II. ÚS 328/2020 — II. ÚS 328/2020 — Ústavný súd Slovenskej republiky

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 328/2020-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , t. č. vo väzbe

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Cubinková, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

JUDr. Eva Cubinková, vo veci namietaného porušenia čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21

ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-V-ŠTS a jeho príkazom na domovú prehliadku

z 24. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 16

ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),

čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len

„špecializovaný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-V-ŠTS a jeho

príkazom na domovú prehliadku z 24. januára 2020. Ústavná sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 4. mája 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že špecializovaný súd vydal 24. januára 2020 príkaz

na domovú prehliadku u sťažovateľky sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-V-ŠTS s miestom vykonania

v označenom byte a dome. Príkaz na domovú prehliadku bol sťažovateľke doručený pri

vykonaní domovej prehliadky 29. januára 2020. Bol odôvodnený tým, že neskoršia analýza

komunikácie THREEMA v spojitosti s inými dôkazmi naznačuje, že sťažovateľka sa mohla

podieľať v rámci konkrétnych súdnych konaní na páchaní trestnej činnosti. Ďalej bolo

v príkaze na domovú prehliadku uvedené, že vyšetrovateľ upustil od menej invazívneho

zásahu do základných ľudských práv a slobôd sťažovateľky postupom podľa ustanovenia

§ 89 Trestného poriadku z dôvodu, že skôr (na vydanie mobilných telefónov) vyzvané

osoby sa na túto možnosť pripravili a dobrovoľne vydali mobilné telefóny, a to či už nové,

alebo systémovo upravené. Napokon bol príkaz na domovú prehliadku odôvodnený

podozrením, že v obydlí užívanom sťažovateľkou môžu byť mobilné prostriedky, ktorými

v inkriminovanom období komunikovala o možných protiprávnych zásahoch do súdnych

sporov. Uvedené skutočnosti mal potvrdzovať fakt, že sťažovateľka sa 26. apríla 2018

inkognito zúčastnila pojednávania Okresného súdu Bratislava V, ktoré viedla

(ďalej len „ “), pričom na pojednávaní uznala

(ďalej len „ “) prvú zmenku, čo má naznačovať, že

a sťažovateľka museli komunikovať akýmkoľvek spôsobom.

3. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na domovú

prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Ústavný súd v rámci svojej

judikatúry viackrát vyslovil, že návrh prokurátora na vykonanie domovej prehliadky, ako aj

samotné nariadenie domovej prehliadky sudcom pre prípravné konanie musia byť

2 odôvodnené v každom jednotlivom prípade. Je to tak preto, že hoci ide o závažný zásah do

základného práva, dotknutá osoba nemá možnosť podať voči príkazu na domovú prehliadku

opravný prostriedok, pričom o vydaní príkazu na domovú prehliadku sa subjekt, vo vzťahu

ku ktorému bol vydaný, dozvie až súčasne s realizáciou domovej prehliadky, teda v čase,

keď sa už zásah do práva na jeho súkromie zrealizoval. Príkazom na domovú prehliadku sa

tak realizuje požiadavka súdnej ochrany základného práva na nedotknuteľnosť domovej

slobody, čo sa musí prejaviť v príkaze na domovú prehliadku a v jeho dostatočnom

odôvodnení.

4. Preskúmateľnosť dôvodnosti príkazu na domovú prehliadku si vyžaduje

relevantnú konkrétnu vysvetľovaciu argumentáciu o tom, akými skutočnosťami boli

naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah do základných práv na

nedotknuteľnosť súkromia a obydlia, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života, ale aj práva na majetok. Bez takéhoto odôvodnenia

opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je príkaz na domovú prehliadku nepreskúmateľný.

5. Sťažovateľka považuje odôvodnenie príkazu na domovú prehliadku v danom

prípade za formálne, používajúce stereotypné, všeobecné a nekonkrétne formulácie, ktoré sa

štandardne vyskytujú v súdnych rozhodnutiach tohto typu. Špecializovaný súd sa

konkrétnymi okolnosťami prípadu vôbec nezaoberal a uspokojil sa so skopírovaním obsahu

príkazov na domovú prehliadku vydaných súčasne s príkazom na domovú prehliadku voči

sťažovateľke, na základe ktorých boli realizované v rovnaký deň ďalšie domové prehliadky

u ďalších osôb ( , , ). Uvedené je zrejmé

z obsahu príkazu na domovú prehliadku voči sťažovateľke, keďže súčasťou odôvodnenia sú

výpovede svedkov nemajúce obsahovo žiaden vecný, ale ani časový súvis so sťažovateľkou.

Špecializovaný súd skopíroval do odôvodnenia obsah výpovede viacerých svedkov, čo síce

založilo zdanie rozsiahlosti odôvodnenia, ale nevyvodil z nich žiadne skutkové zistenia

vo vzťahu ku sťažovateľke, a to práve preto, že tieto dôkazy nemajú akúkoľvek súvislosť

a relevanciu vo vzťahu ku sťažovateľke. Obsah príkazu na domovú prehliadku navodzuje

dojem, že špecializovaný súd vytvoril akýsi formulár príkazu na domovú prehliadku, ktorý

použil paušálne vo všetkých príkazoch na domovú prehliadku, a to bez toho, aby sa zaoberal

konkrétnymi okolnosťami prípadu sťažovateľky.

3 6. Podľa názoru sťažovateľky sa príkaz na domovú prehliadku vyznačuje

nepreskúmateľnosťou, keďže nedáva (aspoň stručnú) odpoveď, prečo bol návrh na vydanie

príkazu na domovú prehliadku vo vzťahu ku sťažovateľke považovaný za dôvodný

a ktorými skutkovými okolnosťami bol odôvodnený. Príkaz na domovú prehliadku je

vnútorne rozporný, lebo špecializovaný súd svedecké výpovede uvedené v odôvodnení

uviedol bez akéhokoľvek následného vysvetlenia, ako sa ich obsah vzťahuje

na sťažovateľku. Naopak, z obsahu svedeckých výpovedí je zrejmé, že tieto sa sťažovateľky

netýkajú, nevzťahujú sa na ňu, a preto ani nie je možné odôvodňovať nimi príkaz

na domovú prehliadku vo vzťahu ku sťažovateľke.

7. Z odôvodnenia vyplýva, že špecializovaný súd založil svoje závery o zásahu

do súkromia sťažovateľky na „analýze komunikácie THREEMA v spojitosti s inými

dôkazmi“, pričom analýzu komunikácie, ale ani iných dôkazov v odôvodnení ďalej nijakým

spôsobom nešpecifikoval. Komunikácia THREEMA uvedená v odôvodnení sa

k sťažovateľke nevzťahuje, vzťahuje sa na iné osoby. Iné dôkazy, na ktoré odôvodnenie

odkazuje, nie sú žiadnym spôsobom konkretizované, a to ani len poukazom na druh alebo

povahu týchto dôkazov.

8. Príkaz na domovú prehliadku je odôvodnený výlučne tým, že sťažovateľka bola

ako verejnosť prítomná na súdnom pojednávaní a dôvodnosť nariadenia domovej

prehliadky zakladá špecializovaný súd na predpoklade, že prítomnosti sťažovateľky na

pojednávaní konanom 26. apríla 2018 musela predchádzať komunikácia s

, ktorá toto pojednávanie viedla. Pripustiť takýto vážny zásah (akým je

vykonanie domovej prehliadky) do základných ústavných práv len odôvodnením, že

sťažovateľka bola prítomná na pojednávaní ako verejnosť (čo je právom aprobované

konanie) bez uvedenia akýchkoľvek iných informácií a dôvodov spôsobilých ospravedlniť

takýto zásah do základných ústavných práv, by znamenalo, že štát môže prijať akékoľvek

opatrenie a realizovať domovú prehliadku u každého subjektu prítomného ako verejnosť

na pojednávaní, a to bez zisťovania a posudzovania iných dôvodov takéhoto zásahu,

to všetko za situácie, keď termíny pojednávaní sú povinne zverejňované minimálne 5 dní

pred ich konaním na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (teda,

4 keď sú včas známe širokej verejnosti). Informácia o termíne konania pojednávania

je verejnosti včas dostupná na internete, a to bez potreby získavať ju komunikáciou

so stranou sporu, alebo so súdom, resp. sudcom. Takýto dôvod preto (v porovnaní

so závažnosťou zásahu do práva na súkromie v podobe domovej prehliadky) nie je možné

posúdiť ako dostatočný.

9. Pretože z odôvodnenia príkazu na domovú prehliadku nie je možné utvoriť si

obraz o tom, aké konkrétne skutočnosti viedli k jeho vydaniu (keďže dôvody v ňom

uvedené spočívajú len vo všeobecných a paušálnych formuláciách), je tento

nepreskúmateľný a arbitrárny, teda ústavnoprávne neudržateľný. Prítomnosť subjektu ako

verejnosti na pojednávaní sa ako odôvodnenie nariadenia domovej prehliadky javí ako

úplne neadekvátne vo vzťahu k sledovanému cieľu.

10. Sťažovateľka je ďalej toho názoru, že nebola splnená podmienka nevyhnutnosti

na zásah do jej súkromia tak, ako bol tento realizovaný nariadením domovej prehliadky.

Zásah do súkromia musí spĺňať nielen požiadavku legality (vykonanie zásahu v súlade

so zákonom), legitímnosti (zásah musí sledovať legitímny cieľ, teda niektorý zo záujmov

uvádzaných v čl. 8 ods. 2 dohovoru), ale aj proporcionality (primeranosť zásahu

do súkromia, teda tzv. podmienka nevyhnutnosti). Proporcionalita zásahu znamená, že

možno k nemu prikročiť len v prípade, že je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nie je možné

dosiahnuť miernejšími prostriedkami) a iba v duchu požiadaviek kladených

na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a voľným duchom.

11. Orgány činné v trestnom konaní sú pri realizácii zásahu povinné využiť

prostriedky, ktoré predstavujú menej radikálny zásah do chránených práv a sú povinné

dodržiavať rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov,

ktorými štát disponuje pri plnení legitímnych úloh. Špecializovaný súd sa stotožnil

s nevyužitím postupu podľa § 89 Trestného poriadku z dôvodu, že skôr (na vydanie

mobilných telefónov) vyzvané osoby sa na to pripravili a dobrovoľne vydali buď nové alebo

systémovo upravené mobilné prostriedky. Špecializovaný súd tak pripustil intenzívnejší

zásah do práva sťažovateľky na súkromie z dôvodu správania tretích osôb, na ktoré

sťažovateľka nemala a nemohla ani mať žiaden vplyv, pričom správanie týchto osôb s ňou

5 nesúviselo. Tento zásah nezodpovedal zásade proporcionality a zdržanlivosti.

Špecializovaný súd aproboval bez ďalšieho dôvody uvádzané v návrhu na vykonanie

domovej prehliadky, ktoré však vznikli ako dôsledok porušenia zásady neverejnosti

trestného konania v jeho prípravnom štádiu. V dôsledku intenzívnej medializácie dôkazných

prostriedkov (vrátane svedeckých výpovedí a niektorých častí údajnej komunikácie

THREEMA z trestného spisu) existovala možnosť, že niektoré osoby sa na vydanie

mobilných telefónov pripravili. Túto situáciu však nevyvolala sťažovateľka, no napriek

tomu jej bola pripísaná na ťarchu, a to spolu s konaním tretích osôb, ktoré nevedela a ani

nemohla ovplyvniť. Sťažovateľka nikdy nebola vyzvaná na vydanie mobilného telefónu,

ako to bolo realizované u iných osôb. Namiesto toho, aby bol zvolený čo najmiernejší

prostriedok, vydal špecializovaný súd príkaz na domovú prehliadku, hoci samotná právna

úprava (ustanovenia § 89 a § 90 Trestného poriadku) na požiadavku proporcionality

reflektuje a určuje pre dosiahnutie cieľa úkony vydania, resp. odňatia veci, ako aj uchovania

a vydania počítačových údajov, ktoré predstavujú zásahy menšej intenzity v porovnaní

so zásahom v podobe domovej prehliadky. V dôsledku realizácie domovej prehliadky sa tak

aj údaje, ktoré svojím obsahom nijako vecne, ale ani personálne nesúvisia s trestným

konaním, dostali do dispozičnej sféry tretích osôb.

12. Sťažovateľka si v súvislosti s porušením jej ústavných práv uplatňuje finančné

zadosťučinenie vo výške 5 000 €. Vychádza pritom zo závažnosti zásahu a z jeho dôsledkov

(vrátane medializácie tohto úkonu) a zohľadňuje primeranosť zadosťučinenia v obdobných

prípadoch.

13. Proti príkazu na domovú prehliadku nie je prípustný opravný prostriedok,

v dôsledku čoho sťažovateľka nemá právo domáhať sa nápravy pred všeobecným súdom.

Oprávnenosť vydania právoplatného príkazu na domovú prehliadku nemôže všeobecný súd

ani preskúmavať.

14. Ústavná sťažnosť je podaná v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 124

zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)

v spojení s ustanovením § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych

6 opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov

s účinnosťou od 27. marca 2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“).

15. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Práva sťažovateľky podľa čl. 21 ods. 1, ods. 2, čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky, ako aj podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd a podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, príkazom na domovú prehliadku vydanom Špecializovaným trestným súdom

Pezinok, dňa 24.1.2020, sp. zn. 2Ntt-4/2020-61-V-ŠTS, porušené boli.

2. Sťažovateľke súd priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur, ktoré je

Špecializovaný trestný súd Pezinok povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

3. Špecializovaný trestný súd Pezinok je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov

konania na účet právneho zástupcu sťažovateľky, do jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu.“

II.

Skutkový stav veci

16. Z príkazu na domovú prehliadku špecializovaného súdu sp. zn. 2 Ntt-4/2020-61-

V-ŠTS z 24. januára 2020 vyplýva, že podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Trestného poriadku

sa vydáva príkaz na domovú prehliadku u sťažovateľky s konkrétnym označením miesta

vykonania domovej prehliadky, a to pre existenciu dôvodného podozrenia, že sa tu

nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to mobilné telefóny, telekomunikačné

prostriedky, počítače, tablety a iné výpočtové zariadenia, USB kľúče, pamäťové médiá a iné

pamäťové nosiče a zariadenia, SIM karty, obaly a dokumentácia k SIM kartám, peňažné

prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti, ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie.

17. Podľa konštatovania špecializovaného súdu v návrhu na vydanie príkazu

na domovú prehliadku predloženého 24. januára 2020 sa uvádza:

7 «Vyšetrovateľ PZ národnej protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry

Prezídia Policajného zboru dňa 20.08.2019 uznesením podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 začal trestné stíhanie pre zločin prijímanie

úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívanie právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu

so zločinom zasahovanie do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného

zákona v bode č. 1 a č. 2 výrokovej časti uznesenia a za prečin podplácanie podľa § 333

ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v bode č. 3 výrokovej časti uznesenia preto, že

1. bližšie nestotožnení sudcovia na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja,

najmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky, najneskôr

od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018, v Bratislave a na iných nezistených

miestach, na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa, odovzdaných

prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca Okresného súdu

Bratislava 1, v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia na týchto súdoch

pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa alebo v prospech

iných ním určených osôb, a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny stav týchto súdnych

vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich

v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym spôsobom podieľali aj

bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov, a za takýto nezákonný

výkon právomoci uvedení nestotožnení sudcovia, ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby

podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali a prijali úplatky vo forme finančnej

hotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod od páchateľa, ako aj od ďalších doposiaľ

nestotožnených osôb, ktoré v nezistených prípadoch vystupovali v rámci daných súdnych

konaní aj ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,

2. bližšie nestotožnená zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, najneskôr od septembra roku 2017 minimálne do mája roku 2018, v Bratislave

a na iných nezistených miestach, na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa

nezákonne ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V, a to

u bližšie nezisteného zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa

jej pokynov rozhodol v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu

na skutkový a zákonný stav veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.

8 o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, pričom na tomto konaní sa rôznym

spôsobom podieľali aj bližšie nestotožnené osoby pôsobiace mimo justičných orgánov

a za takýto nezákonný výkon právomocí, uvedený nestotožnený sudca, bližšie nestotožnená

osoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

ako aj iné doposiaľ nestotožnené osoby podieľajúce sa na tejto protiprávnej činnosti žiadali

a prijali úplatky vo forme finančnej hotovosti, prípadne iných nenáležitých výhod

od páchateľa, ako aj od ďalších osôb, ktoré vystupovali v rámci daných súdnych konaní aj

ako strany konania a konali v súčinnosti s páchateľom,

3. doposiaľ bližšie nestotožnení páchatelia najneskôr od septembra roku 2017,

minimálne do mája roku 2018 v Bratislave a na iných nezistených miestach, v súvislosti

s obstarávaním veci všeobecného záujmu, priamo, ako aj prostredníctvom

sprostredkovateľa, poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo inej nenáležitej

výhody bližšie nestotožneným sudcom na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja,

najmä na Okresnom súde Bratislava I a na Najvyššom súde Slovenskej republiky za to, že

títo z titulu svojej funkcie na základe pokynov doposiaľ bližšie nestotožneného páchateľa,

odovzdaných prostredníctvom bližšie nestotožnenej osoby, ktorá vystupuje ako sudca

Okresného súdu Bratislava I v súdnych konaniach, ktoré mali ako zákonní sudcovia

na týchto súdoch pridelené, rozhodovali v záujme a v prospech vyššie uvedeného páchateľa

alebo v prospech iných ním určených osôb, a to bez ohľadu na zistený skutkový a právny

stav týchto súdnych vecí, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch

a prísediacich v znení neskorších predpisov, zároveň poskytli úplatok vo forme finančnej

hotovosti, alebo inej nenáležitej výhody bližšie nestotožnenej osobe vystupujúcej ako

zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a bližšie nezistenému

zákonnému sudcovi Okresného súdu Bratislava V za to, že bližšie nestotožnená osoba

vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej, z titulu svojej

funkcie na základe pokynov doposiaľ nestotožneného páchateľa nezákonne ovplyvňovala

výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V, a to u bližšie nezisteného

zákonného sudcu Okresného súdu Bratislava V, ktorý následne podľa jej pokynov rozhodol

v záujme páchateľa ako jednej zo strán konania bez ohľadu na skutkový a zákonný stav

veci, čo bolo v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v

znení neskorších predpisov, a taktiež poskytli úplatok vo forme finančnej hotovosti, alebo

9 inej nenáležitej výhody doposiaľ nestotožneným osobám podieľajúcim sa na vyššie uvedenej

protiprávnej činnosti vyššie uvedených bližšie nestotožnených sudcov na rôznych súdoch

v rámci Bratislavského kraja, najmä Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu

Bratislava V, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bližšie nestotožnenej osoby

vystupujúcej ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Dňa 01.10.2019 sa uskutočnila reorganizácia NAKA PPZ, v zmysle ktorej sa

dovtedajší útvar PZ, ktorý vykonával predmetné vyšetrovanie včlenil do novovytvoreného

odboru Západ NAKA PPZ a od tohto dátumu je tak vyšetrovanie vykonávané pod ČVS:

PPZ-325/NKA-ZA2-2019.

Vo veci boli vypočutí svedkovia , ,

, , , ,

, , ,

a . Do konania bolo vydaných viacero mobilných telefónov

a iných elektronických zariadení. Bola vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov

zameraná na zaistenie počítača. Prokurátor vydal vo veci príkaz na vydanie počítačových

údajov podľa § 90 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku, ktorý bol vykonaný.

To konania bol taktiež príslušným uznesením pribratý znalec z odboru elektrotechnika

na vypracovanie znaleckého posudku. Súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy

v písomnej a elektronickej forme komunikácie z mobilnej aplikácie Threema, ktoré

pochádzajú z mobilného telefónu zn. iPhone. Tento bol vydaný podľa § 89 ods. 1 Trestného

poriadku v konaní vedenom pod ČVS:PPZ-203/NKA-PZ-ZA-2018 (vražda

) utajeným svedkom. Následne bol znalecky skúmaný Europolom, ktorý bol

súčasťou medzinárodného vyšetrovacieho tímu zriadeného v rámci danej trestnej veci,

Kópie všetkých listín, ktoré sa týkajú daného vydania veci, ako aj znaleckého skúmania

daného mobilného telefónu, sú súčasťou tohto trestného konania.

Prílohou realizačného návrhu č. PPZ-NKA-PZJ2-10-265/2019 PZ zo dňa

19.08.2019 sú aj vyššie uvedené prepisy komunikácie rôznych osôb z mobilnej aplikácie

Threema. Tieto sa majú týkať komunikácie osoby a najmä osôb z justičného

prostredia. Na základe tejto komunikácie vydali dňa 22.08.2019 osoby

, , , ,

, následne dňa 26.08.2019 a dňa 03.09.2019

10 svoje mobilné telefóny. Vyšetrovateľ PZ v rámci výzvy na vydanie

veci vyzval menované osoby, aby vydali všetky mobilné telefóny, ktoré mali v danom čase

pri sebe, všetky mobilné telefóny, ktoré používajú a všetky mobilné telefóny, ktoré používali.

Na základe vyššie uvedeného príkazu na vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1

písm. b), písm. e) Trestného poriadku vydala dňa 18.11.2019

počítačové údaje z dvoch svojich mobilných telefónov, ktorými disponovala.

Do konania bol dňa 23.08.2019 pribratý znalec z odboru elektrotechnika

na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý sa mal týkať práve vydaných mobilných

telefónov, resp. počítača, ktorý bol zaistený pri prehliadke iných priestorov v budove

Okresného súdu Bratislava I v kancelárií . Toto skúmanie bolo

následne po zaistení ďalších zariadení postupne dopĺňané. V tomto je potrebné dodať, že

voči uzneseniu o pribratí znalca si podali ,

a

sťažnosti, ktoré dozorujúca prokurátorka zamietla.

podala vo vzťahu k predmetnej veci aj ústavnú sťažnosť, ktorá

smerovala voči „zákroku“ polície, teda vydaniu veci (mobilného telefónu) a súčasne voči

uzneseniu o pribratí znalca. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 19.11.2019 pod sp. zn.

I. ÚS 458/2019-13 uznesením ústavnú sťažnosť odmietol.

Z výsluchu svedka vyplýva, že osobu pozná

približne 23 rokov, pričom za ten čas mal svedkovi povedať mnohokrát o svojich

zámeroch a aktivitách. Medzi tie patrilo aj vymáhanie rôznych pohľadávok, a to aj súdnou

cestou, ktoré mal podľa svedka vymáhať buď osobne na svoje meno, prípad,e cez

sebe podriadené obchodné spoločnosti. Svedok okrem iného uviedol, že:

„Z rozprávania som vyrozumel, že pri takýchto príležitostiach hľadá

cesty buď priamych alebo nepriamych kontaktov na sudcov rozhodujúcich v týchto veciach,

aby ich mohol ovplyvňovať a prípadne toto ovplyvňovania podporiť poskytnutím úplatku.“

Svedok ďalej uviedol, že sa mu mal vyjadriť, že už v roku 1998 počas tzv. kauzy

Markíza mal mať vyčlenené peniaze na ovplyvňovanie súdov kvôli tejto medializovanej

kauze. Súčasne sa mal podľa svedka veľmi zaujímať o výberové konania

na predsedov a podpredsedov súdov. V jeho záujmoch v oblasti justície však mal mať

podľa svedka aj „konkurenciu, ktorej záujmy sa mali so záujmami krížiť.

Veľký záujem mal mať o Okresný súd Bratislava I. kvôli tomu, že tento zastrešuje aj

11 Obchodný register, s ktorým mal mať podľa svedka tiež svoje zámery, keďže si chcel

zabezpečiť bezproblémové zápisy zmien v tomto registri. Podľa mal mať

veľmi dobrý vzťah so sudkyňou a súčasne štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti

SR . Kočner mal svedkovi uviesť, že mu vie vyjsť

v ústrety, svedok však nevedel uviesť, či sa v tomto prípade jednalo o reálny stav, alebo

o chvastúnstvo . Svedok tiež uviedol, že keď videl v médiách negatívne

správy k osobe , bol z toho rozčúlený a rozrušený a snažil sa využiť svoje

kontakty v médiách, aby pomohol. Na mediálnu pomoc

sa snažil využiť aj svedka, ktorý prevádzkuje internetový portál Datel.sk. V tejto súvislosti

spomenul svedok aj osobu , ktorý má mať veľmi dobrý kontakt

na politickú stranu Smer, ktorej nominantkou na poste štátnej tajomníčky bola aj

. Podľa svedka sa mal po vražde a následnej politickej

kríze snažiť práve cez osobu vybaviť pre funkciu

ministersky spravodlivosti. V rokoch 2017, resp. 2018 mal svedkovi uviesť, že sa

snaží cez svoj kontakt na na polícií zariadiť vo svoj prospech

preverovanie rôznych trestných konaní, resp. operatívnych preverovaní, vrátane vtedy

úplne novej kauzy týkajúcej sa TV Markíza, ktorá bola zrejme operatívne preverovaná. S

osobou podľa svedka

spolupracoval pravidelne, najmä

kvôli jeho vplyvu v polícii, prokuratúre a justícii. Podľa svedka komunikovali s

prakticky nepretržite. mal dokonca finančne prispieť na

sledovanie novinárov sumou 70 tisíc Eur. K vydaniu mobilného telefónu zn. iPhone čiernej

farby sa svedok vyjadril, že dňa 07.10.2018 vydal OMV zn. Kia Rio, v ktorom boli rôzne

veci, vrátane dvoch mobilných telefónov zn. iPhone, pričom všetky veci nachádzajúce sa v

danom vozidle mali podľa svedka patriť osobe . Svedok sa vyjadril, že tak

iPhone typu Bentley, ako aj iPhone čiernej farby videl osobne používať. Svedok sa

vo svojej výpovedi podrobne vyjadroval k tomu, čo všetko robil, resp. nerobil s vecami,

ktoré sa v predmetnom vozidle nachádzali, súčasne aj k chronológii popisujúcej obdobia,

kedy svedok týmito vecami fyzicky disponoval. Svedok vstúpil iba do mobilného telefónu

iPhone Bentley, a to na požiadanie , ktorý ho z výkonu väzby požiadal, aby mu

skontroloval bankové účty v Tatra banke. Na tento účel mu poskytol aj potrebné

vstupné kódy. Do čierneho iPhonu svedok podľa svojho vyjadrenia vôbec nevstúpil, nakoľko

12 nemal prístupové kódy. Akýkoľvek zásah do prostredia daných telefónov svedok odmietol.

Svedok tiež uviedol, že s komunikoval okrem iného aj

prostredníctvom mobilnej aplikácie Threema. V tejto vzájomnej komunikácii nazýval

bývalú ministerku spravodlivosti označením „mumlavá“, prípadne

„špinavá židovka“. nazývali v tejto komunikácií ako „kamoš“. Advokáta

nazýval v predmetnej komunikácii ako „Lipstein“, „gambatý“,

alebo „Gambino“. Advokáta označoval ako „ryšavý“, alebo „ryšavec“,

alebo „ryšavý pes“. označoval ako „obočiar“, možno

občas sa vyskytla aj prezývka „fúzatý“. Na otázku k vzťahu a uviedol

svedok , že podľa jeho názoru k nej mal blízky a intenzívny vzťah a že mu veľmi

záležalo na tom, aby sa menovaná udržala čo najdlhšie vo vplyvných pozíciách. mal

byť veľmi dobre informovaný o dianí na ministerstve spravodlivosti. vedel veľmi

dobre, kedy sa budú uskutočňovať konkurzy na predsedov súdov a súčasne aj disciplinárne

konania. Svedok tiež uviedol, že sa špeciálne zaujímal aj o výberové konanie

na sudcu, do ktorého sa prihlásil aj bývalý ochrankár , pričom

mal mať veľký záujem, aby sa tento stal sudcom. O význame sa

mal intenzívne vyjadrovať najmä v čase, kedy sa rozhodovali civilné spory o tzv.

Zmenkách TV Markíza a Kauze Technopol. Svedok si tiež spomína z komunikácie

s aj na meno , no už nevedel špecifikovať o čom sa presne sa

táto časť komunikácie týkala. K osobe sa mal vyjadriť, že mu

vychádza v ústrety. Ak sa podľa svedka podobne vyjadroval, znamenalo to, že

takúto osobu korumpuje. Z vyjadrení nadobudol presvedčenie, že s

musel byť buď priamo, alebo nepriamo v kontakte. sa mal taktiež

opakovane pochvalne vyjadrovať k advokátovi , s ktorým mal byť taktiež v

pravidelnom kontakte.

Z výsluchov svedka a svedka

vyplýva, že títo zastupovali spoločnosti MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., resp.

TECHNOPOL SERVIS, a.s. v súdnych konaniach, ktorých preverovanie je aj predmetom

tohto trestného konania. Obaja veľmi podrobne a rozsiahlo opísali priebeh všetkých týchto

konaní, pričom do spisu aj predkladali listiny viažuce sa k ich výpovedi. Od nástupu

dotknutých sudcov na príslušné súdy, resp. nápad samotných konaní do ich rozhodovania,

13 po ich procesný postup, boli v predmetných výsluchoch opísané všetky podstatné

skutočnosti. Nie len zo samotných výsluchov, ale aj z listinných materiálov, ktoré títo

svedkovia predložili vyplývajú závažné podozrenia z protiprávneho konania sudcov, ktorých

sa tieto konania týkajú.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia, ktorí boli v kontakte s osobami, ktoré vydali svoje

mobilné telefóny. Z tohto dôvodu boli vytipované osoby, ktoré by mohli mať medzi svojimi

kontaktmi dotknuté osoby, aby tak bolo možné spárovať identifikačné čísla z aplikácie

Threema z rozhodného obdobia. Svedok uviedol, že si písal cez

aplikáciu Threema s osobou , ktorá má v jeho Threeme ID kód;

BZS5HVYT. Z rovnakého dôvodu bol vypočutý aj svedok , ktorý uviedol zas

Threema ID kód na osobu , a to MNEVJRT. Svedok

uviedol, že ID kód v jeho aplikácii Threema je BZS5HVYT.

S sa stretol naposledy asi dva roky dozadu, kedy bol na ministerstve

spravodlivosti, kedy ho zavolala . Pri stretnutí mu prezentovala nový legislatívny

zámer zriadiť nový úrad štátneho zastúpenia. Tento úrad mal mať na starosti právne

zastupovanie štátu pred súdmi.

Svedok tiež uviedol, že sa mu zdá, že na čele tohto úradu mala stáť práve .

Táto tiež uviedla, že advokáti sú veľmi drahí a preto by nemusel štát využívať advokátov, ale

vlastných právnikov.

Svedkyne a vypovedali o vzťahu

a , prípadne iných osôb. Svedkyňa

pracovala cca dva roky do roku 2016 v kancelárii štátnej tajomníčky . Počas

tohto času si všimla, že za chodili pravidelne jej sestra

a jej blízka priateľka . V tomto období v kancelárii pracovala aj

, ktorá bola riaditeľka kancelárie. Jej vzťah k opísala tak,

že bola ako keby „poskok“ pre , keďže počúvala úplne

na slovo, bola pomerne submisívna. Ak nebolo podľa , bola veľmi direktívna,

najmä voči . sa mala dokonca zveriť, že tento tlak už

nezvláda a kvôli tejto situácií aj plakala. To, že sa stala sudkyňou zistila

náhodne až v roku 2018, no z vyjadrenia nemala pocit, že by ju

táto situácia tešila. Svedkyňa ešte uviedla, že keď telefonovala,

14 tak zvykla mať aj nevyberaný slovník, keď využívala slová ako: „jebať, zajebať, vyjebať,

odjebať a pod.“ Toto bolo podľa svedkyne pomerne časté. V súvislosti s kauzou ,

kedy sa tento určitým spôsobom sťažoval na ešte v čase, kedy na ministerstve

pracovala aj svedkyňa táto uviedla, že mala niekomu do telefónu

povedať, aby s tým má niečo robiť, lebo ho dá zajebať. Svedkyňa uviedla, že

do kancelárie štátnej tajomníčky nastúpila v júni 2016 a pôsobila tam

do septembra, či októbra 2018. Keď v kancelárii začínala, jej nadriadenou bola

, ktorá sa ale neskôr stala sudkyňou. Z práce pozná aj , ktorá

svoju sestru minimálne raz navštívila, pozná aj , ktorá do kancelárie

chodievala pomerne často. Z vyjadrenia svedkyne vyplýva, že v kancelárii mali

veľa práce, často sa stávalo, že im telefonovala aj cez obednú prestávku, na čo

mala reagovať iba slovom „zasa“.

Vo veci vypovedala aj , ktorá uviedla, že

pozná od roku 2010, kedy začal pôsobiť na Najvyššom súde SR ako asistent v jej

senáte. robil predtým ochrankára . chcel podľa nej robiť

správne právo, no na okresných súdoch sa tomuto nevenujú a najbližšie tomu je podľa

svedkyne obchodné právo, ktoré si zvolil. Kontakty s svedkyňa odmietla.

Odkedy odišiel z Najvyššieho súdu SR, tak sa u svedkyne zastavil veľmi sporadicky.

Nejaké ovplyvňovanie Súdnej rady SR cez , alebo inak svedkyňa odmietla. Vo svojej

aplikácii Threema má ID kód na BZS5HVYT.

Vo veci vypovedal aj svedok , ktorý uviedol, že

pozná asi 12 až 15 rokov. S komunikoval aj cez aplikácie Threema

a WhatsUp. K zverejnenej komunikácii seba s cez aplikáciu Threema, ktorá bola

zverejnená v médiách sa vyjadril, že táto je autentická, iba smajlíky

v niektorých prípadoch nesedia. Čo sa týka jeho vlastného ID kódu z aplikácie Threema,

uviedol, že vždy, keď si vymenil telefón, automaticky sa mu vymenil aj tento ID kód. Svedok

následne vysvetľoval jednotlivé časti svojej komunikácie z aplikácie Threema s osobou

, pričom odmietol akékoľvek ovplyvňovanie súdnych konaní.

Ako už bolo vyššie uvedené, súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy komunikácie

rôznych osôb cez mobilnú aplikáciu Threema. Táto bola podľa ID kódov jednotlivých

komunikácii identifikovaná ako komunikácia osoby a iných osôb, okrem

15 iných JUDr. , , ,

, ,

. Všetky tieto komunikácie boli

podrobne analyzované, pričom všetky ID kódy boli následným párovaním aj potvrdené

a spojené s konkrétnou osobou. Jedinou výnimkou je a ,

ktorých pôvodný kód už nemala žiadna osoba vo svojom mobilnom telefóne. Z vykonaného

vyšetrovania a analýzy a porovnania komunikácie s reálnymi udalosťami vyplýva, že

napriek tomu, že sa doposiaľ nepodarilo stotožniť pôvodné ID kódy osôb

a , je jasné, že udalosti, ktoré sú v ich komunikácii s sa aj

v niektorých prípadoch reálne stali. Je možné spomenúť komunikáciu s

z konca roka 2017, kedy obaja riešili založenie nového úradu pre zastupovanie

štátu v rôznych, najmä súdnych konaniach. Práve tento zámer potvrdil vo svojom výsluchu

svedok , ktorému mala tento zámer predstaviť samotná s tým, že

dodala, že štát už nebude potrebovať advokátov. Rovnako aj udalosti a osoby, ktoré opisuje

v rozhovore s sa v mnohých prípadoch udiali. Z tejto komunikácie sa

zhodujú aj oslovenia, ktorými menované osoby označujú rôzne osoby. Svedok tieto

prezývky opísal aj vo svojej výpovedi a priradil ich ku konkrétnym osobám. V tejto

komunikácii nazýval bývalú ministerku spravodlivosti označením

„mumlavá“, prípadne „špinavá židovka“. nazývali v tejto komunikácii

ako „kamoš“. Advokáta nazval v predmetnej komunikácii ako

„Lipstein“, „gambatý“, alebo „Gambino“. Advokáta označoval ako

„ryšavý“, alebo „ryšavec“, alebo „ryšavý pes“.

označoval ako „obočiar“, prípadne „fúzatý“.

To, že mal veľmi blízko k osobám a potvrdil taktiež

svedok , ktorý uviedol, že sa snažil pomôcť stať sa ministerkou

spravodlivosti po vražde , kedy sa tvorila nová vláda. Tento zámer sa snažil

realizovať prostredníctvom podnikateľa , ktorý má mať podľa

veľmi blízko k vládnej strane Smer, ktorá nominovala. mal však

pomáhať aj svojimi kontaktmi v polícii, či prokuratúre riešiť trestné veci, ktoré

sa týkali , či jemu blízkych osôb. O význame sa mal

podľa intenzívne vyjadrovať najmä v čase, kedy sa rozhodovali civilné spory o tzv.

Kauze zmeniek TV Markíza a Kauze Technopol. Svedok tiež uviedol, že sa

16 špeciálne zaujímal aj o výberové konanie na sudcu, do ktorého sa prihlásil aj bývalý

ochrankár , pričom mal mať veľký záujem, aby sa tento stal

sudcom. Týmto ochrankárom bol práve , čo iba potvrdzuje autenticitu ich

vzájomnej komunikácie. Aj sa vyjadrila, že robil predtým

ochrankára . Meno bolo aj podľa blízke , no počas

svojho výsluchu ho nevedel bližšie špecifikovať a priradiť. K osobe sudkyne

sa mal vyjadriť, že mu vychádza v ústrety. Ak sa podľa svedka takto

vyjadroval, znamenalo to, že takúto osobu korumpuje. Aj ich vzájomná komunikácia

je súčasťou spisového materiálu. sa mal taktiež opakovane pochvalne vyjadrovať

k advokátovi , s ktorým mal byť taktiež v pravidelnom kontakte. Aj ich vzájomná

komunikácia je v zaistenom mobilnom telefóne iPhone čiernej farby, rovnako aj

komunikácia s manželkou advokáta

. Svedok

vo svojej výpovedi dokonca potvrdil autenticitu komunikácie s , ktorá

bola aj zverejnená v médiách, iba pri niektorých emotikonoch sa vyjadril, že podľa neho

nesedia, textová časť je však podľa neho autentická. síce predložila ďalšie

tri verzie komunikácie „dvoch neznámych osôb“ a aj verejne odmietla komunikáciu

s , no z kontextu komunikácie, ktorá je súčasťou spisu je zrejmé, že sa jedná o jej

komunikáciu s menovaným. Je samozrejme možné uviesť množstvo ďalších príkladov

komunikácie jednotlivých osôb s a uviesť aj príklady z verejných

zdrojov, ktoré potvrdzujú autenticitu, no vzhľadom na rozsah komunikácie cez aplikáciu

Threema by to v prípade podnetov na vykonanie domovej prehliadky bolo priveľmi

obsiahle. Všetky dôležité skutočnosti sú uvedené v rozsiahlom spisovom materiáli, ktorého

sa týka toto konanie. Je opätovne potrebné poukázať na výsluchy svedkov a ,

ktorí jednoznačne popísali konanie sudkýň , resp. , či ,

pričom už z tohto popisu vyplývajú veľmi vážne podozrenia.

Všetky osoby, ktoré vydali svoje mobilné telefóny, boli vyzvané, aby vydali aj mobilné

telefóny, ktoré používali v minulosti. Napriek tomu viacerí z nich vydali buď nové telefóny,

alebo telefóny (klasické tlačítkové Nokie), ktoré ani nemôžu obsahovať žiadne aplikácie.

Uvedené skutočnosti potvrdzuje úradný záznam pracovníka odboru analýz a podporných

činností, národnej kriminálnej agentúry PPZ zo dňa 27.11.2019, č. p.: PPZ-NKA-1175-

001/2019-PZ, ktorý sumarizuje výsledky expertízneho skúmania vydaných telefónov, pričom

17 je zjavné, že mobilný telefón s nainštalovanou aplikáciou Threema vydala iba

a , pričom zistená obnovená komunikácia

prostredníctvom Threema je datovaná v roku 2019, teda po záujmovom období.

Z uvedeného je taktiež zrejmé, že osoby, ktoré boli v predchádzajúcom období vyzvané

na vydanie mobilných telefón a tieto mali v záujmovom období komunikovať s

prostredníctvom aplikácie Threema, predložili vyšetrovateľovi mobilný telefón

bez takej aplikácie, čo vzbudzuje podozrenie, že po medializácii komunikácie

prostredníctvom Threemy, si tieto osoby buď vymenili mobilné telefóny alebo upravili

obsah ich prostredia.

Zároveň je však potrebné uviesť, že nie je možné vylúčiť skutočnosť, že tieto osoby,

v obydlí ktorých vyšetrovateľ žiada vykonanie domových prehliadok, môžu stále s takýmito

mobilnými telefónmi disponovať, je potrebné urobiť všetko preto, aby sa polícia pokúsila

tieto telefóny získať, a keďže to nebolo možné najmenej invazívnou cestou, a to výzvou

na vydanie veci, je potrebné postupovať cestou domových prehliadok a teda urobiť všetko,

čo je možné na zabezpečenie dôkazov a takto získané dôkazy porovnať s už v rámci

prípravného konania zabezpečenými dôkazmi. Vyšetrovateľ v popise vecí, ktoré

predpokladá, že sa pri výkone domovej prehliadke nájdu uvádza aj iné nosiče dát a nie iba

mobilné telefóny, nakoľko elektronické stopy, ktoré môžu byť dôležité pre trestné konanie

nemusia byť uložené iba v mobilnom telefóne ale aj na iných zariadeniach, nakoľko tieto sú

ľahko kopírovateľné a zasielané aj prostredníctvom počítačovej techniky. Uvedené opieram

o skutočnosti, že osoby participujúce na predmetnej trestnej činnosti mali v rámci

jednotlivých súdnych konaní vypracovávať rozhodnutia pre zákonného sudcu, prípadne mu

pomáhať pri vypracovávaní rozhodnutí, pričom nie je taktiež vylúčené, že prostredníctvom

počítačového systému si zasielali rôzne správy, ktoré môžu mať výpovednú hodnotu

vo vzťahu k dokazovaným skutkom.

Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že osoba, u ktorej vyšetrovateľ žiada

vykonanie domovej prehliadky mohla participovať na závažnej trestnej činnosti, v rámci

ktorej malo dochádzať k ovplyvňovaniu viacerých súdnych konaní, pričom v niektorých

prípadoch táto trestná činnosť môže spĺňať znaky korupčnej trestnej činnosti, keď

zainteresované komunikujúce osoby píšu o tzv. depozite, ako napríklad „Depozit 40 na dom

Hviezdoslavovo nám. bol práve zložený“, „Depozit ?“ – „Zložene u hrachovej“ – „Ahoj.

18 Vodári zložili depozit 100“, „ mi včera odovzdala depozit vodárov“, „Depozit

zložil ?“, „Tak nech si chystajú depozit“, „Tie dve whisky to bolo už akože všetko ?“ –

„Predstav si, že nie!(smajlík: prst hore)“, „Ale darčeky rieš cez suseda !“

V prípade uvedenej osoby sa jedná o osobu, ktorá v úvodnom štádiu trestného

konania nebola vyzvaná na vydanie mobilného telefónu, nakoľko v tom čase nebola zrejmá

jej participácia na páchaní vyšetrovanej trestnej činnosti. Neskoršia analýza komunikácie

Threema v spojitosti s inými dôkazmi však naznačuje, že v rámci konkrétnych súdnych

konaní sa mohla podieľať na páchaní trestnej činnosti. Vyšetrovateľ v danom prípade

upúšťa od menej invazívneho zásahu do základných ľudských práv a slobôd a nevyužíva

postup podľa § 89 Tr. por. z dôvodu, že skôr vyzvané osoby na vydanie mobilných telefónov

sa na túto možnosť pripravili a dobrovoľne vydali mobilné prostriedky či už nové, alebo

systémovo upravené. Vyšetrovateľ má za to, že aj v prípade existuje

podozrenie, že v obydlí, ktoré užíva môže mať mobilné prostriedky, ktorými

v inkriminovanom období komunikovala s ďalšími podozrivými osobami ohľadne možných

protiprávnych zásahov do súdnych sporov, pričom na potvrdenie, resp. vyvrátenie takých

podozrení, je potrebné využiť zákonnú možnosť vykonania domovej prehliadky, v rámci

ktorej môžu byť nájdené veci, ktoré môžu napomôcť objasneniu predmetnej trestnej veci.

Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj fakt, že sa dňa 26.04.2018

inkognito zúčastnila hlavného pojednávania, ktoré viedla , ktorá

na tomto uznala prvú zmenku, čo naznačuje, že menované sudkyne

museli spolu komunikovať akýmkoľvek spôsobom, pričom aj takáto komunikácia bude

predmetom výkonu domovej prehliadky.

Ako je uvedené v úradnom zázname príslušníkov 2. operatívneho oddelenia, odboru

Západ, národnej kriminálnej agentúry PPZ č. p.: PPZ-NKA-OZ-438-025/201 zo dňa

06.12.2019, , , bytom

, má bývať spolu s rodičmi. Z lustrácii v systémoch PZ bolo zistené, že

uvedené trvalé bydlisko má menovaná nahlásené od 25.03.1992. Lustráciou

na katasterportáli bolo zistené, že v bytovke na uvedenej adrese sú manželia ,

a , výlučnými vlastníkmi bytu č. 16

na 5. poschodí a podielovými vlastníkmi priestoru č. 901 na 1. poschodí, ako je uvedené

na , k. ú. .

19 Uvedené skutočnosti potvrdzuje úradný záznam príslušníkov 2. operatívneho

oddelenia, odboru Západ, národnej kriminálnej agentúry P PZ zo dňa 21.01.2020, č. p.:

PPZ-NKA-OZ-34-064/2020.

Predmetný byt užíva , preto existuje aj dôvodný predpoklad, že

v rámci vykonania domovej prehliadky v predmetnej nehnuteľnosti sa tu môžu nachádzať

jednotlivé veci tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto návrhu. Týmto postupom môžu

byť zabezpečené dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre náležité objasnenie skutkového stavu tejto

trestnej veci, ako aj usvedčenie jej páchateľov, pričom môžu v konečnom dôsledku prispieť

k objasneniu aj ďalších okolností, ktoré doposiaľ nevyšli najavo.»

18. Podľa názoru špecializovaného súdu údaje uvedené v návrhu na vydanie príkazu

na domovú prehliadku korešpondujú s obsahom spisu. Súvis sťažovateľky s vecou je takisto

dokumentovaný obsahom predloženého spisu. Je reálne sa domnievať, že u sťažovateľky

a na uvedenom mieste môžu byť nájdené konkrétne špecifikované veci dôležité pre trestné

konanie. Zatiaľ je totiž predbežne dokumentované, že sťažovateľka sa môže angažovať

spôsobom popísaným prokurátorom. Niet sporu ani o tom, že k zisteniu skutočností

dôležitých pre trestné konanie môže prispieť i týmto príkazom nariadený úkon, ktorého

výsledky (nájdenie či nenájdenie uvádzaných predmetov a zariadení) môže ďalej

spravdepodobniť alebo oslabiť formulované podozrenia, prípadne ozrejmiť zaangažovanie

ďalších osôb. Nariadený zásah do súkromia sa tak javí byť nielen zákonný a legitímny, ale

aj proporcionálny. Je potrebné dodať, že návrh prichádza s relatívne dlhším časovým

odstupom od posledných zaisťovacích úkonov, čo logicky znižuje pravdepodobnosť

úspešnosti zásahu do súkromia v zmysle nájdenia hľadaných stôp a dôkazných

prostriedkov. Potreba nariadenia série domových prehliadok je však výsledkom logickej

analýzy situácie prokurátorom a je pokusom, ktorého potrebu prokurátor veľmi precízne

vysvetľuje, pričom v podstate vo všetkých detailoch sa s takouto analýzou možno stotožniť.

Dôvodnosť podozrení takisto nemožno spochybniť a výrazy použité v komunikácii

(„depozit“, „darčeky“), zmienka o „dvoch whisky“ bez akýchkoľvek pochybností logicky

odôvodňujú podozrenie vedúce k tomu, že reč je o úplatkoch. Orgány činné v trestnom

konaní musia urobiť všetko pre to, aby všetky súvislosti odkryli, pričom v takýchto

prípadoch primerané zásahy do súkromia musia byť nevyhnutnou súčasťou taktiky

20 a stratégie vyšetrovania. Preto boli splnené podmienky na nariadenie domovej prehliadky,

ako ich definujú ustanovenia § 99 a § 100 Trestného poriadku.

19. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky bez označenia spisovej značky

vyplýva, že 29. januára 2020 o 6.00 h „bolo prikročené na základe príkazu sudcu ŠTS,

Banská Bystrica zo dňa 24.01.2020 č. p. 2Ntt-4/2020-61-V-ŠTS k vykonaniu domovej...

prehliadky... u , , bytom ,

... Príkaz o prehliadke sudcu ŠTS Banská Bystrica doručený o 06.00

hod. dňa 29.01.2020 . Prehliadka sa začala o 06.05“. Ďalej sa dá

zistiť, že sťažovateľka po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku (ktorej

znenie je citované) uviedla, že „... v prehľadávanej nehnuteľnosti sa nenachádzajú

podozrivé veci...“, a ďalší rukou písaný text v predloženej kópii nie je čitateľný.

20. Z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 274/2020 z 9. júna 2020 vyplýva, že

ním bola odmietnutá ústavná sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu

špecializovaného súdu sp. zn. 5 Tp 2/2020 zo 14. marca 2020 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 12/2020

z 20. marca 2020. Týmito uzneseniami všeobecných súdov bola sťažovateľka vzatá

do väzby. Tá časť ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala proti uzneseniu špecializovaného

súdu, bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prejednanie, a tá

časť, ktorá smerovala proti uzneseniu najvyššieho súdu, bola odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená. Ústavný súd s poukazom na obsah odôvodnenia uznesenia

špecializovaného súdu sp. zn. 5 Tp 2/2020 zo 14. marca 2020 konštatoval po skutkovej

stránke, že proti sťažovateľke bolo 9. marca 2020 vznesené obvinenie pre zločin prijímania

úplatku v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 a § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona

na tom základe, že najneskôr od mája roku 2017 v Bratislave na presne nezistených

miestach v právnej veci žalobcu Správa a inkaso zmeniek, s. r. o., proti žalovaným

a obchodnej spoločnosti MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., o zaplatenie sumy

8 298 479,72 € s prísl. na základe požiadavky

inštruovala

zákonnú sudkyňu , ako procesne postupovať v danom spore, ako

nariaďovať termíny pojednávaní s cieľom vyhlásenia rozsudku v prospech , ktorého

pravidelne informovala o procesných veciach v rámci daného sporu, pričom tiež inštruovala

21 sťažovateľku, ktorá pred pojednávaním, na ktorom vyhlásila rozsudok,

tejto aktívne pomáhala s jeho vypracovaním a pre účely jej podpory sa 26. apríla 2018

zúčastnila pojednávania na Okresnom súde Bratislava V, na záver ktorého

na základe vopred dohodnutého postupu vyhlásila dokazovanie za skončené

a vyhlásila rozsudok, ktorým boli obaja žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť

žalobcovi zmenkovú sumu 8 298 479,72 € s prísl. do troch dní od právoplatnosti, pričom

sťažovateľka prijala za takýto nezákonný postup od finančnú hotovosť,

a to z úplatku, ktorý poskytol .

III.

Relevantná právna úprava

21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

22. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

23. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

22 24. Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné

konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju

treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať.

Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako

aj na iné následky nevyhovenia.

25. Podľa § 99 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku možno vykonať, ak je

dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo

v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo

že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať

zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

26. Podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku nariadiť domovú prehliadku je oprávnený

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh

prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto

príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť

predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa

má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť

odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri

domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri

prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá

bránila doručeniu.

27. Podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku, osobnú prehliadku

alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len

po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len

vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného

dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.

IV.

23 Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

28. Ústavný súd sa zaoberal predovšetkým otázkou včasnosti podania ústavnej

sťažnosti, ktorá smeruje proti príkazu špecializovaného súdu na domovú prehliadku

z 24. januára 2020 s tým, že príkaz na domovú prehliadku bol sťažovateľke doručený

a domová prehliadka bola vykonaná 29. januára 2020.

29. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

30. Keďže ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. mája 2020,

je zrejmé, že sa tak stalo až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorej posledný deň

pripadol na 30. marec 2020 (lebo deň 29. marec 2020, ktorý by inak mal byť posledným

dňom dvojmesačnej lehoty, pripadol na nedeľu ako deň pracovného voľna, v dôsledku čoho

sa lehota predĺžila do najbližšieho pracovného dňa, teda do 30. marca 2020).

31. Ako na to správne poukazuje sťažovateľka, napriek tomu možno ústavnú

sťažnosť považovať za včas podanú.

32. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi

v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím

ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona

do 30. apríla 2020 neplynú.

24 33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. časti vety pred bodkočiarkou

ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené

súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami

v konaní.

34. Možno konštatovať, že ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. upravuje

výslovne premlčacie a prekluzívne (teda hmotnoprávne) lehoty. Nemôžu byť pochybnosti

o tom, že dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 124

zákona o ústavnom súde je klasickou procesnoprávnou lehotou. Vzhľadom na to

ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. sa bez ďalšieho (samo osebe) na procesné

lehoty nevzťahuje.

35. Až z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. vyplýva, že ani v prípadoch

lehôt ustanovených zákonom alebo určených súdom na vykonanie procesného úkonu

v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní s poukazom na ustanovenie

§ 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty v čase odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z.

(teda od 27. marca 2020) do 30. apríla 2020 neplynú.

36. Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že režim neplynutia lehôt (resp. inými

slovami, spočívania lehôt) v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 vyplývajúci

z ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. sa vzťahuje aj na beh procesných lehôt

účastníkov konania, resp. strán v konaní pred súdom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1

zákona č. 62/2020 Z. z. Nemožno pochybovať o tom, že medzi tieto procesné lehoty patrí aj

lehota podľa ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde.

37. V danom prípade ku dňu 27. marca 2020 zo zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa

ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde neuplynuli ešte štyri dni (keďže posledný deň

lehoty pripadol na 30. marec 2020). Lehota v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020

neplynula (spočívala). Opäť začala plynúť 1. mája 2020 a uplynula 4. mája 2020. Vzhľadom

na túto skutočnosť treba ústavnú sťažnosť, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu

4. mája 2020, považovať za včas podanú.

25 38. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

39. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

40. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

41. Námietky uplatnené sťažovateľkou možno zhrnúť v podstate do dvoch okruhov.

42. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že hoci preskúmateľnosť dôvodnosti

príkazu na domovú prehliadku si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľovaciu

argumentáciu o tom, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky

na tento zásah do základných práv, v skutočnosti odôvodnenie nezodpovedá týmto

26 požiadavkám, pretože je formálne, používa stereotypné, všeobecné a nekonkrétne

formulácie štandardne sa vyskytujúce v súdnych rozhodnutiach tohto typu (pozri bod 4

až 9).

43. Okrem toho podľa názoru sťažovateľky nebola splnená podmienka nevyhnutnosti

na zásah do jej súkromia nariadením domovej prehliadky, pretože bolo možné aplikovať

v rámci princípu proporcionality miernejší zásah postupom podľa ustanovenia § 89 ods. 1

Trestného poriadku (pozri bod 10 a 11).

44. Vo vzťahu k prvej námietke (pozri bod 42) treba uviesť, že sťažovateľka správne

poukazuje na potrebu relevantnej a konkrétnej vysvetľovacej argumentácie, ktorá viedla

všeobecný súd k záveru o nutnosti zásahu do práva na súkromie.

45. Po prvýkrát vyslovil ústavný súd tento princíp, keď uviedol, že preskúmateľnosť

dôvodnosti vydania súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa § 4

zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-

technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred

odpočúvaním) v znení neskorších predpisov či príkazu na odpočúvanie a záznam

telekomunikačných činností podľa § 88 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005

si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli

naplnené zákonom ustanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie.

Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas či príkaz

spravidla nepreskúmateľný (I. ÚS 274/05).

46. Vyslovený princíp bol neskôr rozšírený. Ústavný súd napr. uviedol, že v prípade

použitia trestno-procesného nástroja spôsobilého zasiahnuť do garantovaných práv

kohokoľvek, akým je aj prehliadka iných priestorov a pozemkov, sa požiadavka ochrany

základných práv musí prejaviť aj v štádiu prípravného konania vo vydaní dostatočne

odôvodneného príkazu prokurátora alebo príkazu policajta. Tieto orgány činné v trestnom

konaní majú teda povinnosť poskytnúť dostatočné záruky zákonnosti a ústavnosti tak pri

rozhodovaní o nariadení prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako aj pri jej realizácii.

27 Inak je ich postup spôsobilý porušiť právo na spravodlivý proces a ďalšie práva súvisiace

s ochranou súkromia dotknutých osôb (III. ÚS 172/2010).

47. V konkrétnej rovine treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu sa argumentácia

špecializovaného súdu, ktorou tento odôvodňuje potrebu vydania príkazu na domovú

prehliadku, javí ako dostačujúca a nevykazuje známky arbitrárnosti či zjavnej

neodôvodnenosti. Odôvodnenie (poukazujúce na veľmi podrobnú a vyčerpávajúcu

argumentáciu prokurátora) možno považovať za dostačujúce aj v spojení so znením skutku,

pre ktorý bolo proti sťažovateľke vznesené obvinenie.

48. Vo vzťahu k druhej námietke (pozri bod 43) treba rovnako prisvedčiť

sťažovateľke, že v rámci princípu proporcionality je z ústavnoprávneho pohľadu

nevyhnutné, aby sa pri realizácii zásahu do práva na súkromie použil čo najmiernejší

prostriedok.

49. Záujem štátu na ochrane pred zločinnosťou zakladajúci legitímnosť zásahov

do práva na súkromie pri realizácii niektorých inštitútov podľa štvrtej hlavy prvej časti

Trestného poriadku („Zaistenie osôb a vecí“) musí byť uvedený do rovnováhy

so závažnosťou zásahu do tohto práva. Znamená to zvoliť pri realizácii zásahu čo

najmiernejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného

cieľa, napríklad uprednostniť úkon uchovania a vydania počítačových údajov pred

inštitútom vydania, resp. odňatia veci. V opačnom prípade znamená neproporcionálny

postup konajúceho orgánu porušenie garancií práva na súkromie a spravodlivého procesu

(III. ÚS 68/2010).

50. V najvšeobecnejšej rovine treba pri skúmaní tejto problematiky vychádzať

z princípu, podľa ktorého každý má právo neobviňovať seba samého. I keď právo mlčať

a právo neprispievať k vlastnému obvineniu nie sú výslovne zmienené v čl. 6 dohovoru,

nemôžu byť pochybnosti o tom, že tieto práva sú všeobecne uznávanými medzinárodnými

štandardmi, ktoré ležia v srdci pojmu spravodlivé konanie podľa čl. 6 dohovoru.

Poskytnutím ochrany obvinenému proti nedovolenému donúteniu zo strany štátnych

28 orgánov prispievajú tieto imunity k predchádzaniu justičným omylom a zaisteniu cieľov

čl. 6 dohovoru (John Murray proti Spojenému kráľovstvu).

51. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu najmä predpokladá, že obžaloba

v trestnej veci sa snaží preukázať vinu bez toho, aby sa uchyľovala k dôkazom získaným

prostredníctvom donútenia alebo nátlaku bez ohľadu na vôľu obvineného. Právo

neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného

mlčať. Toto právo nezahrňuje použitie tých vecí v trestnom konaní, ktoré je možné

od obvineného získať prostredníctvom donútenia, ak tieto veci existujú nezávisle na vôli

obvineného, teda napr. dokumenty získané na základe príkazu, vzorky dychu, krvi, moču

a telesných tkanív pre účely analýzy DNA (Saunders proti Spojenému kráľovstvu).

52. Možno konštatovať, že vydanie príkazu na domovú prehliadku a jej realizácia

v zmysle citovanej judikatúry nie je v rozpore s právom každého neobviňovať seba samého,

resp. neprispievať k vlastnému obvineniu.

53. Sťažovateľka konkrétne namieta, že bolo povinnosťou vyšetrovateľa postupovať

najprv podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku, teda vyzvať ju, aby vec dôležitú

pre trestné konanie, ktorú má pri sebe, mu predložila s tým, že ak výzve nevyhovie, môže

jej byť vec odňatá. Z hľadiska zásady proporcionality bol podľa sťažovateľky namieste

predovšetkým takýto postup, a to tým viac, že sa takto postupovalo u ďalších osôb

dotknutých vyšetrovaným prípadom. Iba v jej prípade sa totiž rovno prikročilo k postupu

podľa ustanovenia § 99 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na zlé skúsenosti s postupom

podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku v ostatných prípadoch.

54. Ústavný súd nie je toho názoru, že by namietaný postup spočívajúci v aplikácii

ustanovenia § 99 ods. 1 (bez predchádzajúceho pokusu postupovať podľa § 89 ods. 1)

Trestného poriadku bol neprimeraný, resp. neproporcionálny, a to s prihliadnutím

na konkrétne skutkové okolnosti prípadu.

55. Za situácie, keď išlo predovšetkým o mobilný telefón (mobilné telefóny)

sťažovateľky, resp. o informácie, ktoré sa z neho (z nich) dali získať, bolo zo strany orgánov

činných v trestnom konaní logické zvažovať, či použitie miernejšieho prostriedku zásahu

29 do súkromia sťažovateľky podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku je spôsobilé

zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa (získanie informácií z mobilného telefónu, resp.

mobilných telefónov). Podľa názoru ústavného súdu záver orgánov činných v trestnom

konaní, resp. špecializovaného súdu, podľa ktorého v danom prípade takýto postup by

podľa všetkého nebol spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa, je v súlade

s konkrétnymi okolnosťami prípadu. Existovala totiž reálna možnosť, že pokiaľ by pri

postupe podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľka požadované veci nevydala

a nedošlo by ani k ich odňatiu (napr. ak by ich nemala u seba), následný pokus získať

hľadané veci postupom podľa ustanovenia § 99 ods. 1 Trestného poriadku by mohol byť

rovnako neúspešný, lebo sťažovateľka by mohla hľadané veci ukryť, zašantročiť či

zneprístupniť ich obsah, a tým neprispieť k vlastnému potenciálnemu obvineniu. Samotná

skutočnosť, že v prípadoch ďalších osôb bol použitý odlišný postup, ktorý sa ukázal ako

nevhodný a nevedúci k sledovanému cieľu, neznamená, že by sa malo rovnako nesprávne

(netakticky) postupovať aj v prípade sťažovateľky.

56. Ústavný súd dodáva, že ani po vydaní príkazu na domovú prehliadku nemusí

nevyhnutne dôjsť k zásahu do práva na súkromie dotknutej osoby proti jej vôli, pretože

i v tomto prípade musí vykonaniu domovej prehliadky predchádzať výzva toho, u koho sa

má prehliadka vykonať, aby hľadané veci vydal dobrovoľne (§ 104 ods. 1 Trestného

poriadku). V prípade sťažovateľky sa naozaj tak stalo, a keďže hľadané veci dobrovoľne

nevydala, prikročilo sa k invazívnejšiemu zásahu do jej práva na súkromie.

57. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu

30