods. 1/, čl. 6 Dohovoru na prieťahy a neprejednanie tejto

veci v primeranej lehote, ktorú Ústavný súd SR obdržal dňa 13. II. 06. Až dňa 31. X. 2006

Ústavný súd SR vyhlásil svoj ústavný nález pod sp. zn. II. ÚS 226/06-37, v ktorom jeho bode

1. vyslovil, že mnou namietané základné a ľudské práva, pokiaľ ide o včasnosť prejednania

veci pod č. k. 4 C 263/95 boli postupom Okresného súdu v Bardejove porušené a v druhom

bode tohto nálezu bardejovskému súdu ústavný súd výslovne prikázal, aby v tomto súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov. Aj keď toto konečné rozhodnutie ústavného súdu

nadobudlo právoplatnosť dňom 1. XII. 2006 a teraz sa píše už rok 2009, bardejovský súd si

s ním ťažkú hlavu nerobil lebo od tejto doby s touto kauzou na jeho súdnej pôde neurobil až

po dnešné dni takmer vôbec nič! Od vyhlásenia nálezu ústavného súdu mali túto ošemetnú

kauzu až traja sudcovia, ktorí si ju pohadzovali ako horúci zemiak a nakoniec keď dve

sudkyne z bardejovského súdu aj za takúto „dobre“ odvedenú prácu sa dostali na lepšie

miesta a na vyšší prešovský súd, „čierny peter“ zostal v rukách novému sudcovi, ktorý ho

nezačal ako závažný prípad zvládať celkom šťastne a úspešne, keďže predchádzajúce

a odchádzajúce sudkyne mu zanechali nejaké resty. Jedna z nich svojou písomnou

predvolánkou, zo dňa 27. III. 07, síce už po predchádzajúcej vytýčila ďalšie súdne

pojednávanie na deň 6. VI. 07 o 9,15 hod. a potom aj ďalšie na 12. X. 07 o 13.00 hod., ale

sama na neho neprišla! Ja som sa na toto pojednávanie dostavil včas a čakal som predo

dvermi pojednávacej siene, kde sa nikto nenachádzal. Až po asi 1/2 hod. prišiel ku mne

jeden pán(...) a povedal mi, keď som to ja, čo čakám na toto súdne pojednávanie, aby som

išiel domov, lebo pojednávať nebude, keďže toto pojednávanie je vraj odročené. (...) napísal

som predsedovi okre. súdu(...) JUDr. P. sťažnosť, ale on ju vybavil svojsky a nového sudcu,

ktorého nielen v tejto kauze, ale aj iných jej podrobných bude zrejme ešte potrebovať, keďže

práve on sa s ňou dlhé roky bezúspešne trápil a túto nedokončil, „kamarátsky“ podržal.

Myslel som si, že túto sťažnosť zopakujem, ale to už ponechávam na doriešenie v rámci tejto

3 ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, ktorý mi vytýka aj pri iných príležitostiach, že málo sa

sťažujem. (...)

Myslím si, že mnou označený bardejovský súd aj napriek nálezu Ústavného súdu SR,

ktorý on vlastne ignoruje a v tomto lepšom prípade neberie vážne, naďalej porušuje na môj

úkor mnou namietané základné a ľudské práva podľa Ústavy SR i Európskeho Dohovoru,

pretože kauzu ako celok nedokázal zvládnuť ani za viac ako 14 rokov! A pritom tu nejde

o(...) náročné súdne konanie. Preto dúfam, že Ústavný súd SR túto moju už pred ním

opakovanú sťažnosť prejedná rovnako s patričnou serióznosťou a váhou a hlavne ako celok

od samého počiatku vzniku sporu až po dnešné dni a že vynesie o tom ústavný a spravodlivý

nález s ešte spravodlivejšou satisfakciou. (...)

Niet pochýb o tom, že právomoc Ústavného súdu SR na túto moju vec a sťažnosť je tu

daná, keďže tu ide výslovne o ústavné právo i Dohovoru na konanie bez zbytočných

a neodôvodnených prieťahov a na prejednanie veci podľa ods. 1/, čl. 6 Dohovoru ako celku

v primeranej lehote ba podľa zaužívanej praxe i judikatúry ESĽP. (...)

Žiadam Ústavný súd SR, aby po predbežnom prerokovaní tejto mojej opakovanej

sťažnosti prijal ju na ďalšie konanie a aby konečným verdiktom vo svojom ústavnom náleze

rozhodol takto:

1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy SR

a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru postupom Okresného súdu v Bardejove v súdnom konaní vedenom

u neho pod č. k. 4 C 263/95, ako celku, porušené bolo.

2./ Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove po druhýkrát, aby v konaní vedenom

u neho pod č. k. 4 C 263/95 konal bez zbytočných prieťahov a neignoroval prvý ústavný

nález pod sp. zn. II. ÚS 226/06/37, zo dňa 31. X. 06.

3./ Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 13 tis. EUR(...), ktoré

je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť do 2-och mesiacov od právnej moci tohto

ústavného nálezu.

4./ Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto konania

v prospech sťažovateľa, včítane právneho zastupovania, pokiaľ bolo nevyhnutné a k nemu

došlo, a to v lehote 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

(...) Spravodlivé finančné zadosťučinenie v tejto pre mňa nadmieru dôležitej kauze

požadujem ako nemajetkovú ujmu za doslova dlhodobé duševné trýznenie z dôvodu

4 založeného na diskriminácii statusovej a životne dôležitej kauze o nároky z vysúdeného

a ani po viac ako 14 rokoch nevymožiteľného práva, čo všetko sa negatívne po veľkých

emotívnych zážitkoch, stresových situáciách a traume odzrkadlilo aj na mojom zdravotnom

stave! Lebo právna neistota v tejto kauze je už viac, ako iba dlhá!»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený JUDr. V. P., listom sp. zn. Spr 603/09 z 10. augusta 2009

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 25. augusta 2009.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 31. októbra 2006 č. k.

II. ÚS 226/06-37 vyslovil, že postupom Okresného súdu Bardejov v jeho veci sp. zn.

4C 263/95 bolo porušené základné právo I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, prikázal Okresnému súdu Bardejov v označenej právnej veci konať bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 80.000,- Sk i

náhradu trov konania vo výške 6.825,- Sk. Tvrdenie sťažovateľa, že súd aj po tomto

rozhodnutí nekonal bez zbytočných prieťahov, nezodpovedá skutočnosti. Jednotlivé úkony

súdu v tomto období boli totiž vykonávané v primeranej časovej následnosti a pokiaľ

v konaní došlo k určitej krátkodobej nečinnosti, jej príčinou boli opakované zmeny v osobe

zákonného sudcu, vyvolané zmenami v obsadení súdu sudcami, čo nemožno pripočítať za

vinu súdu a tým ani tieto krátkodobé prieťahy považovať za prieťahy zbytočné, ktorými by

došlo k porušeniu sťažovateľom namietaného základného práva. Na dokumentáciu zmien

v obsadení súdu sudcami v prílohe predkladám prijaté zmeny v rozvrhu práce súdu (dňom

1. 1. 2007 bola sudkyňa JUDr. S. preložená na výkon funkcie sudkyne na Krajský súd

v Prešove a vec v súlade s ustanovením § 51 zákona č. 757/2004 bola na prejednanie a

rozhodnutie pridelená sudkyni JUDr. Z. a po znovuobsadení súdneho oddelenia predtým

patriaceho JUDr. S. novovymenovaným sudcom JUDr. K., vec dňom 7. 9. 2007 bola

pridelená na prejednanie a rozhodnutie tomuto sudcovi).

5 Vzhľadom na uvedené navrhujem sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú.

V súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení

oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho prejednania veci.“

3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedu okresného súdu zotrvala na podanej sťažnosti a uviedla, že:

„(...) netrváme na tom, aby sa v predmetnej právnej veci konalo ústne pojednávanie.

Zároveň uvádzame, že si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia v súlade s ust. § 11

ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení(...) Za 3 úkony právnej pomoci si spoločnosť

E. P. s.r.o. uplatňuje trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 438,57 € a za každý ďalší

úkon (podľa dodatočného vyčíslenia) si uplatňujeme vo výške 146,19 €. (...)“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu doručený až

6. októbra 2010, ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde

Bardejov pod sp. zn. 4 C 263/95 najmä v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.

II. ÚS 226/06-37 z 31. októbra 2006:

Dňa 8. decembra 1994 podal sťažovateľ na bývalom Mestskom súde v Bratislave

pôvodne proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný v prvom

rade“) žalobný návrh na náhradu svojich pracovných a mzdových nárokov, ktoré mu mali

vzniknúť v dôsledku zrušenia O. v B.

Dňa 27. decembra 1994 Mestský súd v Bratislave vyhlásil uznesenie, ktorým

vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a vec sa rozhodol postúpiť Okresnému súdu Bardejov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.

6 Dňa 2. mája 1995 Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením potvrdil

napadnuté rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave z 27. decembra 1994.

Dňa 14. júna 1995 bol predmetný spis doručený Okresnému súdu Bardejov.

Dňa 8. októbra 1996 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom

okrem iného navrhol, aby O. ú. v B. pristúpil do konania na strane žalovaných (ďalej len

„žalovaný v druhom rade“).

Dňa 31. októbra 2006 ústavný súd svojím nálezom č. k. II. ÚS 226/06-37 vyslovil, že

postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 263/95 bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a okresnému

súdu prikázal v označenej právnej veci konať bez zbytočných prieťahov, pričom

sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk, ako i náhradu trov

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Uvedený nález nadobudol

právoplatnosť 1. decembra 2006.

Dňa 8. novembra 2006 súd vyrozumel sťažovateľa o tom, že JUDr. V. P. bol

z prerokovávania a rozhodovania danej veci už vylúčený. Vzhľadom na uvedené bol

sťažovateľ vyzvaný, aby sa vyjadril, „či vznáša námietku zaujatosti voči JUDr. Z. S., ktorej

bola predmetná vec pridelená dňa 28. 10. 2003“.

Dňa 8. januára 2007 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr.

V. Z.

Dňa 27. marca 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 6. jún 2007.

Dňa 7. mája 2007 bolo súdu doručené ospravedlnenie žalovaného v prvom rade

o neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 4. júna 2007 bolo súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľa o jeho neúčasti na

nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Sťažovateľ súčasne vzniesol námietku

zaujatosti proti sudcovi, ktorý jeho vec prerokováva.

Dňa 5. júna 2007 súd nariadené pojednávanie zrušil z dôvodu, že sťažovateľ vzniesol

námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi.

Dňa 22. júna 2007 sa zákonná sudkyňa JUDr. V. Z. vyjadrila, že sa necíti „byť

vylúčená z rozhodovania predmetnej veci“.

7 Dňa 9. júla 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“), aby rozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa.

Dňa 10. júla 2007 krajský súd rozhodol, že sudkyňa JUDr. V. Z. nie je vylúčená

z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci.

Dňa 26. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 1. augusta 2007 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 12. október 2007.

Dňa 10. augusta 2007 sťažovateľ doručil okresnému súdu dovolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu, ktorým nevylúčil sudkyňu JUDr. V. Z. z prerokúvania

a rozhodovania danej veci.

Dňa 7. septembra 2007 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. M. K.

Dňa 12. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba

žalovaný v druhom rade. Súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že „spisový materiál

bude predložený Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, za účelom rozhodnutia o dovolaní

žalobcu došlého na OS Bardejov dňa 10. 8. 2007, proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Prešove zo dňa 10. 7. 2007“.

Dňa 23. novembra 2007 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o uvedenom dovolaní sťažovateľa.

Dňa 3. decembra 2007 najvyšší súd prípisom sp. zn. 5 Cdo 268/07 vytkol okresnému

súdu, že neodstránil procesné nedostatky dovolania z 10. augusta 2007, že „dodnes“

nevykonal úkony nutné k rozhodnutiu o odvolaní zo 17. januára 2003, dovolaní z roku

2003, ako aj žiadosti sťažovateľa o ustanovení advokáta „ex offo“.

Dňa 5. decembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. februára 2008 súd vyzval sťažovateľa, aby zdokladoval, že jeho osobné

a majetkové pomery ho oprávňujú k žiadosti o „ex-offo“ advokáta.

Dňa 25. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

týkajúce sa jeho osobných a majetkových pomerov.

Dňa 31. marca 2008 okresný súd uznesením č. k. 4 C 263/95-225 rozhodol, že

sťažovateľovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov a zamieta jeho žiadosť

o ustanovenie „ex-offo“ advokáta.

8 Dňa 15. apríla 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

4 C 263/95-225.

Dňa 25. apríla 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o uvedenom

odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. októbra 2008 krajský súd uznesením č. k. 1 Co 61/08-238 potvrdil

rozhodnutie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a zamietnutí

žiadosti o ustanovenie „ex-offo“ advokáta sťažovateľovi.

Dňa 11. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 19. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľa proti

rozhodnutiu krajského súdu č. k. 1 Co 61/08-238.

Dňa 3. marca 2009 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoje tri

dovolania; a to dovolanie zo 17. januára 2003 proti uzneseniu krajského súdu o nevylúčení

sudcu JUDr. V. P. z rozhodovania a prerokovávania danej veci, dovolanie z 10. augusta

2007 proti uzneseniu krajského súdu o nevylúčení sudkyne JUDr. V. Z. a napokon

dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa

o ustanovenie „ex-offo“ advokáta.

Dňa 10. marca 2009 sťažovateľ písomne reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.

Dňa 18. júna 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podaných

dovolaniach sťažovateľa.

Dňa 13. novembra 2009 najvyšší súd uznesením č. k. 5 Cdo 175/09-247 zastavil

konanie o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu o nevylúčení JUDr. V. P.

z prerokovávania a rozhodovania veci, uznesením č. k. 5 Cdo 175/09-249 zastavil konanie

o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu o nevylúčení JUDr. V. Z

z prerokovávania a rozhodovania veci a napokon najvyšší súd uznesením č. k.

5 Cdo 175/09-251 o treťom dovolaní sťažovateľa, ktoré smerovalo proti uzneseniu

krajského súdu o nepriznaní oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov, a o zamietnutí

jeho žiadosti o ustanovenie „ex-offo“ advokáta rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie

krajského súdu v časti oslobodenia od súdnych poplatkov zrušil z dôvodu, že oň sťažovateľ

vôbec nepožiadal, a v časti ustavenia „ex-offo“ advokáta dovolanie pre neprípustnosť

odmietol.

9 Dňa 3. decembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 29. decembra 2009 boli uvedené uznesenia najvyššieho súdu doručované

sťažovateľovi.

Dňa 9. júla 2010 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 20. september 2010.

Dňa 20. augusta 2010 žalovaný v druhom rade telefonicky požiadal súd o zaslanie

žaloby.

Dňa 23. augusta 2010 bola žalovanému v druhom rade doručená žaloba.

Dňa 13. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie žalovaného

v prvom rade o neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 20. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sťažovateľ

navrhol, aby do konania vstúpil okresný prokurátor, pričom o tom „podá písomný návrh“.

Súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu, aby sťažovateľ mohol urobiť avizované

písomné podanie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

10 Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 263/95 najmä v období od rozhodnutia

ústavného súdu č. k. II. ÚS 226/06-37 z 31. októbra 2006 dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je spor o finančné nároky vyplývajúce z „pracovnoprávnych

vzťahov“, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu

o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri

napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,

II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd –- rovnako ako v náleze

II. ÚS 226/06 – konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období

nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období

11 k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce aj v posudzovanom štádiu konania využil

viaceré možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku (námietky predpojatosti

a dovolania), avšak využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností

musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu najmä v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 226/06-37 z 31. októbra 2006 a predovšetkým

konštatuje, že trvanie napadnutého konania už viac ako 15 rokov (na okresný súd bola vec

právoplatne postúpená 14. júna 1995) je už samo osebe neprimerané. Okrem uvedeného

ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj po vyslovení porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a po

prikázaní konať vo veci, opakovane dlhodobo, ale aj krátkodobo nečinný, a to konkrétne od

1. decembra 2006 do 27. marca 2007 (takmer štyri mesiace), od 23. novembra 2007 do

18. februára 2008 (takmer tri mesiace), od 10. marca 2009 do 18. júna 2009 (viac ako tri

mesiace) a od 29. decembra 2009 do 9. júla 2010 (viac ako 6 mesiacov). Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas štrnástich mesiacov

(od uvedeného rozhodnutia ústavného súdu) okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože vo svojej podstate a v kontexte viac ako

pätnásť rokov trvania napadnutého konania už hraničia s odmietnutím spravodlivosti

(denegatio iustitione). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku postupu – nečinnosti

okresného súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

12 Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000 €,

ktoré požaduje „ako nemajetkovú ujmu za doslova dlhodobé duševné trýznenie z dôvodu

založeného na diskriminácii statusovej a životne dôležitej kauze o nároky z vysúdeného

a ani po viac ako 14 rokoch nevymožiteľného práva, čo všetko sa negatívne po veľkých

emotívnych zážitkoch, stresových situáciách a traume odzrkadlilo aj na mojom zdravotnom

stave“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na viac ako 15-ročnú dĺžku

napadnutého konania, na význam konania pre sťažovateľa, ako aj na to, že ústavný súd

v danej veci už raz konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľa

a prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov, považuje za primerané vo výške 3 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

13 je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva účelne

vynaložené úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia 23. júla 2009 a podanie

písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 25. augusta 2009). Za dva úkony

vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a dvakrát režijný paušál po

6,95 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu

245,70 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 46,68 €, t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľom uplatnených trovách konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010

14