ZÁKON 101/1963 Z. z. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu)

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je súborným spôsobom upraviť majetkové vzťahy v medzinárodnom

obchodnom styku na základe zásady plnej právnej rovnosti a neprípustnosti akejkoľvek

diskriminácie ktoréhokoľvek z účastníkov medzinárodného obchodu, napomáhať tak rozvíjaniu

hospodárskych stykov Československej socialistickej republiky so všetkými krajinami,

nehľadiac na rozdiely v ich spoločenskom a štátnom zriadení, a tým prispievať k upevneniu

mierového spolunažívania a priateľstva medzi národmi.

§ 2

Predmet úpravy

(1)

Za vzťahy vznikajúce v medzinárodnom obchodnom styku sa v zmysle tohto zákona považujú

a)

majetkové vzťahy, na základe ktorých došlo alebo má dôjsť za odplatu poskytovanú

v akejkoľvek forme k prevodu vecného, záväzkového alebo iného práva alebo hospodárskej

hodnoty medzi osobami, ktoré nemajú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu;

b)

majetkové vzťahy, predmetom ktorých je užívanie veci alebo využitie práva alebo inej

hospodárskej hodnoty, ktoré sa má uskutočniť na území štátu, na ktorom nemá niektorý

z účastníkov svoje sídlo (bydlisko);

c)

majetkové vzťahy, predmetom ktorých je činnosť alebo zdržanie sa činnosti, ak všetci

účastníci nemajú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu;

d)

majetkové vzťahy vznikajúce z obstarávania alebo z uskutočňovania námornej prepravy

zásielok alebo najímania lode alebo uzavierania zmlúv o prevádzke lodí;

e)

majetkové vzťahy z inej prepravy, pri ktorej miesto odoslania a miesto určenia nie

sú na území toho istého štátu alebo sú na území štátu, na ktorom nemá niektorý z účastníkov

svoje sídlo (bydlisko);

f)

majetkové vzťahy z bankového styku medzi účastníkmi nemajúcimi sídlo (bydlisko) na

území toho istého štátu, alebo ak sa tieto vzťahy uskutočňujú v súvislosti s niektorým

z ostatných vzťahov uvedených v tomto odseku;

g)

majetkové vzťahy vznikajúce z poistenia proti nebezpečenstvu škody hroziacej v súvislosti

s niektorým z ostatných právnych vzťahov uvedených v tomto odseku;

h)

majetkové vzťahy, predmetom ktorých je kontrolná činnosť uskutočňovaná v súvislosti

s niektorým z ostatných právnych vzťahov uvedených v tomto odseku;

ch)

iné majetkové vzťahy vznikajúce v súvislosti s niektorým z predchádzajúcich právnych

vzťahov uvedených v tomto odseku, najmä v dôsledku ich zmeny alebo zániku, alebo vzhľadom

na neplatnosť úkonu, ktorý ich mal založiť, alebo na odporovateľnosť právnych úkonov,

ktorými sú ukracovaní účastníci týchto vzťahov, alebo vznikajúce v súvislosti s ich

zabezpečením, plnením alebo porušením povinností alebo uplatnením práv z nich vyplývajúcich,

pokiaľ sú upravené v tomto zákone;

i)

iné majetkové vzťahy vznikajúce medzi obchodníkmi, ktorí nemajú sídlo (bydlisko)

na území toho istého štátu.

(2)

Zákon sa nevzťahuje na majetkové vzťahy uvedené v odseku 1, ak je alebo ak musí byť

pri ich vzniku účastníkom nepochybne zrejmé, že vznikajú, aby sa na území Československej

socialistickej republiky uspokojovali osobné potreby aspoň jedného z ich účastníkov

alebo iné vlastné potreby účastníka. Zákon sa však vzťahuje i na taký právny vzťah,

ak je alebo ak musí byť účastníkom zrejmé, že tento právny vzťah tvorí právne celok

so vzťahom, pri ktorom k uspokojovaniu takýchto potrieb nedochádza.

(3)

Zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie nehnuteľností.

§ 3

Ak sa má podľa medzinárodného práva súkromného použiť československý právny poriadok,

najmä ak zúčastnené osoby si zvolia československé právo alebo ak označia československé

občianske právo ako rozhodujúce pre úpravu právneho vzťahu, použije sa výhradne tento

zákon, ak ide o vzťah v medzinárodnom obchodnom styku v zmysle tohto zákona (

§ 2

).

§ 4

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanoví niečo iné medzinárodná

zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

§ 5

Právna povaha jednotlivých ustanovení

Strany sa môžu dohodnúť na úprave odchyľujúcej sa od ustanovení tohto zákona, pokiaľ

nie je výslovne ustanovené, že sa od nich nemožno odchýliť.

§ 6

Účastníkmi právnych vzťahov v medzinárodnom obchodnom styku môžu byť osoby právnické i

fyzické.

§ 7

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať

práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) posudzuje sa podľa Občianskeho

zákonníka.

§ 8

(1)

Právnickými osobami sú podniky a iné organizácie, ak im spôsobilosť na práva a povinnosti

priznáva právo, podľa ktorého boli zriadené.

(2)

Československými právnickými osobami sú najmä podniky pre zahraničný obchod a ostatné

hospodárske organizácie zapísané v podnikovom registri. Tieto právnické osoby sú obchodníkmi

v zmysle tohto zákona.

(3)

Spôsobilosť na práva a povinnosti má i štát.

§ 9

(1)

Právne pomery právnických osôb sú upravené právnymi predpismi, podľa ktorých boli

zriadené, alebo stanovami na základe týchto predpisov vydanými, v ktorých je najmä

určený názov právnickej osoby a ustanovené, prostredníctvom ktorých orgánov koná a

ako zaniká.

(2)

Právne úkony, ktoré v mene právnickej osoby alebo štátu robia ich orgány v medziach

svojich oprávnení, sú však vždy právnymi úkonmi právnickej osoby alebo štátu. Ustanovenie

§ 52

platí obdobne.

§ 10

Ak právnická osoba má členov, členovia neručia za jej záväzky, pokiaľ tento zákon

alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 11

Československé právnické osoby, najmä podniky zahraničného obchodu a medzinárodného

zasielateľstva, zodpovedajú za porušenie svojich záväzkov svojím majetkom a štát neručí

za ich záväzky; tieto právnické osoby neručia za pohľadávky proti štátu ani za pohľadávky

proti iným právnickým osobám.

§ 12

Skutočnosti zapísané do registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná, sú účinné

voči všetkým tretím osobám. Ak do registra nebola zapísaná skutočnosť, ktorá tam mala

byť zapísaná podľa predpisov krajiny, kde sa register vedie, nemožno sa jej dovolávať

voči tretím osobám, okrem ak by tieto osoby o nej vedeli alebo vedieť museli.

§ 13

(1)

Predmetom právneho vzťahu môžu byť veci, práva alebo iné hospodárske hodnoty; vecami

sú hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí.

(2)

Vec je zároveň tovarom, ak na základe právneho pomeru, ktorého je predmetom, dochádza

k prevodu vlastníckeho práva.

§ 14

Nehnuteľnými vecami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Ostatné

veci sú vecami hnuteľnými.

§ 15

Vecami určenými podľa druhu sú veci, ktoré sú určené podľa počtu, miery alebo váhy

a môžu sa nahradiť inými vecami toho istého druhu a akosti. Ostatné veci sú vecami jednotlivo

určenými. V pochybnostiach má sa za to, že vec má povahu veci určenej podľa druhu.

§ 16

(1)

Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže sa oddeliť bez

toho, že by sa tým vec alebo oddeľovaná časť znehodnotila.

(2)

Ak nie je výslovne dohodnuté niečo iné, právne účinky týkajúce sa veci týkajú sa

aj jej súčastí a tieto súčasti nie sú preto samostatným predmetom právneho vzťahu.

§ 17

(1)

Ak nebolo dohodnuté niečo iné, sú príslušenstvom veci tie veci, ktoré patria vlastníkovi

veci hlavnej a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvo

nestráca nič na svojej povahe, ak je dočasne odlúčené od veci hlavnej.

(2)

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a trovy spojené s jej uplatnením

na súde.

(3)

V pochybnostiach má sa za to, že právne účinky týkajúce sa veci hlavnej týkajú sa

i príslušenstva.

§ 18

Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch, predmetom ktorých je hnuteľná vec, použijú

sa primerane i na právne vzťahy, predmetom ktorých je právo alebo iná hospodárska

hodnota, pokiaľ to ich povaha pripúšťa.

§ 19

Záväzkové právo oprávňuje určitú osobu (veriteľa), aby jej plnila osoba určená záväzkovým

vzťahom (dlžník).

§ 20

Vecné právo zakladá oprávnenie domáhať sa od kohokoľvek, aby sa zdržal neoprávneného

zásahu do výkonov tohto práva a aby z toho vzniknutý závadný stav odstránil. K vecným

právam patrí najmä vlastnícke právo, záložné právo, podzáložné právo a zádržné právo.

§ 21

Ak právo zo záväzkového vzťahu má pôsobiť podľa zmluvy i voči tretím osobám, musí

sa to v zmluve výslovne uviesť a toto právo je potrebné zriadiť obdobným spôsobom,

akým sa zriaďuje záložné právo s takýmto účinkom.

§ 22

(1)

Právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie sa (opomenutie), z ktorého jasne

vyplýva prejav vôle založiť, zmeniť alebo zrušiť práva alebo povinnosti, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spojujú.

(2)

Prejav vôle môže sa urobiť výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim vzhľadom na

okolnosti, za ktorých sa stal, pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

§ 23

(1)

Prejav vôle treba vykladať tak, ako to zodpovedá skutočnej vôli konajúcej osoby a

povahe celého konania, o ktoré ide, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa prejav

vôle urobil, a so zreteľom na statočný obchodný styk; v pochybnostiach má sa za to,

že zúčastnené osoby chceli, aby prejav vôle bol platný.

(2)

Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, je potrebné vykladať

na ťarchu toho, kto takýto výraz použil.

§ 24

(1)

Pokiaľ tento zákon alebo dohoda účastníkov vyžaduje pre právny úkon písomnú alebo

inú osobitnú formu, je právny úkon platný, len ak ustanovená forma sa zachovala. Inak

právne úkony osobitnú formu nevyžadujú.

(2)

Právny úkon, pre ktorý právny predpis alebo dohoda zúčastnených osôb vyžadujú písomnú

formu, je platný až od podpisu konajúcej osoby; ak právny úkon robí viac osôb, podpisy

nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho, kto nevie alebo nemôže písať, nahradí

na listine samej potvrdenie dvoch svedkov o vyslovení jeho súhlasu.

(3)

Za písomnú formu sa považujú taktiež telegrafické a ďalekopisné oznámenia, ako aj

údaje uvedené v obchodných listinách vyhotovené mechanickou cestou.

(4)

Nahradenie alebo napodobenie podpisu mechanickými prostriedkami stačí len tam, kde

je to obvyklé v obchodnom styku.

§ 25

Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde.

§ 26

Právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

§ 27

(1)

Prejav vôle, ku ktorému bol niekto druhou stranou privedený lsťou alebo bezprávnou

vyhrážkou vzbudzujúcou dôvodný strach, je neplatný. To isté platí, ak niektorú zo

strán takto privedie k prejavu vôle tretia osoba a druhá strana o tom vedela.

(2)

Vyhrážka, trebárs odôvodnená, je bezprávna, ak sa ňou vynucovalo niečo, čo sa ňou

dosiahnuť nesmelo.

§ 28

Právny úkon je neplatný, pokiaľ svojím obsahom alebo účelom sa prieči zákonnému zákazu

alebo ho obchádza, alebo ak jeho predmetom je plnenie nemožné.

§ 29

Ak dôvod neplatnosti postihuje len časť právneho úkonu, nie je tým dotknutá platnosť

časti zvyšujúcej, okrem ak z povahy alebo z obsahu právneho úkonu alebo z okolností,

za ktorých k nemu došlo, je zrejmé, že jedna časť nemá sa oddeľovať od druhej.

§ 30

Ak neplatný právny úkon obsahuje náležitosti iného právneho úkonu, je tento vadami

nepostihnutý úkon platný, ak je z okolností zrejmé, že takáto by bola vôľa konajúcej

osoby, keby o neplatnosti úkonu vedela.

§ 31

(1)

Neplatnosti právneho úkonu podľa

§ 26

alebo

§ 27

sa môže dovolávať iba osoba, na ochranu ktorej je dôvod platnosti ustanovený.

(2)

Právny úkon neplatný podľa

§ 26

alebo

§ 27

, ktorý dodatočne schválila osoba, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti ustanovený

alebo ktorý sa dodatočne medzi účastníkmi vyjasnil, zakladá práva a povinnosti, ako

keby právny úkon bol platný od začiatku.

§ 32

(1)

Ak sa má právnym úkonom urobeným naoko zastrieť úkon iný, platí tento iný úkon, ak

to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

(2)

Neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko nemožno sa dovolávať voči účastníkovi,

ktorý ho považoval za vážny.

§ 33

(1)

Omyl robí právny úkon neplatným, ak sa týka jeho podstaty a osoba, ktorej je prejav

vôle určený o omyle druhej strany vedela alebo vedieť musela. Omyl je podstatný,

a)

ak sa týka predmetu alebo akosti plnenia v tej miere, že konajúca osoba so zreteľom

na povahu právneho úkonu by nebola právny úkon urobila, keby o omyle vedela;

b)

ak sa týka osoby a právny úkon by sa bez tohto omylu neuskutočnil.

(2)

Ak sa omyl týka iných okolností, je právny úkon platný, okrem ak táto okolnosť je

podľa prejavenej vôle okolnosťou rozhodujúcou.

§ 34

Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

§ 35

(1)

Počtové chyby nerobia právny úkon neplatným.

(2)

Osoba, na strane ktorej sa počtová chyba stala, je povinná ju opraviť, ak je o to

požiadaná.

§ 36

Ak prejav vôle došiel zmenený vplyvom oznamovacích prostriedkov alebo iných okolností,

posudzuje sa podľa ustanovení o omyle.

§ 37

Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol

právny úkon určený a ktorá utrpela škodu preto, že dôverovala v jeho platnosť.

§ 38

Ak orgán právnickej osoby prekročí svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej

osobe, pokiaľ sa právny úkon týka predmetu jej podnikania alebo patrí k jej bežnej

činnosti, okrem ak druhá strana o prekročení vedela.

§ 39

Ak svoje oprávnenie prekročí zástupca, platia ustanovenia

§ 51 až 65

.

§ 40

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd vyhlásil, že voči nemu nemajú právne následky tieto

právne úkony dlžníka, pokiaľ nimi bol veriteľ ukrátený

a)

právne úkony, z ktorých nadobudli práva osoby, ktorým bolo alebo muselo byť známe,

že týmto právnym úkonom sú ukracovaní veritelia dlžníka;

b)

právne úkony urobené dlžníkom v prospech manžela, detí, súrodencov alebo rodičov,

okrem ak by preukázali, že o ukracovaní veriteľov ani nevedeli, ani vedieť nemuseli;

c)

bezplatné právne úkony dlžníka, pokiaľ nejde o plnenie zákonných povinností.

§ 41

(1)

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v prospech ktorej sa právny

úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.

(2)

Za podmienok ustanovení

§ 40

môže veriteľ odporovať i právnym úkonom urobeným osobami tam uvedenými, pokiaľ previedli

na ďalšie osoby prospech získaný od dlžníka ukráteného veriteľa odporovateľným právnym

úkonom.

§ 42

Veriteľ sa môže domáhať od osoby, voči ktorej uplatnil s úspechom svoje odporovacie

právo, aby mu poskytla uspokojenie jeho nároku z toho, čo mu ušlo z dlžníkovho majetku

odporovateľným právnym úkonom. Ak to nie je možné, má nárok na peňažnú náhradu.

§ 43

Odporovať právnemu úkonu možno iba do troch rokov od času, keď ho dlžník urobil.

§ 44

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva možno viazať na splnenie podmienky.

(2)

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky už nastalé zaniknú.

(3)

Ak z právneho úkonu alebo jeho povahy nevyplýva nič iné, má sa za to, že podmienka

je odkladacia.

§ 45

(1)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,

platí podmienka za splnenú.

(2)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý

nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 46

Odkladacia podmienka, ktorá je v čase právneho úkonu zákonom nedovolená alebo nesplniteľná,

robí ho neplatným. Ak sa odkladacia podmienka stane neskoršie zákonom nedovolenou

alebo nesplniteľnou, platí, že sa nesplnila. Na zákonom nedovolenú alebo nesplniteľnú

rozväzovaciu podmienku sa neprihliada.

§ 47

Účinky splnenia podmienky pôsobia spätne od času, keď sa právny úkon stal, pokiaľ

z vôle účastníkov alebo podľa povahy úkonu účinky úkonu alebo jeho zrušenia nemajú

nastať v iný čas. Ak je právny úkon, následkom ktorého je opakované alebo nepretržité

plnenie, závislý od rozväzovacej podmienky, nemá jej splnenie účinky na plnenia, ktoré

sa už stali, okrem ak si účastníci dojednali niečo iné.

§ 48

Účastník, ktorý je podmienene zaviazaný, je povinný, dokiaľ sa o podmienke nerozhodlo,

zdržať sa všetkého, čo by mohlo znemožniť alebo sťažiť splnenie jeho podmienenej povinnosti.

§ 49

Právny úkon sa môže uskutočniť aj prostredníctvom zástupcu. Oprávnenie niekoho zastupovať

zakladá sa na zákone, na úradnom alebo súdnom výroku alebo na udelení plnomocenstva

alebo splnomocnenia podľa

§ 66

a

71

.

§ 50

Ak nie je zrejmé, že niekto koná ako zástupca, má sa za to, že koná vo vlastnom mene.

§ 51

Ak zástupca koná v mene zastúpeného v medziach oprávnenia, vzniknú tým práva a povinnosti

priamo zastúpenému. Osobitné pokyny dané zástupcovi nemajú vplyv na práva a povinnosti

iných osôb, ak im neboli známe.

§ 52

Ak je právne významné, či zastúpený je dobromyseľný alebo či vedel alebo musel vedieť

o určitej okolnosti, prihliada sa na tieto skutočnosti i u zástupcu, okrem ak ide

o okolnosť, ktorá nastala pred udelením oprávnenia na zastupovanie. Zastúpený, ktorý

nie je dobromyseľný, nemôže sa dovolávať dobromyseľnosti zástupcu.

§ 53

Ak zástupca prekročí oprávnenie, zastúpený je viazaný, len pokiaľ takéto prekročenie

schváli. Ak však zastúpený neoznámi osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas

bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie

schválil.

§ 54

(1)

Ak zástupca pri právnom úkone prekročil svoje oprávnenie alebo ak niekto konal bez

takéhoto oprávnenia, je sám z právneho úkonu zaviazaný, okrem ak zastúpený právny

úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Ak zastúpený neschváli právny úkon,

má druhá zúčastnená osoba podľa svojej voľby právo žiadať od osoby konajúcej ako zástupca

buď splnenie alebo náhradu škody.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku neplatí, ak druhá zúčastnená osoba o vade v zastupovaní

vedela.

§ 55

(1)

Zástupca má spravidla konať osobne, je však oprávnený ustanoviť si sám zástupcu,

a)

ak je zástupcom na základe právneho predpisu alebo na základe rozhodnutia úradu alebo

súdu,

b)

ak je prokuristom,

c)

ak je zástupcom na vedenie sporu,

d)

ak bol výslovne splnomocnený ustanoviť si vlastného zástupcu.

(2)

Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

§ 56

Súd môže ustanoviť zástupcu (opatrovníka) tomu, koho pobyt nie je známy alebo kto

je neprítomný, alebo z iného vážneho dôvodu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

§ 57

(1)

Pri právnom úkone možno sa dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou na základe

plnomocenstva.

(2)

V plnomocenstve musí splnomocniteľ určiť rozsah splnomocnencovho oprávnenia ho zastupovať.

(3)

Ak právny úkon, pre ktorý sa plnomocenstvo udelilo, vyžaduje písomnú formu, musí

sa písomne udeliť aj plnomocenstvo.

§ 58

Osobitné plnomocenstvo pre jednotlivý právny úkon alebo druh právnych úkonov je potrebné,

len ak tak výslovne ustanovuje právny predpis.

§ 59

Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, je potrebné, aby

všetci splnomocnenci konali spoločne.

§ 60

Aj keď splnomocniteľ udelí plnomocenstvo niekomu, kto nie je spôsobilý brať na seba

povinnosti, právny úkon urobený splnomocnencom zaväzuje splnomocniteľa v medziach

plnomocenstva.

§ 61

(1)

Plnomocenstvo zanikne urobením úkonu, na ktorý bolo obmedzené, alebo ak ho splnomocniteľ

odvolal, alebo ak ho vypovedal splnomocnenec, inak zanikne, ak uplynie čas, na ktorý

bolo udelené, alebo ak nebola jeho platnosť časove obmedzená, po uplynutí troch rokov

po jeho udelení, alebo ak splnomocnenec zomrie.

(2)

Plnomocenstvo, ak nie je v ňom inak ustanovené, nezaniká smrťou splnomocniteľa. Zánikom

právnickej osoby zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak právnická osoba nemá právneho

nástupcu.

(3)

Splnomocniteľ sa nemôže vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

§ 62

Ak splnomocniteľ druhej osobe výslovne oznámil, že udelil plnomocenstvo, môže sa voči

nej dovolávať odvolania plnomocenstva len vtedy, ak jej toto odvolanie oznámil.

§ 63

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, zaväzujú jeho právne

úkony splnomocniteľa alebo jeho právneho nástupcu, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

Tohto ustanovenia sa nemôže dovolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo

vedieť musel.

§ 64

(1)

Ak plnomocenstvo zanikne iným spôsobom než úmrtím splnomocnenca, splnomocnenec je

povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť, pokiaľ splnomocniteľ, jeho dedičia alebo

právni nástupcovia nezariadia niečo iné.

(2)

Pokiaľ splnomocnenec je povinný i po zániku plnomocenstva urobiť nejaké právne úkony

pre splnomocniteľa, majú tieto úkony rovnaké právne následky, ako keby plnomocenstvo

ešte trvalo.

§ 65

Splnomocniteľ zodpovedá spoločne a nerozdielne so splnomocnencom, plnomocenstvo ktorého

zaniklo, za škodu spôsobenú zneužitím plnomocenstva tretej osobe, ktorá o nedostatku

plnomocenstva nevedela, ani vedieť nemusela,

a)

ak splnomocniteľ nepožiada splnomocnenca o vrátenie písomne udeleného plnomocenstva

a splnomocnenec ho zneužil voči tretej osobe,

b)

ak splnomocniteľ svojím konaním spôsobil, že tretia osoba mala dôvod sa domnievať,

že osoba, s ktorou koná, je oprávnená konať za splnomocniteľa.

§ 66

(1)

Udelenie prokúry splnomocňuje na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podnikovej

činnosti splnomocniteľa, aj keď pre ne je inak potrebné osobitné plnomocenstvo.

(2)

V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie ustanovovať a odvolávať prokuristov.

(3)

Prokúru možno udeliť len písomne; výslovne sa musí uviesť, že ide o prokúru.

§ 67

Na udelenie i odvolanie prokúry je potrebný zápis v registri, v ktorom je zapísaná

osoba, ktorá prokúru udelila; osoba v registri nezapísaná nie je oprávnená prokúru

udeliť.

§ 68

Obmedzenie prokúry nemá právne následky voči tretím osobám; ustanovenie

§ 69

nie je tým dotknuté.

§ 69

Niekoľkým osobám možno prokúru udeliť buď tak, že sú na zastupovanie a na podpisovanie

oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle

všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

§ 70

Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k názvu podniku, za ktorý koná, pripojí dodatok

naznačujúci prokúru a svoj podpis.

§ 71

O tom, kto je v rámci činnosti podniku ako jeho zamestnanec poverený plniť určité

úlohy, má sa v pochybnostiach za to, že je oprávnený robiť v mene podniku voči tretím

osobám všetky úkony, ku ktorým pri plnení týchto úloh obvykle dochádza.

§ 72

(1)

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca

pre jej začiatok.

(2)

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa

pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota

sa začína. Ak nie je taký deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na posledný

deň mesiaca.

§ 73

(1)

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní a stredom mesiaca jeho pätnásty deň.

(2)

Ak je lehota určená na jeden alebo niekoľko mesiacov a pol mesiaca, počíta sa pätnásť

dní naposledy.

§ 74

Ak bola lehota predĺžená, v pochybnostiach má sa za to, že nová lehota začína plynúť

dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty pôvodnej.

§ 75

(1)

Právo, nadobudnutie ktorého je viazané na určitý deň, nadobúda sa už začiatkom toho

dňa. Právne následky omeškania alebo zameškania nastanú až uplynutím posledného dňa

lehoty. Ak je však na prejav alebo na plnenie určený alebo obvyklý len určitý denný

čas, možno takýto prejav urobiť alebo plnenie poskytnúť včas len v tomto dennom čase.

(2)

Ak posledný deň lehoty určenej na prejav vôle alebo na plnenie pripadne na nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

§ 76

(1)

Ak nejde o prípady, keď právo neuplatnením zaniklo (

§ 273

), právo sa premlčí uplynutím premlčacej lehoty ustanovenej týmto zákonom.

(2)

Premlčaním právo nezaniká, nemôže ho však súd priznať, ak sa povinná osoba premlčania

dovolá.

§ 77

Premlčujú sa všetky práva s výnimkou práva vlastníckeho.

§ 78

Ak tento zákon neustanovuje inak, premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa nárok mohol

uplatniť na súde.

§ 79

(1)

Pri nároku zo zmlúv plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa záväzok mal splniť (doba

zročnosti).

(2)

Pri záväzkoch s čiastkovými plneniami premlčacia lehota plynie pre každé čiastkové

plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane zročný

záväzok celý, premlčacia lehota plynie od času zročnosti nesplneného čiastkového záväzku.

§ 80

Pri nároku z poistnej udalosti premlčacia lehota plynie od začiatku kalendárneho roka

nasledujúceho po roku, v ktorom sa mal záväzok splniť.

§ 81

Pri nároku z bezdôvodného obohatenia premlčacia lehota plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému

obohateniu došlo.

§ 82

Ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecná premlčacia lehota je tri roky.

§ 83

Pri nárokoch na náhradu škody premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

alebo mohol dozvedieť o celej škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, skončí

sa však najneskoršie uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla.

§ 84

Nárok záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu premlčuje

sa v desiatich rokoch.

§ 85

(1)

Pri nárokoch poisťovateľa na vrátenie poistnej náhrady podľa

§ 592

premlčacia lehota plynie odo dňa, keď vyšlo porušenie poistníkovej povinnosti najavo,

skončí sa však najneskoršie uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k vyplateniu

poistnej náhrady.

(2)

Pri nárokoch poisťovateľa na vrátenie poistnej náhrady podľa

§ 597

premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa prejavili následky poistníkovho konania,

skončí sa však najneskoršie uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k vyplateniu

poistnej náhrady.

§ 86

(1)

Nároky voči zasielateľovi pre škodu na dopravovaných veciach alebo oneskorené doručenie

zásielky premlčujú sa v jednom roku. Pri nároku pre celkovú stratu alebo zničenie

zásielky premlčacia lehota plynie odo dňa, keď zásielka mala byť doručená, pri nároku

pre čiastočnú stratu, čiastočné zničenie alebo poškodenie alebo znehodnotenie, ako

aj pre oneskorené doručenie odo dňa, keď k doručeniu došlo.

(2)

Ak ide o škodu spôsobenú vedome, platí premlčacia lehota podľa

§ 82 a 83

.

§ 87

(1)

Nároky voči dopravcovi sa premlčujú v jednom roku odo dňa, keď došlo k doručeniu

zásielky príjemcovi , ak ide o nároky pri čiastočnej strate alebo čiastočnom zničení,

poškodení alebo znehodnotení, ako aj pri oneskorenom doručení zásielky, alebo v jednom

roku odo dňa, keď zásielka mala byť doručená pri celkovej strate alebo zničení zásielky.

(2)

Ak ide o škodu spôsobenú vedome, platí premlčacia lehota podľa

§ 82 a 83

.

§ 88

Strany si môžu písomne dojednať dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu lehotu, než ustanovuje

tento zákon, premlčania sa však nemožno vopred vzdať a celková premlčacia lehota dohodnutá

spolu so zákonnou nesmie byť dlhšia ako 15 rokov.

§ 89

Zmena v osobách, ktorých sa premlčanie týka, nemá na plynutie premlčacej lehoty vplyv.

§ 90

Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto

osobám, premlčanie sa nezačne, dokiaľ sa im zástupca neustanoví alebo dokiaľ neodpadne

potreba zákonného zástupcu. Premlčanie už začaté prebieha ďalej, avšak sa neskončí,

dokiaľ neuplynie rok po tom, keď sa týmto osobám zákonný zástupca ustanoví alebo keď

odpadne jeho potreba. Ak ide o premlčaciu lehotu kratšiu ako rok, platí táto kratšia

lehota namiesto uvedenej ročnej lehoty.

§ 91

Do premlčacej lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý oprávnený nemohol uplatniť svoj

nárok pred súdom alebo vo vymáhaní pohľadávky pokračovať pre prekážky, ktoré sa vyskytli

u povinnej strany, alebo pre prekážky, ktoré oprávnený nemohol odvrátiť.

§ 92

(1)

Ak oprávnený v premlčacej lehote uplatní právo na súde a v začatom konaní pokračuje,

premlčacia lehota od toho uplatnenia po čas konania neplynie. To platí i o práve,

ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.

(2)

Za pokračovanie v začatom konaní považuje sa i uplatnenie nároku na príslušnom súde

do tridsiatich dní po tom, čo oprávnenému bolo doručené právoplatné rozhodnutie súdu

o tom, že tento súd je nepríslušný na rozhodovanie o jeho nároku, alebo po tom čo

rozhodca odmietne spor rozhodnúť pre nedostatok platnosti rozhodcovskej zmluvy.

§ 93

Ak sa právo priznalo právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa priznaný nárok uplynutím

desiatich rokov odo dňa, keď povinnosť podľa rozhodnutia súdu sa mala splniť.

§ 94

(1)

Ak povinná osoba uzná oprávnenému pred skončením premlčacej lehoty akýmkoľvek spôsobom

svoju povinnosť, plynie nová premlčacia lehota. Za uznanie sa považuje najmä platenie

splátky či úroku alebo akékoľvek iné správanie sa povinnej osoby , z ktorého vyplýva,

že svoju povinnosť nepopiera.

(2)

Pri premlčanom práve plynie nová premlčacia lehota, ak povinná osoba uzná oprávnenému

svoju povinnosť písomne. Ak sa uznanie týka iba časti premlčaného práva, plynie nová

premlčacia doba len ohľadne tejto časti.

(3)

Ak povinná osoba uzná oprávnenému právo určené čo do dôvodov i rozsahu, premlčacia

lehota je desať rokov od času, keď podľa obsahu uznania malo sa plniť, inak od času,

keď k uznaniu došlo. Ak sa uznanie týka len časti práva, nastávajú tieto účinky len

ohľadne tejto uznanej časti.

§ 95

Vlastnícke právo vlastník stráca, ak niekto iný vlastnícke právo nadobudne vydržaním.

§ 96

Vlastnícke právo nadobudne vydržaním, kto vec drží oprávnene (

§ 98

) a neprerušene po tri roky.

§ 97

Držba platí za neprerušenú, ak držiteľ stratil držbu bez svojej vôle a získal ju opäť

do jedného roku od straty alebo ju nadobudol na základe žaloby podanej v tejto jednoročnej

lehote.

§ 98

(1)

Za oprávneného držiteľa sa považuje, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec ako vlastníkovi patrí. Ak nie je takto

dobromyseľný, je držiteľom neoprávneným.

(2)

V pochybnostiach má sa za to, že držba je oprávnená.

§ 99

Oprávnený držiteľ má, pokiaľ zákon neustanovuje inak, rovnaké práva ako vlastník,

najmä mu patria úžitky z veci.

§ 100

(1)

Zo záväzkového vzťahu vzniká určitej osobe (veriteľovi) právo na určité plnenie (pohľadávka)

od určitej inej osoby (dlžníka) a v čase zročnosti právo toto plnenie vymáhať (nárok)

a dlžníkovi vzniká povinnosť plnenie uskutočniť (záväzok).

(2)

Plnenie môže spočívať v tom, že dlžník je povinný niečo dať, robiť alebo niečoho

sa zdržať.

§ 101

Záväzkové vzťahy vznikajú zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia

alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone.

§ 102

Zrejmé zneužívanie práv zo záväzkových vzťahov, ktoré sa deje v rozpore so zásadou

statočného obchodného styku za účelom poškodenia druhej strany, nepožíva právnu ochranu.

§ 103

Záväzkový vzťah nemôže sa meniť bez súhlasu zúčastnených strán, pokiaľ tento zákon

neustanovuje inak.

§ 104

Všeobecné ustanovenia o záväzkoch (

§ 100 až 275

) platia pre všetky záväzkové vzťahy, pokiaľ osobitné ustanovenia o niektorých záväzkoch

(

§ 276 až 720

) neobsahujú odchylnú úpravu.

§ 105

(1)

Pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktoré sa spravuje týmto zákonom,

použijú sa primerane ustanovenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru podľa ustanovení

o kúpnej zmluve (

§ 321 až 329

).

(2)

Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, použijú sa ustanovenia o kúpnej zmluve (

§ 276 až 423

) i na ostatné druhy záväzkových vzťahov zo zmlúv, ak podľa ustanovení, ktorými sa

spravujú, nemožno určiť práva a povinnosti strán.

§ 106

(1)

Zmluva je uzavretá, len čo sa strany dohodnú aspoň o podstatných častiach zmluvy.

(2)

Za podstatné časti zmluvy sa považujú tie, o ktorých pri dojednávaní jedna zo strán

dala najavo, že dohoda o nich je predpokladom uzavretia zmluvy, ako aj náležitosti

uvedené v základných ustanoveniach pre jednotlivé druhy zmlúv upravených v IV hlave.

§ 107

Vzniku záväzku neprekáža, že v zmluve nie je vyjadrený dôvod, z ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je povinný dôvod záväzku preukázať, okrem ak sa nárok opiera

o listinu, ktorá sama záväzok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov predstavuje

(cenný papier).

§ 108

(1)

Návrh na uzavretie zmluvy upravenej v IV hlave musí obsahovať aspoň podstatné časti

zmluvy, u iných zmlúv obsah navrhovanej zmluvy, inak ide len o výzvu na podanie návrhu

na uzavretie zmluvy.

(2)

Navrhovateľ je návrhom na uzavretie zmluvy viazaný, okrem ak jeho záväznosť výslovne

vylúčil alebo okrem ak jeho nezáväznosť vyplýva z doterajšieho obchodného styku medzi

stranami.

§ 109

(1)

Záväzný návrh na uzavretie zmluvy zanikne jeho odvolaním, len keď odvolanie dôjde

najneskoršie s návrhom. To isté platí obdobne o prijatí návrhu.

(2)

Ak niektorá zo strán zomrie alebo ak stratí spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať

práva a brať na seba povinnosti, návrh nezanikne, ak nie je z návrhu samého alebo

z povahy a účelu navrhovanej zmluvy zrejmý opak.

§ 110

(1)

Návrh na uzavretie zmluvy je potrebné prijať bez výhrady v lehote určenej navrhovateľom.

Ak lehota nie je určená, treba prijať návrh bez zbytočného odkladu, ak účastníci konajú

priamo; inak treba návrh prijať najneskoršie do času, do ktorého navrhujúci môže očakávať

odpoveď, počítajúc s tým, že návrh došiel včas a že aj odpoveď bola vypravená riadne

a bez zbytočného odkladu.

(2)

Ak návrh nebol prijatý v čase ustanovenom v odseku 1 alebo ak bol odmietnutý, zaniká.

§ 111

(1)

Zmluva je uzavretá aj vtedy, ak prejav o prijatí návrhu dôjde po ustanovenej lehote

(

§ 110

), ak navrhovateľ musel poznať, že prijatie návrhu bolo vypravené včas, a napriek

tomu bez zbytočného odkladu nevyhlási, že prijatie návrhu odmieta ako oneskorené.

(2)

To isté platí, ak sa nezáväzný návrh prijal včas a riadne a navrhovateľ bez zbytočného

odkladu nevyhlási, že odmieta zmluvu uzavrieť.

§ 112

Na prijatie návrhu s odchýlkami alebo výhradami sa pozerá ako na jeho odmietnutie

a na nový návrh druhej strany, ak má obsah ustanovený v

§ 108 ods.1

. Za nový návrh sa považuje i oneskorené prijatie návrhu.

§ 113

Dojednanie, že určitá časť obsahu zmluvy sa dohodne medzi stranami dodatočne, sa považuje

za podmienku platnosti uzavretej zmluvy.

§ 114

Zmluva sa môže uzavrieť akýmkoľvek súhlasným prejavom vôle strán. Na vznik zmluvy

tiež stačí, ak strana, ktorej je návrh určený, dá svojím správaním vzhľadom na okolnosti

prípadu najavo, že návrh prijala.

§ 115

Zmluva medzi prítomnými alebo inak priamo konajúcimi vzniká okamihom prijatia návrhu;

inak zmluva vzniká okamihom, keď vyhlásenie o prijatí návrhu došlo navrhovateľovi

alebo keď došlo na adresu udanú v návrhu. Ak sa návrh neprijal výslovne, vzniká zmluva

okamihom, keď strana, ktorej je návrh určený, sa podľa neho v lehote na prijatie začala

správať.

§ 116

Zmluvu možno uzavrieť aj odkazom na stranám známe alebo navrhovateľom predložené obchodné

podmienky alebo použitím zmluvných formulárov zavedených v obchodnom styku. Odchylné

dojednania v zmluve majú prednosť pred znením týchto obchodných podmienok alebo zmluvných

formulárov.

§ 117

Ak strany v zmluve použijú niektorú z doložiek upravených v medzinárodne používaných

vykladacích pravidlách, má sa za to, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou

právne účinky ustanovené vykladacími pravidlami, na ktoré strany buď poukázali, alebo

ktoré mali najskôr na mysli.

§ 118

Práva a povinnosti, úprava ktorých nie je v zmluve dohodnutá, spravujú sa týmto zákonom

a obchodnými zvyklosťami všeobecne zachovávanými v medzinárodnom styku v príslušnom

obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore ani so zmluvou, ani s týmto zákonom.

§ 119

Zmluvou sa môže prevziať záväzok uzavrieť do určeného času budúcu zmluvu, pokiaľ je

dohodnutý aspoň predmet plnenia obidvoch strán; zmluva o uzavretí budúcej zmluvy musí

sa uzavrieť písomne.

§ 120

(1)

Ak osoba zaviazaná podľa

§ 119

bezdôvodne odmieta uzavrieť budúcu zmluvu, oprávnená strana môže požadovať náhradu

škody, alebo ak to určuje zmluva, žiadať, aby neurčený obsah budúcej zmluvy určil

súd alebo osoba určená v zmluve.

(2)

Nárok na určenie chýbajúceho obsahu zmluvy možno uplatniť na súde do jedného roka

od času, keď sa mala budúca zmluva uzavrieť, inak nárok zaniká; to isté platí, ak

v uvedenej lehote nebol určený chýbajúci obsah zmluvy osobou určenou v zmluve.

§ 121

Chýbajúci obsah zmluvy, na uzavretie ktorej je zaviazaná strana povinná, treba určiť

v rámci ustanovenia

§ 118

podľa účelu, ktorý vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu predbežnej

zmluvy, strany sledovali uzavretím budúcej zmluvy a s prihliadnutím na zásadu statočného

obchodného styku.

§ 122

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany pri vzniku záväzku

vychádzali, sa zmenili do tej miery, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať,

aby zmluvu uzavrela.

§ 123

(1)

Ustanovenia o prevzatí záväzku uzavrieť budúcu zmluvu sa použijú primerane i na zmluvy,

v ktorých sa strany dohodli, že obsah zmluvy sa ešte doplní, pokiaľ strany dali nepochybne

najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 môže sa oprávnená osoba domáhať doplnenia zmluvy

súdom, aj keď to v zmluve nie je určené.

§ 124

(1)

Ak je niekoľko dlžníkov zaviazaných na to isté plnenie, sú všetci zaviazaní spoločne

a nerozdielne a veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pokiaľ

zákonom nie je ustanovené inak, alebo pokiaľ z povahy záväzku nevyplýva, že sa môže

splniť len spoločnou činnosťou všetkých.

(2)

Ak dlh splní jeden dlžník zaviazaný podľa odseku 1, záväzok ostatných dlžníkov voči

veriteľovi zanikne.

§ 125

Vzájomný pomer medzi spoludlžníkmi určuje koľko ktorý zo spoludlžníkov je povinný

uhradiť ostatným spoludlžníkom na spoločný záväzok; v pochybnostiach sú spoludlžníci

zaviazaní vo vzájomnom pomere rovnakým dielom. Pokiaľ nemôže niektorý zo spoludlžníkov

záväzok splniť, rozdelí sa na neho pripadajúci podiel rovnakým spôsobom na ostatných.

§ 126

Spoludlžník, proti ktorému sa uplatnil nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je

povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť ostatných spoludlžníkov a dať im príležitosť

uplatniť námietky proti nároku.

§ 127

(1)

Spoludlžník, proti ktorému sa uplatnil nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, môže

sa domáhať od ostatných, aby splnili záväzok v rozsahu podielov na nich pripadajúcich.

Veriteľove práva tým nie sú dotknuté.

(2)

Ak spoludlžník splnil záväzok podľa odseku 1, môže požadovať od ostatných náhradu

v rozsahu podielov na nich pripadajúcich.

§ 128

Ak niet viac dlžníkov zaviazaných veriteľovi spoločne a nerozdielne, zodpovedá každý

dlžník samostatne len svojím podielom; ak podiely nie sú určené, rovnakým dielom.

§ 129

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veriteľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie

požadovať ktorýkoľvek z veriteľov.

§ 130

Ak je niekto zaviazaný na nedeliteľné plnenie súčasne viacerým veriteľom, môže každý

veriteľ požadovať iba svoj podiel; v pochybnostiach je dlžník povinný každému veriteľovi

plniť rovnaký diel.

§ 131

Ak ktorýkoľvek z veriteľov môže žiadať celé plnenie, dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek

z veriteľov do času, keď jeden z veriteľov o plnenie požiada. Splnením jednému z veriteľov

záväzok dlžníka zaniká.

§ 132

Vzťah medzi spoluveriteľmi určuje, či a do akej miery je spoluveriteľ, ktorý dostal

viac, než je podiel naň pripadajúci, ostatným spoluveriteľom niečím zaviazaný.

§ 133

Zo zmluvy v prospech tretej osoby môže žiadať plnenie táto tretia osoba, ak prejaví

vôľu plnenie prijať.

§ 134

Námietky zo zmluvy uzavretej s druhou stranou má dlžník aj proti tretej osobe.

§ 135

Dokiaľ tretia osoba neprejaví voči dlžníkovi vôľu plnenie prijať, zmluvné strany môžu

zmluvu zrušiť alebo zmeniť.

§ 136

(1)

Ak sa tretia osoba vzdá svojej pohľadávky alebo dlžníkove plnenie neprijme, plnenie

patrí druhej strane, ak to neodporuje účelu zmluvy.

(2)

To isté platí, ak druhá strana oznámi dlžníkovi pred tým, než tretia strana prejavila

voči dlžníkovi vôľu plnenie prijať, že sa nemá plniť tretej osobe.

§ 137

Ak niekto druhému sľúbi plnenie tretieho, znamená to sľub príhovoru u tretieho, aby

plnenie poskytol; ak sa však zaviaže písomne, že plnenie tretej osobe sa uskutoční,

je povinný nahradiť škodu, ktorú veriteľ utrpí, ak nedôjde k tomuto plneniu.

§ 138

Veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť zmluvou inej osobe (postupníkovi).

§ 139

(1)

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskoršie smrťou veriteľa alebo obsah

ktorej by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ sa nemôže

postihnúť výkonom rozhodnutia.

(2)

Taktiež nemožno postúpiť pohľadávku, postúpenie ktorej by odporovalo dohode s dlžníkom.

§ 140

S postúpenou pohľadávkou prechádza všetko jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pôvodný veriteľ (postupiteľ) je povinný vydať postupníkovi a naň previesť všetky právne

pomôcky a zabezpečovacie prostriedky týkajúce sa postúpenej pohľadávky a poskytnúť

mu všetky potrebné informácie.

§ 141

Dokiaľ postupiteľ dlžníka o postúpení neupovedomí, alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, môže dlžník záväzok splniť postupiteľovi.

§ 142

Na žiadosť postupníka môže postupiteľ nárok vymáhať vo svojom mene v prospech postupníka

sám, ak s tým postupník súhlasí a sám ho nevymáha; dlžník nemôže v takomto prípade

podať námietku, že postupiteľ už nie je veriteľom.

§ 143

Námietky proti pohľadávke, ktoré mal dlžník v čase postúpenia, zostávajú mu zachované

i po postúpení; svoje vzájomné pohľadávky voči postupiteľovi môže namietať aj voči

postupníkovi, i keď v čase postúpenia ešte neboli zročné. Dlžník však postupníkovi

musí oznámiť svoje pohľadávky voči postupiteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo

sa o postúpení pohľadávky dozvedel.

§ 144

(1)

Ak pohľadávka bola postúpená za odplatu, postupiteľ zodpovedá postupníkovi za to,

že v čase postúpenia trvala; za vymožiteľnosť zodpovedá, ak sa to dohodlo, a to len

do výšky prijatej odplaty s úrokami a trovami spojenými s bezvýsledným vymáhaním.

(2)

Postupiteľ nezodpovedá podľa odseku 1, ak postupník postúpenú pohľadávku neuplatní

pred súdom včas.

§ 145

Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho záväzok, nastúpi ako dlžník na jeho miesto,

ak k tomu privolí veriteľ. Privolenie veriteľa môže sa dať buď pôvodnému dlžníkovi

alebo preberateľovi záväzku.

§ 146

Pristúpenie k záväzku

Kto bez dohody s dlžníkom dojedná s veriteľom , že splní za dlžníka jeho záväzok,

stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

§ 147

Prejav nového dlžníka o prevzatí záväzku musí sa stať písomne.

§ 148

Obsah záväzku sa jeho prevzatím nemení, avšak zabezpečenie záväzku poskytnuté treťou

osobou trvá len vtedy, ak táto osoba privolila ku zmene dlžníka.

§ 149

Ak niekto zmluvou prevezme majetok alebo podnik, je zaviazaný popri pôvodnom dlžníkovi

zo záväzkov, ktoré patria k majetku alebo podniku a o ktorých pri uzavretí zmluvy

vedel alebo vedieť musel. Nadobúdateľ zodpovedá iba do výšky nadobudnutého majetku.

§ 150

Ak scudziteľov manžel, jeho deti, súrodenci alebo rodičia prevezmú zmluvou majetok

alebo podnik, sú zaviazaní popri scudziteľovi zo záväzkov, ktoré patria k majetku

alebo k podniku, bez ohľadu na cenu majetku, okrem ak o takýchto záväzkoch pri prevzatí

nevedeli ani vedieť nemohli.

§ 151

Kto sa dohodne s dlžníkom, že obstará plnenie jeho veriteľovi, zodpovedá dlžníkovi

za to, že nebude musieť plniť. Veriteľovi z toho priame právo nevznikne.

§ 152

(1)

Poukážkou oprávňuje ten, kto ju vydal (poukazca), poukazníka, aby prijal plnenie

od poukázanca, a poukázanca splnomocňuje, aby plnil poukazníkovi na účet poukazcu.

Priame právo poukazník proti poukázancovi nadobudne až vtedy, keď mu poukázanec vyhlási,

že poukážku prijíma.

(2)

O akreditíve platia osobitné ustanovenia (

§ 653 až 660

).

§ 153

(1)

Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný plniť

poukazníkovi a jeho záväzok zanikne až tým, že poukazníkovi splní. Ak sa poukážkou

má splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý na to privolil, poukazník je povinný poukázanca

vyzvať, aby plnil.

(2)

Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať

alebo podľa nej plniť, poukazník je povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.

§ 154

Ak poukázanec príjme poukážku voči poukazníkovi, môže mu robiť len také námietky,

ktoré sa týkajú platnosti prijatia poukážky alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky

alebo z jeho vlastného vzťahu k poukazníkovi.

§ 155

Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.

§ 156

Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný dôvod vzniku záväzku, o právnom vzťahu

medzi obidvoma platia ustanovenia o príkaznej zmluve; poukážka však nezanikne smrťou

poukazcu alebo poukázanca.

§ 157

Premlčanie nároku poukazníka proti poukázancovi začne, len čo poukazníkovi došiel

prejav o prijatí poukážky.

§ 158

Základné ustanovenie

(1)

Záložné právo zabezpečuje peňažnú pohľadávku a v dohodnutom rozsahu i príslušenstvo

pohľadávky tým, že v prípade jej včasného nezaplatenia záložný veriteľ je oprávnený

uspokojiť sa z veci založenej záložcom.

(2)

Ak je záložným právom zabezpečená pohľadávka nepeňažná, má sa za to, že do výšky

jej zistiteľného ocenenia v čase vzniku záložného práva je zabezpečený peňažný nárok,

ktorý by patril veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka.

§ 159

Záložné právo sa vzťahuje na založenú vec, na jej prírastok a príslušenstvo, avšak

z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

§ 160

Záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo z tohto zákona.

§ 161

V zmluve o zriadení záložného práva musí sa určiť predmet záložného práva a pohľadávka,

ktorú zabezpečuje.

§ 162

Záložné právo možno zriadiť len pre zabezpečenie platného záväzku; platnosti záložného

práva však neprekáža, ak je zriadené pre budúce alebo podmienené záväzky.

§ 163

Záložné právo na základe zmluvy vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi s tým,

že má slúžiť ako záloh. Ak zriadenie záložného práva je dohodnuté písomne, záložné

právo vzniká už uzavretím zmluvy.

§ 164

Ak niekto založí cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné

vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, záložné právo vznikne, len ak zakladaná

vec sa odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený

vec založiť. V pochybnostiach má sa za to, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.

§ 165

Založenie pohľadávky

Založiť možno i pohľadávku, predmetom plnenia ktorej je vec, právo alebo iná hospodárska

hodnota.

§ 166

Na založenie pohľadávky je potrebné, aby o ňom bol upovedomený dlžník pohľadávky (poddlžník).

Záložné právo sa vzťahuje i na dlžné úroky a ostatné príslušenstvo pohľadávky.

§ 167

Poddlžník, ktorý bol o založení pohľadávky upovedomený, môže plniť svojmu veriteľovi

len so súhlasom záložného veriteľa.

§ 168

V čase zročnosti založenej pohľadávky poddlžník je povinný plniť záložnému veriteľovi.

Ak bola založená pohľadávka splnená záložnému veriteľovi, stáva sa predmet plnenia

zálohom. O plnení poddlžníka záložný veriteľ je povinný dlžníka upovedomiť.

§ 169

(1)

Ak záložné právo sa nezriadilo odovzdaním založenej veci záložnému veriteľovi alebo

ak nejde o záložné právo vznikajúce priamo z tohto zákona, záložca je povinný zakladanú

vec označiť tak, že jej založenie môže byť každému zrejmé. Namiesto toho záložca a

záložný veriteľ môžu dať vec inej osobe, aby ju pre nich uschovala, alebo vznik záložného

práva dať zapísať podľa príslušných predpisov.

(2)

Pri veciach, ktoré nemožno používať bez listiny, v ktorej sa vec odlišuje od vecí

iných, postačí zapísanie záložného práva v tejto listine.

§ 170

Ak nedošlo k odovzdaniu alebo označeniu alebo uschovaniu založenej veci alebo zapísaniu

záložného práva podľa

§ 169

, záložný veriteľ nemôže uplatniť záložné právo voči tretej osobe, okrem ak táto osoba

o zaťažení veci záložným právom vedela.

§ 171

(1)

Záložný veriteľ, ktorý má založenú vec (záloh) u seba, môže ju zadržiavať po čas

trvania záložného práva.

(2)

Záložný veriteľ je povinný záloh starostlivo opatrovať a má nárok na náhradu nákladov,

ktoré urobil, aby splnil túto svoju povinnosť.

§ 172

(1)

Záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím sa založená vec zhoršuje na ujmu záložného

veriteľa.

(2)

Ak založená vec stratí na cene a zabezpečenie pohľadávky sa tak stane nedostatočným,

záložný veriteľ môže od dlžníka žiadať, aby splatil primeranú časť svojho záväzku

ešte pred určeným časom plnenia, okrem ak dlžník zabezpečenie svojho záväzku primerane

doplní.

§ 173

Ak zabezpečená pohľadávka nie je v určenom čase plnenia uspokojená, záložný veriteľ

sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu podľa

§ 174

.

§ 174

(1)

Záložný veriteľ môže požiadať príslušný orgán o predaj zálohu.

(2)

Záložný veriteľ môže, ak má záloh u seba a ak sa tak písomne dojednalo, sám dať záloh

predať na verejnej dražbe; ak záloh má úradne určenú cenu, môže ho za túto cenu predať

i inak. O zamýšľanom výkone predaja záložný veriteľ je povinný záložcu i dlžníka bez

odkladu upovedomiť.

§ 175

Ak na zabezpečenie tej istej pohľadávky sa založilo niekoľko vecí, sú založené nedielne.

Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti

z ktoréhokoľvek zálohu.

§ 176

Ak k tej istej veci vznikne viac záložných práv, prednostne sa uspokojí záložné právo

svojím vznikom staršie, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné. Čas vzniku záložného

práva je rozhodujúci pre poradie na uspokojenie i vtedy, ak záložné právo sa zriadilo

na zabezpečenie budúcej alebo podmienenej pohľadávky.

§ 177

Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu, i keď zabezpečená pohľadávka

je už premlčaná.

§ 178

Záložné právo zaniká, ak zabezpečená pohľadávka zanikne alebo ak záložca záložnému

veriteľovi zloží cenu založenej veci, ak je nižšia než pohľadávka.

§ 179

Ak záložné právo zanikne, veriteľ je povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie

zániku zapísaného záložného práva.

§ 180

Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

§ 181

Na vznik podzáložného práva nie je potrebný súhlas vlastníka založenej veci, ten však

musí byť o vzniku podzáložného práva upovedomený.

§ 182

Ak sa záloh podzáložnému veriteľovi odovzdá, záložný veriteľ zodpovedá za škodu na

zálohu tak, ako keby ho mal sám u seba.

§ 183

Ak pohľadávka nie je zabezpečená podzáložným právom ani založená pohľadávka v čase

zročnosti podzáložnému veriteľovi splnená, môže sa podzáložný veriteľ domáhať uspokojenia

z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľa podľa ustanovení

§ 174

.

§ 184

Na podzáložné právo sa inak použijú primerane ustanovenia o záložnom práve.

§ 185

(1)

Kto je inak povinný vydať vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju zročnú pohľadávku

voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.

(2)

Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou

naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.

(3)

Ak sa však pri výkone rozhodnutia alebo inak nepochybne zistí dlžníkova platobná

neschopnosť, veriteľ má zádržné právo i na zabezpečenie pohľadávky dosiaľ nezročnej

a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo, ako má s vecou naložiť.

§ 186

Nemožno zadržiavať vec svojmocne alebo ľstivo odňatú.

§ 187

Kto vec zadržuje, má, pokiaľ ide o opatrovanie veci a náhradu nákladov urobených na

vec, rovnaké postavenie ako záložný veriteľ.

§ 188

O tom, že vec bola zadržaná, je veriteľ povinný dlžníka bez odkladu upovedomiť.

§ 189

Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné

uspokojenie z výťažku zadržanej veci pred každým iným veriteľom.

§ 190

Ak sa dá zábezpeka, zádržné právo zanikne.

§ 191

(1)

Ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu alebo

ak je pre tento prípad takáto pokuta (penále) ustanovená inak a dlžník svoj záväzok

nesplní, veriteľ môže požadovať túto pokutu bez ohľadu na to, či mu porušením zmluvnej

povinnosti škoda vznikla alebo nie.

(2)

Na zmluvnú pokutu sa možno zaviazať len písomne.

(3)

Zmluvná pokuta môže sa dojednať aj v inom plnení ako v peniazoch.

§ 192

Zaplatenie zmluvnej pokuty neoslobodzuje dlžníka od povinnosti splniť záväzok zabezpečený

zmluvnou pokutou.

§ 193

Ak je dohodnutá alebo inak ustanovená zmluvná pokuta, veriteľ nemá nárok na náhradu

škody pre porušenie povinností zabezpečenej zmluvnou pokutou.

§ 194

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam

predmetu záväzku až do výšky skutočne spôsobenej škody.

§ 195

Základné ustanovenie

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník svoj záväzok nesplní, stáva

sa dlžníkovým ručiteľom.

§ 196

(1)

Ručenie predpokladá platný záväzok dlžníka; ručenie možno poskytnúť i pre budúce

záväzky alebo záväzky podmienené.

(2)

Ručenie je však platné, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok jeho spôsobilosti

brať na seba záväzky alebo pre nedostatok formy právneho úkonu, z ktorého záväzok

dlžníka mal vzniknúť, alebo pre omyl dlžníka, o ktorom ručiteľ v čase prevzatia ručiteľského

záväzku vedel alebo vedieť musel.

§ 197

Ručiteľ je povinný záväzok splniť až vtedy, ak dlžník nesplnil svoj záväzok, hoci

ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže

uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní.

§ 198

Ručenie sa vzťahuje na všetky nároky, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi zo zabezpečeného

záväzku. Ručenie sa však nevzťahuje na náhradu škody spôsobenú porušením dlžníkovho

záväzku, pokiaľ ručiteľ splnil svoj záväzok voči veriteľovi včas.

§ 199

Veriteľ je povinný kedykoľvek na požiadanie ručiteľovi oznámiť výšku svojej pohľadávky

zabezpečenej ručením.

§ 200

Práva veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčia pred premlčaním práv voči dlžníkovi.

§ 201

Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré proti veriteľovi má

dlžník. Ustanovenia

§ 196

zostávajú nedotknuté.

§ 202

Ak sa za ten istý záväzok zaručilo niekoľko ručiteľov, ručí každý z nich veriteľovi

za celý dlh. Ručiteľ má proti ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

§ 203

Ručiteľ, ktorý uhradí záväzok, za ktorý ručí, vstupuje do práv veriteľa a je oprávnený

od neho požadovať všetky právne pomôcky potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

§ 204

Ak ručiteľ uspokojil veriteľa bez súhlasu dlžníka, zostávajú dlžníkovi voči ručiteľovi

zachované námietky, ktoré mal dlžník voči veriteľovi, aj keď ich ručiteľ neuplatnil.

Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil

ihneď po upovedomení, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

§ 205

Ustanovenia

§ 197 až 204

použijú sa primerane i na ručenie vzniknuté priamo z tohto zákona.

§ 206

Ak niekto písomne uzná svoj záväzok, hoci aj premlčaný, má sa za to, že záväzok v

rozsahu uznania v čase uznania trvá.

§ 207

(1)

Splnenie záväzku môže sa zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací

prevod práva).

(2)

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí sa uzavrieť písomne.

§ 208

Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou

podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní.

§ 209

Pri splnení zabezpečeného záväzku veriteľ je povinný opäť dlžníkovi umožniť výkon

práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal,

a nahradiť, čo pri obvyklej starostlivosti mohol získať.

§ 210

Záväzok dať zábezpeku možno splniť dostatočným zabezpečením vo forme zriadenia záložného

práva alebo ručenia alebo zabezpečovacieho prevodu, alebo iným dostatočným zabezpečením

dohodnutým stranami.

§ 211

(1)

Záväzok sa musí splniť riadne a včas.

(2)

Splnením záväzok zanikne.

§ 212

Ak majú obe strany plniť navzájom zároveň, môže sa splnenia záväzku domáhať len ten,

kto sám splnil skôr svoj záväzok alebo je ochotný a schopný ho splniť.

§ 213

Ten, kto je pri vzájomnom plnení povinný plniť napred, môže svoje plnenie odoprieť

až do toho času, keď sa mu poskytne alebo zabezpečí plnenie vzájomné, ak je plnenie

druhej strany ohrozené okolnosťami u nej nastavšími, ktoré mu neboli známe, keď zmluvu

uzavrel; môže tiež poskytnúť primeranú dodatočnú lehotu na zabezpečenie plnenia a

po jej márnom uplynutí odstúpiť od zmluvy.

§ 214

Jedna strana nie je oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu,

že záväzok druhej strany z iného právneho vzťahu nebol splnený riadne a včas.

§ 215

(1)

Kto splnil záväzok alebo jeho časť, je oprávnený žiadať, aby mu príjemca plnenia

na svoj náklad vydal o tom potvrdenie (kvitanciu).

(2)

Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.

§ 216

Ak možno záväzok plniť niekoľkorakým spôsobom, právo voľby plnenia má dlžník; od vykonanej

voľby nemožno ustúpiť.

§ 217

Ak je dlžník povinný plniť veci určené iba podľa druhov, je povinný plniť veci prostrednej

akosti.

§ 218

Veriteľ je povinný prijať čiastočné plnenia záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje

povahe záväzku.

§ 219

(1)

Ak ten istý dlžník má veriteľovi splniť niekoľko záväzkov a plnenie nestačí na vyrovnanie

všetkých, je splnený záväzok, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť;

inak je splnený záväzok najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo.

(2)

U peňažných záväzkov sa započíta platenie najprv na vedľajšie nároky veriteľa, potom

na úroky a až potom na istinu. Z niekoľkých peňažných záväzkov je najskôr vyrovnaný

ten, ktorý je nezabezpečený alebo najmenej zabezpečený, inak záväzok najskôr zročný.

§ 220

(1)

Veriteľ je povinný prijať plnenie ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí

a ak plnenie nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka. Súhlas dlžníka nie je potrebný,

pokiaľ tretia osoba za dlžníka ručí alebo iným spôsobom splnenie záväzku zabezpečuje.

(2)

Splnením dlžníkovho záväzku vstupuje tretia osoba do práv veriteľa, ktorý je povinný

vydať jej a na ňu previesť všetky právne pomôcky a zabezpečovacie prostriedky, ktoré

má.

§ 221

Dlžník splní záväzok i vtedy, ak plní tomu, kto predloží veriteľove potvrdenie, okrem

ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.

§ 222

Ak dlžník plní záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, ako keby záväzok plnil sám,

pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 223

Dlžník je povinný splniť záväzok v mieste určenom dohodou strán. Ak nie je miesto

plnenia takto určené, je dlžník povinný plniť v mieste, kde mal v čase vzniku záväzku

svoje sídlo (bydlisko), alebo v mieste sídla závodu, z prevádzky ktorého záväzok vznikol.

§ 224

Peňažné platby je dlžník v pochybnostiach povinný na svoje nebezpečenstvo a náklady

plniť v sídle (bydlisku) veriteľa alebo jeho závodu, z prevádzky ktorého záväzok vznikol.

Ak sa po vzniku záväzku toto miesto zmení, veriteľ znáša zvýšenie nebezpečenstva a

nákladov, ktoré tým nastalo.

§ 225

(1)

Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom dohodou strán.

(2)

Ak nie je čas plnenia dohodnutý, veriteľ môže požadovať plnenie ihneď a dlžník je

povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, keď bol o plnenie veriteľom požiadaný.

§ 226

Ak je čas plnenia výslovne ponechaný na vôľu dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd

podľa okolností prípadu.

§ 227

Vo všetkých prípadoch, v ktorých je určený čas plnenia, treba z povahy právneho úkonu

a úmyslu strán usúdiť, či je určený v prospech oboch strán alebo len v prospech jednej

z nich.

§ 228

(1)

Ak čas plnenia bol určený len v prospech jednej strany , je táto strana oprávnená

podľa povahy veci plniť pred určeným časom plnenia alebo žiadať, aby sa jej plnilo

pred týmto časom.

(2)

Ak dlžník má právo splniť svoj záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený

zraziť si bez privolenia veriteľa sumu zodpovedajúcu úroku za čas, o ktorý plnil skôr.

§ 229

Dlžník je v omeškaní, ak nesplnil svoj záväzok riadne v čase zročnosti.

§ 230

Od dlžníka, ktorý je v omeškaní, môže veriteľ žiadať splnenie záväzku alebo od zmluvy

odstúpiť podľa

§ 235 až 244

. Popri tom patrí veriteľovi nárok na náhradu škody podľa ustanovení

§ 251 až 257

.

§ 231

(1)

Ak sa omeškanie týka záväzku peňažného, dlžník je povinný platiť z neuhradenej sumy

úroky z omeškania podľa odseku 2; úroky z omeškania sa platia v mene, na ktorú znie

hlavný záväzok.

(2)

Úroky z omeškania sú o 1% vyššie, ako je úradná eskontná sadzba platná v krajine

dlžníka v čase omeškania, ak tam nie je takáto sadzba ustanovená, je úrok z omeškania

o 1% vyšší, ako je tam platná zákonná úroková sadzba z pôžičiek poskytovaných peňažnými

ústavmi, inak je 6%.

(3)

Veriteľ môže požadovať náhradu škody vzniknutej nesplnením peňažného záväzku, len

pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania.

§ 232

(1)

Ak sa omeškanie týka záväzku, predmetom ktorého je vec, alebo ak dlžník poruší svoj

záväzok tým, že nakladá s vecou v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového

pomeru, prechádza naň po čas, po ktorý záväzok porušuje, nebezpečenstvo škody na veci.

(2)

Len čo dôjde k prechodu nebezpečenstva škody na veci podľa odseku 1, dlžník je povinný

nahradiť škodu spočívajúcu v strate, zničení, poškodení alebo znehodnotení veci bez

ohľadu na to, z akých príčin k nej došlo, okrem ak škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník

veci, alebo okrem ak by škoda vznikla i pri splnení povinností dlžníka.

§ 233

(1)

Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol spolupôsobenie

potrebné na splnenie záväzku.

(2)

Od veriteľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník žiadať náhradu nákladov, ktoré mu omeškaním

veriteľa vznikli. Popri tom dlžník môže i odstúpiť od zmluvy podľa

§ 235 a 244

.

(3)

Dokiaľ je v omeškaní veriteľ, nie je v omeškaní dlžník.

§ 234

(1)

Ak predmetom plnenia je vec, prechádza na veriteľa po čas jeho omeškania nebezpečenstvo

škody na veci.

(2)

Po prechode nebezpečenstva škody na veci podľa odseku 1 nie je veriteľ oprávnený

požadovať od dlžníka náhradu škody spočívajúcu v strate, zničení, poškodení alebo

znehodnotení veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nej došlo, okrem ak škodu spôsobil

dlžník.

§ 235

(1)

Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa zakladá podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti,

druhá strana môže od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane, ktorá zmluvu porušila,

bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o porušení povinnosti dozvedela.

(2)

Len čo oprávnená strana oznámi druhej strane, že od zmluvy odstupuje alebo že na

zmluve zotrváva , nemôže túto voľbu meniť bez súhlasu druhej strany. Tým nie je dotknuté

ustanovenie

§ 237 ods.2

.

§ 236

Podstatné je také porušenie zmluvnej povinnosti, o ktorom strana porušujúca zmluvu

vzhľadom na pohnútku uzavretia zmluvy, ktorá je v nej výslovne vyjadrená, vedela alebo

vedieť musela pri uzavretí zmluvy, že druhá strana by zmluvu neuzavrela, keby toto

porušenie predvídala. Ak tento zákon neustanovuje inak, má sa v pochybnostiach za

to, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

§ 237

(1)

Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa zakladá nepodstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti,

môže druhá strana odstúpiť od zmluvy iba v prípade, že strana, ktorá zmluvu porušila,

nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá sa jej na to musí

poskytnúť. Odstúpenie od zmluvy nemožno odvolať bez súhlasu druhej strany.

(2)

Oprávnenie podľa odseku 1 patrí i osobe, ktorá pri podstatnom porušení zmluvnej povinnosti

druhej strany od zmluvy včas neodstúpila alebo na zmluve zotrvala.

§ 238

Ak veriteľ oznámi dlžníkovi pri určení dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, že

túto lehotu už mu nepredĺži, platí, že márnym uplynutím tejto lehoty veriteľ od zmluvy

odstúpil.

§ 239

Veriteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy po čas omeškania dlžníka, po ktorý je

dohodnuté platenie zmluvnej pokuty.

§ 240

Ak dlžník splní svoj záväzok iba čiastočne, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť len ohľadne

nesplneného zvyšku plnenia, okrem ak čiastkové plnenie pre veriteľa nemá hospodársky

význam bez včasného splnenia zvyšku záväzku; v tomto prípade môže veriteľ odstúpiť

od zmluvy ohľadne celého plnenia.

§ 241

(1)

Pri zmluvách s čiastkovým plnením môže veriteľ bez zbytočného odkladu odstúpiť od

zmluvy, pokiaľ ide o zvyšujúce plnenie, ak z omeškania dlžníka nepochybne vyplýva,

že i v budúcnosti svoje povinnosti zo zmluvy nesplní včas alebo riadne a poruší tým

zmluvu podstatným spôsobom, a ak dlžník bez zbytočného odkladu po vyzvaní veriteľom

nezloží zábezpeku.

(2)

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, veriteľ je oprávnený bez zbytočného odkladu

odstúpiť od zmluvy i pokiaľ ide o čiastkové plnenia už prijaté, ak prijaté čiastkové

plnenia samy o sebe nemajú pre neho hospodársky význam.

§ 242

Veriteľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zo správania dlžníka alebo

z iných okolností ešte pred časom určeným na plnenie nepochybne vyplýva, že dlžník

zmluvu podstatným spôsobom poruší, a ak dlžník bez zbytočného odkladu po vyzvaní veriteľom

nezloží zábezpeku.

§ 243

(1)

Vyhlásením o odstúpení od zmluvy, pokiaľ bolo urobené v zhode s týmto zákonom, zanikajú

všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

(2)

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody, ani dohody strán o spôsobe

riešenia sporov zo zmluvy.

§ 244

(1)

Ak zo zmluvy, ktorá zanikla odstúpením, plnila len jedna strana, je oprávnená svoje

plnenie požadovať späť.

(2)

Ak plnili obidve strany, je každá z nich oprávnená požadovať vrátenie toho, čo sama

plnila, len ak súčasne vráti to, čo sa jej plnilo.

§ 245

(1)

Ak sa záväzok po svojom vzniku stane nesplniteľným, zaniká záväzkový vzťah pre nemožnosť

plnenia.

(2)

Záväzok sa považuje za splniteľný, aj keď

a)

možno ho splniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi, alebo

b)

možno záväzok splniť až po určenom čase plnenia.

§ 246

Ak sa stane iba časť plnenia nemožnou, zaniká záväzkový vzťah iba čo do tejto časti;

ak však vyplýva z povahy zmluvy alebo účelu plnenia, ktorý bol stranám známy pri vzniku

záväzku, že plnenie zvyšku nemá pre veriteľa žiadny hospodársky význam, zaniká záväzkový

vzťah v celom rozsahu.

§ 247

(1)

Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje

sa záväzok na plnenie zvyšujúce.

(2)

Ak nastala nemožnosť jedného z voliteľných plnení pre skutočnosť, ktorú spôsobila

osoba, ktorá nemá právo voľby, môže druhá strana buď požadovať zvyšujúce plnenie alebo

od zmluvy odstúpiť.

§ 248

Dlžník je povinný, len čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí splnenie záväzku nemožným,

oznámiť to bez odkladu veriteľovi; inak zodpovedá za škodu, ktorá veriteľovi vznikne

tým, že nebol včas o tejto skutočnosti upovedomený.

§ 249

Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

§ 250

Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný nahradiť podľa ustanovení

§ 251 až 257

škodu veriteľovi tým spôsobenú, okrem ak nemožnosť plnenia záväzku bola spôsobená

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (

§ 252

). To isté platí pri nemožnosti plnenia inej povinnosti povinnej strany.

§ 251

Kto nesplní povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu spôsobenú tým

oprávnenej osobe, okrem ak nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylúčujúcimi

zodpovednosť.

§ 252

(1)

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považujú mimoriadne okolnosti dočasne alebo

trvale brániace splneniu povinnosti zo záväzkového pomeru, ktoré nastali po jeho vzniku

a zaviazaná strana ich nemohla odvrátiť.

(2)

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa však nepovažujú okolnosti, ktoré vyplývajú

z osobných, najmä hospodárskych pomerov zaviazanej osoby, a ďalej prekážky plnenia,

ktoré zaviazaná osoba bola povinná prekonať alebo odstrániť, ako napr. nedostatok

úradného povolenia potrebného na splnenie povinnosti zaviazanej strany, ako aj okolnosti,

ktoré nastali až v čase, keď zaviazaná strana už bola v omeškaní.

§ 253

Škoda sa nahradzuje v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

obvyklé, nahradzuje sa škoda uvedením do predošlého stavu.

§ 254

(1)

Ak v tomto zákone nie je ustanovené niečo iné, nahradzuje sa skutočná škoda i ušlý

zisk. Namiesto skutočne ušlého zisku môže oprávnený požadovať náhradu zisku docieľovaného

obvykle v statočnom obchodnom styku v krajine, kam mal tovar predávajúci odoslať,

v ostatných prípadoch náhradu zisku docieľovaného obvykle v krajine, kde sa malo plniť,

a to vždy za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy.

(2)

Nenahradzuje sa nepriama škoda, ani škoda, ktorú osoba, ktorá nesplnila záväzok,

pri vzniku záväzku nemohla predvídať ako obvyklý následok takého nesplnenia.

§ 255

Ak by škoda bola spôsobená zároveň nesplnením zmluvnej alebo inej povinnosti poškodeného,

poškodený znáša pomerný diel škody.

§ 256

Ak je na úhradu škody povinných niekoľko osôb, zodpovedajú spoločne a nerozdielne

podľa ustanovení o spoločných záväzkoch a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu

svojej zodpovednosti.

§ 257

Osoba, ktorej hrozí vzniknúť škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu

urobiť opatrenia na odvrátenie škody alebo na jej zmenšenie. Časť škody, ktorá vznikla

tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil, nemusí sa nahradiť.

§ 258

Zriadenie nového záväzku

(1)

Záväzok zaniká tým, že sa dohodou medzi veriteľom a dlžníkom nahradí záväzkom novým.

Na platnosť takejto dohody sa vyžaduje, aby pôvodný záväzok bol záväzkom platným.

(2)

Ak sa má nahradiť záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového

záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak je nahradzovaný záväzok premlčaný.

(3)

V pochybnostiach sa doterajší záväzok nepovažuje za zaniknutý, pokiaľ môže obstáť

popri záväzku novom.

§ 259

Doterajší záväzok možno nahradiť novým záväzkom aj tým spôsobom, že si strany dohodou

upravia pohľadávky a záväzky medzi nimi doteraz sporné alebo pochybné. Ustanovenie

§ 258 ods.2

platí obdobne.

§ 260

Omyl v tom, čo bolo medzi stranami sporné alebo pochybné,neprekáža platnosti pokonávky,

okrem ak omyl vyvolala niektorá strana ľsťou. Pokonávka urobená dobromyseľne nestráca

platnosť ani vtedy, ak je zo skutočností dodatočne vyšlých najavo zrejmé, že niektorá

zo strán pohľadávku nemala.

§ 261

Pokonávka, ktorou sa majú medzi stranami upraviť všetky nároky, nedotýka sa nároku,

ktorý žiadna zo strán zrejme nemala na mysli.

§ 262

Ručenie, záložné a iné práva spojené so záväzkom zaniknutým niektorým zo spôsobov

uvedených v

§ 258 až 261

zabezpečujú i nový záväzok nahradzujúci záväzok pôvodný; pokiaľ osoby zaviazané z

týchto práv neprejavili s novým záväzkom súhlas, sú zaviazané najviac v rozsahu pôvodného

záväzku.

§ 263

Zrušenie záväzku dohodou

Strany si môžu dohodnúť, že záväzok zaniká bez toho, že by bol nahradený záväzkom

novým. Ak zaniká záväzkový vzťah zriadený písomnou formou alebo ak má zaniknúť záväzok

len jednej strany, dohoda o zrušení záväzku musí mať písomnú formu.

§ 264

Záväzok zaniká zaplatením odstupného, ktoré si strany písomne dohodli, ak strana,

ktorá odstupné zaplatí, druhej strane oznámi, že od zmluvy odstupuje. Kto zmluvu splnil

aspoň sčasti alebo prijal len čiastočné plnenie druhej strany, nemôže už od zmluvy

takto odstúpiť.

§ 265

Ak strany majú pohľadávky smerujúce k plneniu rovnakého druhu voči sebe navzájom a

niektorá zo strán, hoci proti vôli druhej strany, urobí prejav smerujúci k započítaniu,

zrušujú sa oba nároky, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Tieto účinky nastávajú k okamihu,

keď sa oba nároky stali spôsobilými na započítanie.

§ 266

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť pred súdom. Započítaniu

však nebráni, ak pohľadávku nemožno takto uplatniť pre premlčanie, ktoré nastalo až

po čase, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

§ 267

(1)

Proti zročnému nároku nemožno započítať pohľadávku nezročnú, okrem ak ide o pohľadávku

voči dlžníkovi, u ktorého sa zistila nespôsobilosť plniť.

(2)

Ak veriteľ odsunul bezplatne na žiadosť dlžníka čas plnenia jeho záväzku, nie je

to na prekážku započítaniu.

§ 268

Proti nároku na vrátenie vecí svojmocne alebo ľstivo odňatých, požičaných, daných

do úschovy alebo prenajatých, alebo na peňažnú náhradu za ne, započítanie nie je prípustné.

§ 269

Ak sa nárok postupne previedol na niekoľko osôb, dlžník môže započítať iba nárok,

ktorý mal v čase prvého prevodu za prvým veriteľom, ako aj svoj nárok, ktorý má za

veriteľom posledným.

§ 270

Ak sa strany dohodnú, možno započítaním vyrovnať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

§ 271

Ak záväzok nemožno splniť, pretože veriteľ je dlžníkovi neznámy alebo pretože je neprítomný

alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti o tom, kto je jeho veriteľom,

je dlžník alebo ten, kto má za neho plniť, oprávnený splniť záväzok uložením veci,

ktorá je predmetom záväzku, na náklad veriteľa v mieste plnenia do úschovy úradného

orgánu na to príslušného.

§ 272

Ak v jednej osobe splynie pohľadávka so záväzkom, zanikne pohľadávka i záväzok.

§ 273

(1)

Záväzok zaniká uplynutím času, na ktorý je zmluvou alebo týmto zákonom obmedzený.

(2)

Ak to ustanovuje tento zákon, záväzok zaniká, ak oprávnený neurobí predpísaný právny

úkon alebo ak neuplatní svoj nárok na súde v určenej lehote.

(3)

Na zánik záväzku podľa odseku 1 alebo 2 súd prihliadne i bez námietky dlžníka.

§ 274

(1)

Smrťou dlžníka záväzok nezanikne, okrem ak jeho obsahom bolo plnenie, ktoré mal vykonať

osobne len dlžník.

(2)

Smrťou veriteľa zaniká pohľadávka len vtedy, ak plnenie bolo obmedzené iba na jeho

osobu.

§ 275

(1)

Záväzok nezaniká, aj keď dôjde k zásadnej zmene okolností, za ktorých zmluva bola

uzavretá, okrem ak by zmena týchto okolností zmarila dosiahnutie základného účelu

zmluvy, ktorý je výslovne v zmluve vyjadrený. Takýmito okolnosťami nie je ani zmena

majetkových pomerov dlžníka, ani zmena hospodárskej situácie v jeho krajine alebo

zmena podmienok v medzinárodnom obchodnom styku.

(2)

Záväzok zaniká až vtedy, keď zmarenie účelu zmluvy bolo oznámené druhej strane; táto

strana má nárok na náhradu škody spôsobenej jej zánikom záväzkového pomeru ako pri

nemožnosti plnenia (

§ 250

).

§ 276

(1)

Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu tovar určený jednotlivo

alebo aspoň čo do množstva a druhu a umožniť mu, aby k nemu nadobudol vlastnícke právo,

a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

(2)

Dohodnutie určitej kúpnej ceny netvorí podstatnú náležitosť pre vznik kúpnej zmluvy,

ak strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu i bez dohody o kúpnej cene; ak výška kúpnej

ceny nie je dohodnutá ani nie je dohodnutý spôsob jej určenia, kupujúci je povinný

zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú v

§ 340

.

§ 277

Za kúpnu zmluvu považuje sa i zmluva, predmetom ktorej je tovar, ktorý sa má vyrobiť,

ak veci určené pre spracovanie pri jeho výrobe má obstarať predávajúci.

§ 278

Predávajúci je povinný kupujúcemu tovar odovzdať. Odovzdaním tovaru v zmysle tohto

zákona rozumie sa odovzdanie (dodanie) tovaru a jeho príslušenstva, pokiaľ sa uskutočňuje

v zhode so zmluvou, prípadne s týmto zákonom.

§ 279

(1)

Ak predávajúci má podľa zmluvy odovzdať tovar na prepravu do miesta určenia, ktorú

má podľa

§ 335

obstarať, a ak miesto určenia nie je miestom plnenia, uskutočňuje sa odovzdanie tovaru

už jeho odovzdaním prvému dopravcovi.

(2)

Ak sa preprava uvedená v odseku 1 uskutočňuje na základe náložného listu, dochádza

k odovzdaniu tovaru vydaním náložného listu dopravcom.

§ 280

Ak tovar pri odovzdaní dopravcovi nie je zjavne dostatočne označený ako zásielka pre

kupujúceho, predávajúci splní povinnosť odovzdať tovar až tým, že upovedomí kupujúceho

o tom, že tovar bol odovzdaný dopravcovi, prípadne tým, že kupujúcemu odošle doklad

bližšie určujúci odoslaný tovar.

§ 281

(1)

Predávajúci je povinný plniť v dohodnutom čase.

(2)

Ak je čas plnenia presne určený, predávajúci je povinný plniť i bez vyzvania kupujúceho.

(3)

Ak je čas plnenia určený na určité obdobie, predávajúci môže plniť podľa vlastnej

voľby kedykoľvek počas tohto obdobia, ak podľa okolností prípadu v rámci tohto obdobia

nemá čas plnenia bližšie určiť kupujúci tým, že vyzve predávajúceho na plnenie.

(4)

Ak sa má plniť v čase určenom počtom dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, táto dodacia

lehota začína plynúť od uzavretia zmluvy. Ak však kupujúci má splniť určité povinnosti

(napr. zaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti alebo zabezpečenie jej zaplatenia, predloženie

nákresov a pod.) ešte pred dodaním tovaru, dodacia lehota začína plynúť až splnením

týchto povinností.

§ 282

Ak čas plnenia nie je dohodnutý, predávajúci je povinný bez vyzvania kupujúceho odovzdať

tovar v primeranej lehote po uzavretí zmluvy s prihliadnutím na povahu tovaru a na

ostatný obsah zmluvy.

§ 283

Výrazmi použitými na určenie času plnenia sa rozumie, pokiaľ z obchodných zvyklostí

nevyplýva nič iné

„Začiatkom obdobia“: v prvých desiatich dňoch obdobia;

„V polovici mesiaca“:od 10. do 20. dňa mesiaca;

„V polovici štvrťroka“:v druhom mesiaci štvrťroka;

„Koncom obdobia“:v posledných desiatich dňoch obdobia;

„Ihneď“: pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch vybavených

mechanizmom do desiatich dní, pri ostatných výrobkoch do piatich dní.

§ 284

Predávajúci je povinný plniť v mieste určenom v zmluve. Ak v zmluve nie je určené

miesto plnenia, je ním miesto, kde má predávajúci podľa tohto zákona odovzdať tovar.

§ 285

Ak predávajúci má podľa zmluvy tovar odovzdať na prepravu, miestom odovzdania tovaru

je miesto, kde podľa okolností prípadu má začať táto preprava do miesta určenia podľa

§ 335

.

§ 286

Ak predávajúci nemá podľa zmluvy odovzdať tovar na prepravu do miesta určenia, je

povinný odovzdať tovar v mieste, kde mal svoje sídlo (bydlisko) v čase uzavretia zmluvy.

Ak však ide o tovar určený jednotlivo, miestom odovzdania tovaru je miesto, kde tovar

bol v čase uzavretia zmluvy, pokiaľ bolo stranám známe. Ak ide o tovar určený podľa

druhu, ktorý sa má dodať z určitého skladu alebo presne vymedzených zásob, alebo ktorý

sa má vyrobiť na určitom mieste, miesto uskladňovania (výroby) je miestom odovzdania

tovaru, pokiaľ bolo stranám v čase uzavretia zmluvy známe.

§ 287

(1)

Ak predávajúci nedodal tovar v určenom čase plnenia a porušil tým zmluvu podstatným

spôsobom (

§ 236

), kupujúci môže od zmluvy odstúpiť podľa

§ 235

, ak to oznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu, najneskoršie však do 15 dní od

určeného času plnenia.

(2)

Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje popri prípadoch uvedených v

§ 236

i porušenie zmluvy, pri ktorom sa včas neodovzdal tovar určený podľa druhu, trhová

cena ktorého sa burzovne zaznamenáva.

§ 288

(1)

Ak predávajúci nedodal tovar v určenom čase plnenia a porušil tým zmluvu nepodstatným

spôsobom, kupujúci môže od zmluvy odstúpiť až po uplynutí lehoty dodatočne určenej

predávajúcemu podľa

§ 237

. Účinky odstúpenia nastanú až vtedy, ak predávajúci záväzok nesplní ani v tejto primeranej

dodatočnej lehote a kupujúci mu po jej uplynutí oznámi, že od zmluvy odstupuje.

(2)

Ak lehota, ktorú kupujúci takto určil, nie je primeraná, predávajúci môže bez zbytočného

odkladu kupujúcemu oznámiť, že dodá tovar až v primeranej lehote, ktorú sám určí;

v prípade, že predávajúci tak neurobí, alebo ak určí neprimeranú lehotu, účinky odstúpenia

od zmluvy kupujúcim nastanú až po márnom uplynutí primeranej lehoty.

§ 289

Kupujúci môže odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že predávajúci nesplnil svoj záväzok včas,

len dokiaľ mu predávajúci tovar neodovzdal.

§ 290

Ak je v zmluve určené, že záväzok zo zmluvy zanikne alebo že kupujúci od zmluvy odstúpi,

ak predávajúci záväzok nesplní v čase, ktorý je v zmluve presne určený, zanikne záväzkový

vzťah začiatkom omeškania predávajúceho, okrem ak kupujúci predávajúcemu ihneď po

začiatku omeškania oznámi, že na splnení zmluvy trvá. Zánikom záväzku zo zmluvy nastávajú

tie isté účinky, ako keby kupujúci od zmluvy odstúpil.

§ 291

Ak predávajúci dodá tovar predčasne, kupujúci môže odmietnuť tovar prevziať a požadovať,

aby predávajúci tovar dodal v určenom čase plnenia, alebo plnenie prijať a požadovať

náhradu škody vzniknutej mu predčasným plnením, ak si tento nárok pri prevzatí tovaru

vyhradil.

§ 292

Za odovzdanie tovaru sa považuje i jeho neskoré dodanie, ak do jeho uskutočnenia kupujúci

neodstúpil od zmluvy, ako aj predčasné dodanie tovaru, ktorý kupujúci bez zbytočného

odkladu po tom, keď sa o predčasnom dodaní dozvedel, neodmietol prevziať. Nárok na

náhradu škody nie je tým dotknutý.

§ 293

(1)

Ak predávajúci dodá tovar na inom než určenom mieste, platia primerane ustanovenia

§ 287 až 290

.

(2)

Ak porušenie zmluvy spočíva iba na okolnostiach súvisiacich s prepravou tovaru, avšak

tovar napriek tomu včas dôjde do miesta určenia, ide o nepodstatné porušenie zmluvy,

pre ktoré kupujúci nemôže od zmluvy odstúpiť a má iba nárok na náhradu škody podľa

ustanovení

§ 251 až 257

.

§ 294

Za odovzdanie tovaru sa považuje i dodanie tovaru na inom než určenom mieste, ak kupujúci

bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o takom dodaní dozvie, od zmluvy neodstúpi alebo

ak od zmluvy nie je oprávnený odstúpiť. Nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

§ 295

Predávajúci je povinný dodať tovar v určenom množstve, akosti a vyhotovení.

§ 296

Predaj podľa vzoriek

(1)

Ak je akosť (vyhotovenie) tovaru určená podľa dohodnutej vzorky (predlohy), musí

jej akosť (vyhotovenie) tovaru zodpovedať; o predaj podľa vzorky však nejde, ak predávajúci

preukáže, že vzorka (predloha) boli použité iba pre orientáciu kupujúceho bez prevzatia

záväzku, že tovar bude vzorke (predlohe) zodpovedať.

(2)

Ak je rozpor medzi vzorkou, podľa ktorej bola akosť (vyhotovenie) tovaru určená,

a spôsobom, akým bola akosť (vyhotovenie) tovaru určená v zmluve, je rozhodujúca akosť

(vyhotovenie) určená vzorkou (predlohou). Ak je pri tom akosť (vyhotovenie) určená

rozdielnym spôsobom, avšak nie vo vzájomnom rozpore, musí mať tovar ako vlastnosti

určené vzorkou (predlohou), tak uvedené v zmluve.

(3)

Strana, ktorej sa vzorka zverila, musí preukázať, že ide o vzorku rozhodujúcu pre

určenie akosti (vyhotovenie) tovaru.

§ 297

(1)

Tovar sa považuje za vadný, ak

a)

nemá vlastnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú potrebné pre použitie určené

v zmluve; ak v zmluve nie sú takto vlastnosti tovaru určené, považuje sa tovar za

vadný, ak nemá vlastnosti potrebné pre jeho bežné použitie;

b)

bol dodaný iný tovar alebo tovar iného druhu, alebo ak bola dodaná iba časť tovaru

alebo menšie alebo väčšie množstvo tovaru, než bolo dojednané v zmluve alebo než predávajúci

uviedol v súvislosti s dodaním tovaru.

(2)

Za vady tovaru nemožno považovať odchylky od množstva alebo akosti, ktoré sú pre

kupujúceho bezvýznamné alebo ktoré pripúšťajú zvyklosti.

§ 298

Rozhodujúcim časom pre posudzovanie akosti a množstva tovaru je čas prechodu nebezpečenstva

škody na tovare (

§ 380

). Ak však k prechodu nebezpečenstva nedôjde pre včasné odstúpenie od zmluvy alebo

uplatnenie nároku na náhradné dodanie [

§ 305 ods. 1 písm. a)

], je rozhodujúci čas, kedy by bolo došlo k prechodu tohto nebezpečenstva v prípade,

že tovar by bol bez vád.

§ 299

Ak vyplýva zo zmluvy alebo z povahy tovaru, že jeho množstvo je určené iba približne,

predávajúci je oprávnený sám určiť presné množstvo dodávaného tovaru, pokiaľ z okolností

nevyplýva, že uvedené ustanovenie bolo do zmluvy zahrnuté vo výlučnom záujme kupujúceho.

Rozdiel medzi množstvom približne určeným a množstvom skutočne dodaným nesmie byť,

pokiaľ zo zvyklostí nevyplýva nič iné, viac ako 5% množstva tovaru uvedeného v zmluve,

alebo 10%, ak sa predaj týka celého lodného nákladu.

§ 300

(1)

Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, ktoré boli alebo museli byť kupujúcemu pri

obvyklej pozornosti známe pri uzavretí zmluvy.

(2)

Predávajúci však napriek tomu zodpovedá za vady tovaru, spočívajúce v tom, že tovar

nemá vlastnosti, ktoré predávajúci kupujúcemu výslovne prisľúbil.

§ 301

Ak predávajúci dodá tovar pred určeným časom plnenia alebo pred koncom dodacej lehoty,

má právo až do konca určeného času plnenia dodať buď chýbajúci tovar alebo nový tovar

zodpovedajúci zmluve alebo odstrániť vady dodaného tovaru. Nárok kupujúceho na náhradu

škody spôsobenej vadami tovaru tým nie je dotknutý.

§ 302

Kupujúci je povinný pri prechode nebezpečenstva škody na tovare sa presvedčiť o množstve

a vlastnostiach dodaného tovaru.

§ 303

(1)

Ak je pri preprave tovaru podľa

§ 335

miesto prechodu nebezpečenstva odlišné od miesta určenia odosielaného tovaru a kupujúci

si neprehliadol alebo nedal prehliadnuť tovar pri prechode nebezpečenstva škody na

tovare, kupujúci má povinnosť preukázať, že tovar mal vady zistené v mieste určenia

už pri prechode nebezpečenstva škody na tovare.

(2)

Kupujúci, ktorý sa nepresvedčil o množstve a vlastnostiach tovaru dopravovaného podľa

§ 335

pri prechode nebezpečenstva škody na tovare, je povinný tak urobiť bez zbytočného

odkladu po tom, keď tovar dôjde do miesta určenia.

§ 304

(1)

Práva kupujúceho z vád tovaru zanikajú, ak ich kupujúci riadne neoznámi písomne predávajúcemu

v lehote určenej zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po tom, keď vady tovaru mohli

sa pri zachovaní odbornej starostlivosti zistiť pri včasnom prehliadnutí tovaru podľa

§ 302

, prípadne

§ 303 ods.2

. Práva z iných vád zanikajú, ak tieto vady kupujúci neoznámi písomne predávajúcemu

bez zbytočného odkladu po tom, keď sa mohli zistiť pri zachovaní odbornej starostlivosti,

najneskoršie však do šiestich mesiacov od času dodania tovaru, prípadne od dôjdenia

tovaru do miesta určenia. Po uplynutí tejto lehoty sa nároky kupujúceho z vád tovaru

ďalej zachovávajú, ak predávajúci o vadách tovaru v čase odovzdania tovaru vedel a

kupujúci vady včas oznámil.

(2)

Oznámenie má obsahovať dostatočné označenie dodávky, ako aj povahy a rozsahu vád;

oznámenie sa musí urobiť dobromyseľne.

§ 305

(1)

Pri podstatnom porušení zmluvy (

§ 236

) môže kupujúci, ktorý riadne a včas oznámil predávajúcemu vady tovaru, buď

a)

požadovať riadne plnenie, t.j.dodanie náhradného tovaru za vadný tovar alebo doplňujúce

dodanie za chýbajúci tovar, alebo

b)

požadovať opravu vád tovaru, pokiaľ predávajúci má možnosť ich opraviť bez neprimeraného

nákladu, alebo

c)

požadovať primeranú zľavu zodpovedajúcu pomeru medzi cenou tovaru, ktorý sa mal dodať,

a cenou vadného tovaru (rozhodujúce sú cenové pomery platné v čase uzavretia zmluvy),

alebo

d)

odstúpiť od zmluvy podľa

§ 235

.

(2)

Odstránenie vád tovaru podľa odseku 1 písm.b) alebo vznik nároku na zľavu z kúpnej

ceny podľa odseku 1 písm.c) alebo zánik práv z vád tovaru alebo uplynutie lehoty,

počas ktorej možno nároky z vád tovaru na súde uplatniť, má pre nárok na náhradu škody

a pre prechod nebezpečenstva škody na tovare tie isté právne následky ako dodanie

náhradného tovaru bez vád. Ustanovenie

§ 380

tým nie je dotknuté.

§ 306

(1)

Ak kupujúci uplatní niektorý z nárokov podľa

§ 305

, nemôže už bez súhlasu predávajúceho uplatniť iný nárok. Ak však predávajúci neuspokojí

v primeranej lehote kupujúcim uplatnené nároky uvedené v

§ 305 písm.a)

alebo

b)

, kupujúci môže uplatniť nároky uvedené v

§ 305 písm.c)

alebo

d)

.

(2)

Ak kupujúci nevyhlási bez zbytočného odkladu po oznámení vady, ktorý z nárokov z

vád tovaru uplatňuje, môže uplatniť len nárok uvedený v

§ 305 písm.c)

.

§ 307

(1)

Ak predávajúci dodal menšie množstvo tovaru alebo len časť tovaru a ak tým porušil

zmluvu nepodstatným spôsobom, kupujúci je povinný určiť predávajúcemu na dodanie chýbajúceho

tovaru dodatočnú primeranú lehotu.

(2)

Ak predávajúci porušil zmluvu nepodstatným spôsobom tým, že dodal tovar bez určených

vlastností alebo že dodal iný tovar alebo tovar iného druhu, kupujúci je povinný určiť

predávajúcemu primeranú dodatočnú lehotu a môže požadovať, aby v nej predávajúci dodal

náhradný tovar za tovar vadný, alebo, aby vadný tovar opravil. Ak možno tovar opraviť,

kupujúci nemôže požadovať dodanie náhradného tovaru, ak by s tým boli spojené pre

kupujúceho neprimerane vyššie náklady ako pri oprave vadného tovaru. Opravu vád tovaru

kupujúci nie je oprávnený požadovať, ak ide o tovar neopraviteľný, alebo ak s opravou

vád by boli spojené pre predávajúceho neprimerane vyššie náklady ako pri dodaní náhradného

tovaru. Ak kupujúci uplatní jeden z uvedených nárokov, nemôže bez súhlasu predávajúceho

uplatňovať namiesto neho druhý nárok.

(3)

Dokiaľ kupujúci neurčil, ktorý z nárokov uvedených v predchádzajúcom odseku uplatňuje,

môže predávajúci vady tovaru odstrániť tým, že buď dodá náhradný tovar bez vád, alebo

vadné výrobky opraví; opraviť vadné výrobky môže len v prípade, že tým kupujúcemu

nespôsobí značné náklady, alebo ak tieto náklady predávajúci uhradí priamo.

(4)

Ak predávajúci v primeranej dodatočnej lehote neodstráni vady tovaru podľa odsekov

1 alebo 2, kupujúci má nároky podľa ustanovení

§ 305 ods. 1 písm. c) a d)

. Ustanovenia

§ 289

,

§ 305 ods. 2

a

§ 306

platia obdobne.

§ 308

Ak predávajúci dodal časť tovaru, ktorý mal byť predmetom dodávok, alebo ak iba časť

dodaného tovaru nezodpovedala zmluve, kupujúci môže odstúpiť od zmluvy iba ohľadne

tejto vadnej časti. Od celej zmluvy môže odstúpiť iba v prípade, že nesplnenie dodania

tovaru ako celku predstavuje podstatné porušenie zmluvy. Ustanovenia

§ 305 až 307

nie sú tým dotknuté.

§ 309

Ak sa tovar predá ako „stojí a leží“ (úhrnkom) predávajúci nezodpovedá za jeho vady,

okrem ak tovar nemá vlastnosti, ktoré predávajúci výslovne prisľúbil alebo ktoré si

kupujúci výslovne vymienil.

§ 310

(1)

Popri nároku z vád tovaru kupujúci má nárok na náhradu škody.

(2)

Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov uvedených v

§ 305 až 307

, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

§ 311

Kupujúci je povinný pri dodaní náhradného tovaru vrátiť predávajúcemu tovar nahradzovaný

a je oprávnený požadovať od predávajúceho úhradu nákladov s tým spojených.

§ 312

Ak predávajúci dodá kupujúcemu väčšie množstvo tovaru, ako bol podľa zmluvy povinný,

kupujúci môže tento nadbytočný tovar buď prijať, alebo bez zbytočného odkladu odmietnuť.

Ak nadbytočné množstvo tovaru bez zbytočného odkladu neodmietne, platí, že ho prijal.

Pri odmietnutí nadbytočného množstva tovaru má kupujúci nárok na náhradu škody podľa

§ 251 až 257

; pri jeho prijatí je povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene určenej

v zmluve.

§ 313

(1)

Ak kupujúci neuplatní na súde nároky zo zodpovednosti za vady tovaru do šiestich

mesiacov a nároky na náhradu škody spôsobenej vadami tovaru najneskoršie do jedného

roka od času, keď bolo odoslané oznámenie o vadách podľa ustanovení

§ 304

, nemožno už tieto práva uplatňovať na súde, okrem ak predávajúci o vadách tovaru

v čase jeho odovzdania vedel.

(2)

Po uplynutí týchto lehôt kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny a na

náhradu škody spôsobenej vadami tovaru iba námietkou proti nároku na zaplatenie kúpnej

ceny vadného tovaru, ak včas a riadne vady oznámil (

§ 304

).

(3)

Ak predávajúci o vadách tovaru v čase jeho odovzdania vedel, nemožno práva kupujúceho

z vád tovaru uplatniť na súde po uplynutí troch rokov od času dodania, prípadne dôjdenia

tovaru do miesta určenia.

(4)

Uznanie záväzku zo zodpovednosti za vady tovaru nemá vplyv na plynutie lehôt ustanovených

v odsekoch 1 až 3. Inak primerane platia ustanovenia o premlčaní.

§ 314

Záruka za akosť tovaru

(1)

Zárukou za akosť tovaru predávajúci berie na seba záväzok, že odovzdá tovar, ktorý

bude po určitý čas spôsobilý na dohodnuté použitie, inak pre obvyklý účel, alebo ktorý

po určitý čas zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

(2)

Záruku možno dohodnúť iba písomne.

(3)

V pochybnostiach sa počíta čas podľa odseku 1 od dodania tovaru, prípadne dôjdenia

tovaru do miesta určenia.

§ 315

Zodpovednosť zo záruky však nevzniká, ak nedostatok spôsobilosti tovaru alebo zachovania

jeho vlastností, ktorých sa záruka týka, bol spôsobený tým, že sa s tovarom po jeho

odovzdaní neodborne zaobchádzalo.

§ 316

Pre oznámenie nedostatku spôsobilosti tovaru alebo nedostatku zachovania jeho vlastností,

ako aj pre uplatnenie a vymáhanie nárokov zo zodpovednosti za poskytnutú záruku za

akosť tovaru platia primerane ustanovenia o vadách tovaru; ak však nedostatky spôsobilosti

alebo zachovania vlastností tovaru neboli predávajúcemu oznámené najneskoršie tri

mesiace po skončení záručnej lehoty, práva zo záruky za akosť tovaru zanikajú.

§ 317

(1)

Predávajúci je povinný podľa podmienok zmluvy, inak podľa obchodných zvyklostí odovzdať

kupujúcemu i doklady vzťahujúce sa na predaný tovar. Odovzdanie dokladov sa musí uskutočniť

s náležitou starostlivosťou bez zbytočného odkladu po odovzdaní tovaru na mieste určenom

v zmluve, inak v mieste odovzdania tovaru. Kupujúci je povinný riadne ponúknuté doklady

prevziať.

(2)

Ak sú doklady, týkajúce sa prepravy, potrebné na prevzatie tovaru alebo pre voľné

nakladanie s ním, treba takéto doklady odovzdať bez zbytočného odkladu po ich vydaní,

a to na dohodnutom mieste, inak v mieste, kde sa má platiť kúpna cena.

§ 318

Ak predávajúci podstatným spôsobom poruší zmluvu tým, že neodovzdá doklady včas alebo

na určenom mieste, kupujúci je oprávnený určiť primeranú lehotu na odovzdanie s tým,

že pri jej nedodržaní od zmluvy odstúpi.

§ 319

Ak predávajúci tým, že neodovzdal doklady včas a na určenom mieste, porušil zmluvu

nepodstatným spôsobom, kupujúci má iba nárok na náhradu škody.

§ 320

(1)

Neodovzdanie dokladov včas podľa

§ 317

,pokiaľ sú tieto doklady potrebné na prevzatie tovaru alebo pre voľné nakladanie s

ním, prípadne na použitie tovaru, má tie isté právne účinky ako porušenie povinnosti

predávajúceho včas odovzdať tovar.

(2)

Ak z účelu zmluvy známeho obidvom stranám pri uzavretí zmluvy nevyplýva niečo iné,

považujú sa doklady týkajúce sa prepravy obstarávanej podľa

§ 335

predávajúcim za včas odovzdané, ak sa odovzdajú do času, keď tovar dôjde do miesta

určenia alebo do času, keď tam podľa okolností prípadu mal dôjsť.

§ 321

Predávajúci je povinný umožniť kupujúcemu, aby nadobudol vlastnícke právo neobmedzené

právami iných osôb.

§ 322

(1)

K nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru dochádza jeho odovzdaním na základe zmluvy.

(2)

Nadobudnutiu vlastníckeho práva nebráni, ak k odovzdaniu tovaru nedošlo len preto,

že tovar mal vady.

§ 323

Ak má predávajúci podľa zmluvy odovzdať tovar na prepravu alebo ak je predmetom zmluvy

tovar prepravovaný, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru až v čase, keď získal

oprávnenie zásielkou nakladať.

§ 324

(1)

Strany si môžu dohodnúť odchylný čas nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak však vlastnícke

právo má prejsť na kupujúceho až po čase, keď by ho nadobudol podľa

§ 322

alebo

323

, musí sa táto výhrada vlastníckeho práva dojednať písomne.

(2)

Ak sa zmluvou predávajúcemu prizná výhrada vlastníckeho práva a nie je dohodnuté,

kedy má kupujúci vlastnícke právo nadobudnúť, má sa za to, že kupujúci sa stáva vlastníkom

až úplným zaplatením kúpnej ceny.

§ 325

Kupujúci získava vlastnícke právo i vtedy, ak predávajúci nie je vlastníkom predávaného

tovaru, okrem ak v čase, keď malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, kupujúci

vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený tovarom nakladať.

§ 326

Kupujúci nadobudne spolu s vlastníckym právom k tovaru i práva s týmto vlastníckym

právom spojené, pokiaľ tieto práva nie sú obmedzené na predávajúceho.

§ 327

Na kupujúceho prejdú s vlastníckym právom spojené povinnosti, o ktorých kupujúci pri

nadobudnutí vlastníckeho práva vedel alebo vedieť musel.

§ 328

(1)

Ak tovar kúpi niekoľko osôb spoločne, stávajú sa jeho spoluvlastníkmi. V pochybnostiach

má sa za to, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.

(2)

To isté platí, ak vlastník predá iba časť veci.

§ 329

(1)

Vlastník i spoluvlastník sú oprávnení domáhať sa ochrany proti tomu, kto ich neoprávnene

ruší pri nakladaní tovarom podľa tohto zákona; najmä sa môžu domáhať vydania tovaru,

ktorý je predmetom plnenia v právnom vzťahu upraveným týmto zákonom, od toho, kto

ho neprávom zadržuje.

(2)

Obdobné právo patrí tomu, kto je oprávnený mať vec pre vlastníka.

§ 330

Ak predávajúci nesplnil povinnosť ustanovenú mu v

§ 321

a kupujúci nadobudol vlastnícke právo k tovaru obmedzené právami iných osôb a toto

obmedzenie zmluvou na seba neprevzal, alebo ak nenadobudol vlastnícke právo vôbec,

tovar má právne vady.

§ 331

(1)

Pri právnych vadách tovaru kupujúci je povinný upovedomiť bez zbytočného odkladu

predávajúceho o uplatňovaných právach tretích osôb a môže žiadať, aby predávajúci

v primeranej lehote právne vady odstránil.

(2)

Ak tak predávajúci v primeranej lehote neurobí, môže kupujúci, ktorý predávajúceho

včas o právnych vadách tovaru upovedomil, požadovať dodanie náhradného tovaru bez

právnych vád; pri podstatnom porušení zmluvy, alebo ak predávajúci nedodal v primeranej

lehote náhradný tovar, kupujúci môže tiež od zmluvy odstúpiť.

(3)

Popri oprávneniach podľa predchádzajúcich odsekov kupujúci má nárok na náhradu škody

spôsobenej právnymi vadami.

§ 332

Ak kupujúci neuplatní na súde nárok na náhradný tovar bez právnych vád do šiestich

mesiacov a nárok na náhradu škody do jedného roka od času uplatnenia práv tretích

osôb, nastávajú obdobne účinky ustanovené v

§ 313

.

§ 333

Ustanovenia o právnych vadách použijú sa primerane i na prípady, keď užívanie tovaru

alebo nakladanie s ním dotýka sa iných než vecných práv tretích osôb pôsobiacich i

proti kupujúcemu, najmä práv súvisiacich s ochranou priemyslového vlastníctva.

§ 334

Vývozné povolenie

Predávajúci je povinný obstarať vývozné povolenie, prípadne prevozné povolenie do

miesta plnenia, pokiaľ sú tieto povolenia predpísané na uskutočnenie dodania v čase

plnenia bez ohľadu na to, či boli predpísané i v čase uzavretia zmluvy.

§ 335

(1)

Ak predávajúci má podľa zmluvy tovar odovzdať na prepravu, je povinný uzavrieť potrebnú

zmluvu o preprave tovaru obvyklými dopravnými prostriedkami a za obvyklých podmienok

tak, aby doprava tovaru mohla sa uskutočniť až do miesta určenia určeného v zmluve.

Ak nie je dohodnuté, z ktorého miesta sa má tovar odoslať, môže ho predávajúci odoslať

z ktoréhokoľvek miesta krajiny pôvodu tovaru alebo krajiny, kde je tovar uskladnený,

pokiaľ bola táto krajina stranám známa pri uzavretí zmluvy, inak z ktoréhokoľvek miesta

krajiny, v ktorej má predávajúci svoje sídlo (bydlisko) v čase uzavretia zmluvy.

(2)

Ak má predávajúci odovzdať tovar na prepravu podľa odseku 1, a ak strany si nedohodli

miesto určenia, má sa v pochybnostiach za to, že miestom určenia je miesto, v ktorom

má kupujúci v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo (bydlisko).

§ 336

Ak predávajúci nesplnením povinností ustanovených v

§ 335

porušil nepodstatným spôsobom zmluvnú povinnosť, kupujúci nemôže od zmluvy odstúpiť.

§ 337

Ak o to požiada kupujúci, predávajúci je povinný poskytnúť kupujúcemu všetky údaje

potrebné na poistenie dopravy, pokiaľ nemá poistenie dojednať podľa zmluvy sám.

§ 338

Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať kupujúcemu doklady a poskytnúť

údaje potrebné na uplatnenie nárokov kupujúceho voči dopravcovi.

§ 339

Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar.

§ 340

(1)

Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

(2)

Ak cena v zmluve nie je určená a ak nie je ustanovený ani spôsob jej určenia, a ak

je zmluva platná s prihliadnutím na

§ 276 ods.2

, kupujúci zaplatí cenu, ktorú predávajúci spravidla za ten istý tovar docieľoval

v čase uzavretia zmluvy, inak zaplatí cenu primeranú cenám docieľovaným pri obdobnom

tovare v čase uzavretia zmluvy za obdobných zmluvných podmienok. Pri opakujúcich sa

dodávkach toho istého tovaru má sa za to, že tovar sa má dodať za tú istú cenu a za

tých istých dodacích podmienok ako v predošlej dodávke, okrem ak sa od uzavretia predošlej

zmluvy podstatným spôsobom zmenili dovozné ceny v krajine kupujúceho.

§ 341

(1)

Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v mene, v ktorej sa kúpna cena určila. V

tej istej mene zmluvné strany v pochybnostiach platia náhradu škody vzniknutej z porušenia

zmluvy.

(2)

Ak právne predpisy krajiny dlžníka alebo iné právne predpisy, ktoré sa majú použiť,

bránia plateniu v mene uvedenej v odseku 1, dlžník je povinný nahradiť škodu, ktorá

tým druhej strane vznikne.

§ 342

Ak je kúpna cena dojednaná v určitej mene a kupujúci má podľa zmluvy alebo právnych

predpisov platiť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci pomer platný v čase

platenia kúpnej ceny. Ustanovenie

§ 341 ods.2

platí primerane.

§ 343

(1)

Ak je kúpna cena určená v inej mene ako v mene štátu, v ktorom má sídlo (bydlisko)

predávajúci, a ak sa vzájomný pomer týchto mien zmenil o viac ako 10 %, mení sa v

rovnakom pomere i kúpna cena.

(2)

O tom, ktoré menové kurzy sú rozhodujúce, platí ustanovenie

§ 403 ods.2

.

§ 344

Ak je zlatý obsah menovej jednotky, v ktorej je kúpna cena určená, v čase platenia

kúpnej ceny zmenený o viac ako 10 % v porovnaní so zlatým obsahom tejto jednotky v

čase uzavretia zmluvy, mení sa v rovnakom pomere i kúpna cena.

§ 345

Ak možno zároveň použiť ustanovenia

§ 343 a 344

, použije sa to z obidvoch ustanovení, ktoré má za následok väčšiu zmenu kúpnej ceny.

§ 346

Ustanovenia

§ 343 až 345

použijú sa primerane i v prípade premeny meny, v ktorej sa má kúpna cena platiť,

na menu inú.

§ 347

(1)

Ak je cena určená podľa váhy tovaru, v prípade pochybnosti rozhoduje čistá váha.

(2)

Dovozné clo a poplatky spojené s dovozom znáša kupujúci, zatiaľ čo vývozné clo a

poplatky spojené s vývozom znáša predávajúci. Ak podľa zmluvy má predávajúci znášať

dovozné clo alebo iné poplatky týkajúce sa dovozu tovaru a po uzavretí zmluvy dôjde

k ich zvýšeniu, zvyšuje sa kúpna cena o rozdiel sadzieb platných v čase uzavretia

zmluvy a v určenom čase plnenia, pokiaľ ju predávajúci skutočne zaplatil. To isté

platí obdobne pri znížení dovozného cla a iných poplatkov, týkajúcich sa dovozu tovaru,

ktoré má znášať predávajúci.

§ 348

(1)

Kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu na svoj náklad a nebezpečenstvo

na dohodnutom mieste, inak v mieste sídla (bydliska) predávajúceho. Ak po uzavretí

zmluvy sa zmení sídlo (bydlisko) predávajúceho, predávajúci znáša zvýšené nebezpečenstvo

a náklady doručenia kúpnej ceny, ktoré tým kupujúcemu vzniknú.

(2)

Ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokumentov, miestom platenia

je miesto odovzdania tovaru, prípadne dokumentov.

(3)

Osobitná výzva na zaplatenie kúpnej ceny nie je potrebná.

§ 349

Ak sa má kúpna cena platiť akreditívom alebo šekom, považuje sa za zaplatenú až splnením

záväzku peňažného ústavu z akreditívu alebo šeku voči predávajúcemu.

§ 350

(1)

Ak kupujúci nezaplatil kúpnu cenu alebo jej časť podľa určených podmienok a porušil

tým zmluvu podstatne, predávajúci môže kedykoľvek od zmluvy odstúpiť bez toho, že

by bol povinný určiť kupujúcemu dodatočnú lehotu na platenie.

(2)

V pochybnostiach má sa za to, že včasné nezaplatenie kúpnej ceny je podstatným porušením

zmluvy.

§ 351

Ak kupujúci porušil tým, že nezaplatil kúpnu cenu alebo jej časť podľa určených podmienok,

zmluvu nepodstatne, predávajúci je povinný poskytnúť kupujúcemu dodatočnú lehotu na

platenie, po márnom uplynutí ktorej môže od zmluvy odstúpiť. Bez poskytnutia tejto

lehoty alebo pred jej uplynutím môže však predávajúci od zmluvy odstúpiť, ak mu v

súvislosti s omeškaním kupujúceho hrozia neúmerne vysoké náklady alebo značná škoda.

§ 352

Predávajúci môže odstúpiť od zmluvy, len dokiaľ kupujúci nezaplatí kúpnu cenu.

§ 353

Ak sa dohodlo zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny, kupujúci je povinný odovzdať predávajúcemu

v dohodnutom čase alebo zodpovedajúcom účelu zmluvy, inak pred odovzdaním tovaru,

všetky doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené podľa zmluvy.

§ 354

(1)

Ak sa doklady ustanovené v

§ 353

neodovzdajú predávajúcemu včas, môže predávajúci odoprieť odovzdať tovar pred ich

predložením. Ak sa tým podstatne poruší zmluva, predávajúci môže po uplynutí primeranej

dodatočnej lehoty, ktorú kupujúcemu poskytol, od zmluvy odstúpiť.

(2)

Ak je zabezpečenie, ktorého sa doklady týkajú, jediným zabezpečením zaplatenia kúpnej

ceny, má sa za to, že zmluva bola porušená podstatným spôsobom.

§ 355

(1)

Ak zaniklo zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny pred tým, ako predávajúci, ktorý je

v omeškaní, svoj záväzok splnil, je kupujúci, ktorý nie je oprávnený od zmluvy odstúpiť

alebo ktorý toto svoje oprávnenie nevyužil, povinný obstarať nové zabezpečenie toho

istého druhu. Výdavky s tým spojené je oprávnený požadovať od predávajúceho.

(2)

Pokiaľ kupujúci zaplatenie kúpnej ceny znovu nezabezpečí a nedostatok zabezpečenia

by znamenal podstatné porušenie zmluvy, predávajúci môže odstúpiť od zmluvy a žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu škody pre nesplnenie zmluvy. Nárok na náhradu škody

pre nesplnenie záväzku však má kupujúci, ak preukáže, že zriadenie nového zabezpečenia

podľa odseku 1 bolo nemožné.

§ 356

Závdavok na kúpnu cenu

(1)

Pri platení kúpnej ceny alebo jej časti vopred považuje sa vopred zaplatená suma

až do štvrtiny kúpnej ceny za závdavok.

(2)

Závdavok prepadne v prospech predávajúceho, ak záväzkový vzťah zanikol pre nezaplatenie

kúpnej ceny alebo pre neprevzatie tovaru kupujúcim. Predávajúci môže požadovať náhradu

škody, len pokiaľ presahuje výšku závdavku.

§ 357

(1)

Kupujúci je povinný prevziať tovar a na tento účel včas poskytnúť spolupôsobenie

potrebné na to, aby predávajúci mohol tovar odovzdať a po odovzdaní zariadiť všetko

potrebné na prijatie tovaru.

(2)

Ak neposkytnutie potrebného spolupôsobenia alebo neprevzatie tovaru má povahu podstatného

porušenia zmluvy alebo ak správanie kupujúceho spôsobí odôvodnené obavy predávajúceho,

že kupujúci nezaplatí včas kúpnu cenu, môže predávajúci odstúpiť od zmluvy po márnom

poskytnutí primeranej dodatočnej lehoty na prevzatie tovaru.

§ 358

Kupujúci nemôže odmietnuť čiastočné plnenie, pokiaľ to neodporuje povahe tovaru alebo

nie je v rozpore s účelom zmluvy, ktorý bol alebo musel byť predávajúcemu známy v

čase uzavretia zmluvy.

§ 359

Pokiaľ je kupujúci podľa zmluvy oprávnený určiť dodatočne po uzavretí zmluvy formu,

veľkosť alebo iné vlastnosti tovaru (predaj podľa špecifikácie) a toto právo v dohodnutej,

inak v primeranej lehote nevyužije, predávajúci mu môže poskytnúť na tento účel dodatočnú

primeranú lehotu alebo navrhnúť vhodnú špecifikáciu. Ak kupujúci ani potom v primeranej

lehote predávajúcemu potrebné údaje neoznámi, predávajúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť

alebo plniť podľa špecifikácie, ktorú sám kupujúcemu navrhol.

§ 360

Kupujúci je povinný včas obstarať úradné povolenie, ktoré je potrebné na uskutočnenie

dovozu tovaru alebo na zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom bez ohľadu na to, či

nevyhnutnosť takéhoto úradného povolenia bola určená pred uzavretím zmluvy alebo po

ňom. Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, predávajúci je oprávnený po márnom uplynutí

dodatočnej primeranej lehoty od zmluvy odstúpiť.

§ 361

(1)

Ak nie je v zmluve o vzťahu medzi plnením kupujúceho a predávajúceho ustanovené nič

iné, musí sa zaplatenie kúpnej ceny a odovzdanie tovaru uskutočniť súčasne; kupujúci

však nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, pokiaľ mu bola odopretá možnosť preskúmať

dodaný tovar.

(2)

Ak možno tovar prevziať alebo ním nakladať iba na základe dokladov, kupujúci je povinný

kúpnu cenu zaplatiť pri ich prevzatí a nie je oprávnený odmietať zaplatenie kúpnej

ceny z dôvodu, že si nemohol tovar prezrieť.

(3)

V prípadoch upravených v odseku 1 a 2 predávajúci je oprávnený odložiť odovzdanie

tovaru, prípadne príslušných dokladov, až do zaplatenia kúpnej ceny a kupujúci je

oprávnený odložiť zaplatenie kúpnej ceny až do času odovzdania tovaru alebo dokladov

umožňujúcich nakladanie tovarom.

§ 362

Ak predávajúci má podľa zmluvy tovar odoslať do miesta určenia, ktoré nie je miestom

odovzdania tovaru, a zaplatenie kúpnej ceny nie je určené na neskorší čas, ako je

čas odovzdania tovaru, predávajúci môže odložiť odoslanie tovaru, dokiaľ sa mu kúpna

cena nezaplatí, ak mu zmluva o preprave nezachováva právo nakladať tovarom počas dopravy.

Ak zmluva o preprave predávajúcemu umožňuje nakladať tovarom počas prepravy, predávajúci

môže odmietnuť vydanie tovaru v mieste určenia, dokiaľ sa mu kúpna cena nezaplatí.

§ 363

(1)

Predávajúci môže odoprieť odovzdanie tovaru i v prípade, že sa malo uskutočniť pred

zaplatením kúpnej ceny, ak majetkové pomery kupujúceho spôsobujú dôvodné obavy predávajúceho,

že kúpna cena nebude včas zaplatená, okrem ak kupujúci poskytne dostatočné zabezpečenie

riadneho zaplatenia kúpnej ceny.

(2)

To isté platí, ak kupujúci je v omeškaní s platením kúpnej ceny za iný tovar dodaný

predávajúcim.

§ 364

(1)

Ak sa predávajúci dozvedel až po odoslaní tovaru o skutočnosti oprávňujúcej ho odložiť

odovzdanie tovaru môže požiadať toho, kto má tovar u seba v súvislosti s prepravou,

aby tovar nevydával kupujúcemu, a to i v prípade,že kupujúci už dostal doklad, ktorý

ho oprávňuje na prevzatie tovaru.

(2)

Toto oprávnenie predávajúci nemôže použiť, ak vydanie tovaru požaduje tretia osoba,

ktorá riadnym spôsobom nadobudla doklad, na základe ktorého možno tovarom nakladať,

okrem ak tretia osoba vedela alebo vedieť musela, že predávajúci je prevodom poškodzovaný.

§ 365

Ak kupujúci je podľa zmluvy zaviazaný zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť pred odovzdaním

tovaru, môže toto platenie odoprieť, ak majetkové pomery predávajúceho spôsobujú dôvodné

obavy kupujúceho, že predávajúci tovar neodovzdá včas, okrem ak predávajúci mu poskytne

dostatočnú zábezpeku.

§ 366

Náklady

Náklady spojené s odovzdaním tovaru uhrádza predávajúci; všetky ďalšie náklady idú

na ťarchu kupujúceho.

§ 367

Pri omeškaní kupujúceho s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny je predávajúci,

dokiaľ od zmluvy neodstúpi, povinný sa postarať o bezpečné uloženie tovaru na účet

a nebezpečenstvo kupujúceho; predávajúci je oprávnený odmietnuť vydanie takto uloženého

tovaru kupujúcemu, dokiaľ sa mu neuhradia náklady spojené s uložením tovaru.

§ 368

(1)

Kupujúci, ktorého povinnosť prijať tovar zanikla po jeho odoslaní, je povinný sa

postarať o bezpečné uloženie tovaru na účet a nebezpečenstvo predávajúceho, ak získal

právo tovarom nakladať a ak sa kupujúci môže postarať o uloženie tovaru bez zaplatenia

kúpnej ceny. Kupujúci je povinný umožniť predávajúcemu, aby mohol tovarom nakladať.

(2)

Ak kupujúci dôvodne odmieta prevziať tovar, ktorý už dostal, je povinný sa postarať

na účet a nebezpečenstvo predávajúceho o jeho bezpečné uloženie a v prípade potreby

o zaslanie tovaru do miesta, ktoré mu oznámil predávajúci.

(3)

Kupujúci môže tovar uložený podľa odseku 1 alebo 2 predávajúcemu zadržiavať, pokiaľ

sa mu neuhradia náklady spojené s uložením alebo odoslaním tovaru.

§ 369

Strana, ktorá je povinná podľa ustanovení

§ 367 a 368

postarať sa o uloženie tovaru, môže tovar po predchádzajúcom upozornení druhej strany

a márnom určení primeranej lehoty na jej účet aj predať.

§ 370

(1)

Ak ide o tovar majúci bežnú cenu, môže strana, ktorá je povinná sa postarať o uloženie

tovaru, dať ho predať iba na verejnej dražbe. Ostatný tovar môže predať z voľnej ruky;

ak však druhá strana dokáže, že ten, kto tovar predal, mohol dosiahnuť vyššiu cenu,

je oprávnená požadovať túto vyššiu cenu.

(2)

Ak bezprostredne hrozí značná škoda na tovare alebo ak ide o tovar, s uložením ktorého

by boli spojené neprimerane vysoké náklady alebo iné ťažkosti, je osoba, ktorá má

povinnosť tovar uložiť, povinná prikročiť k jeho predaju i bez predchádzajúceho upozornenia.

§ 371

S vrátením kúpnej ceny predávajúci je povinný zaplatiť i úroky zo zaplatenej kúpnej

ceny podľa úradnej eskontnej sadzby platnej na území, kde má svoje sídlo (bydlisko).

Ak tam takáto sadzba nie je určená, predávajúci je povinný zaplatiť úrok vo výške

ustanovenej v

§ 428

.

§ 372

Kupujúci nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak nemôže predávajúcemu vrátiť tovar

v stave, v akom mu bol dodaný.

§ 373

Ustanovenie

§ 372

neplatí

a)

ak na tovare alebo jeho časti vznikla škoda v dôsledku vád tovaru, pre ktoré došlo

k odstúpeniu od zmluvy, a kupujúci škode na tovare nemohol zabrániť,

b)

ak tovar alebo jeho časť sa v rámci obvyklého užívania spotrebovala alebo spracovala

pred tým, než boli vady zistené,

c)

ak nemožnosť vrátiť tovar v stave, v akom bol dodaný kupujúcemu, nebola spôsobená

kupujúcim alebo osobou, za ktorú kupujúci zodpovedá.

§ 374

V prípade

§ 373 písm. b)

kupujúci stráca nárok na vrátenie kúpnej ceny zodpovedajúcej spotrebovanej, prípadne

spracovanej časti tovaru, okrem ak použitie tovaru mu neprinieslo žiadny hospodársky

prospech.

§ 375

Ak nastane nemožnosť vrátiť tovar v stave, v akom bol kupujúcemu dodaný, až po jeho

odstúpení od zmluvy, stane sa toto odstúpenie neúčinným, ak túto nemožnosť vrátenia

tovaru spôsobil kupujúci alebo osoba, za ktorú zodpovedá.

§ 376

Nárok kupujúceho na náhradu škody zostáva zachovaný, i keď kupujúci stratil podľa

§ 372

právo odstúpiť od zmluvy alebo sa toto odstúpenie stalo neúčinným (

§ 375

).

§ 377

(1)

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má voči druhej strane nárok na náhradu škody zodpovedajúcej

rozdielu medzi cenou určenou v zmluve a bežnou cenou tovaru platnou v čase, keď mohla

najskôr od zmluvy odstúpiť. Popri tom má odstúpivšia strana nárok na úhradu skutočných

a účelne vynaložených nákladov vzniknutých jej z nesplnenia záväzku druhej strany.

(2)

Bežnou cenou sa rozumie cena platná na trhu, na ktorý by sa kupujúci za obvyklých

okolností obrátil, aby kúpil, alebo predávajúci, aby predal dohodnutý tovar.

(3)

Ak však kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj a postupoval

pri tom s náležitou starostlivosťou, pre výpočet škody je rozhodujúca cena pri náhradnom

obchode skutočne docielená.

(4)

Ak predmetom zmluvy je tovar, ktorý nemá bežnú cenu, má strana, ktorá od zmluvy odstúpila,

nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody.

§ 378

Nárok na náhradu škody, určený podľa

§ 377

, nesmie prevyšovať nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody podľa

§ 251 až 257

.

§ 379

Strana, ktorá odstúpila od zmluvy, je povinná urobiť všetko, aby rozsah škody spôsobenej

nesplnením zmluvy druhou stranou bol čo najmenší, najmä včas sa usilovať o náhradnú

kúpu alebo náhradný predaj; inak má druhá strana nárok na primerané zníženie záväzku

nahradiť škodu.

§ 380

(1)

Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru bez ohľadu

na čas, kedy kupujúci nadobúda vlastnícke právo, a bez ohľadu na to, či platnosť zmluvy

je viazaná podmienkou. Strany si môžu dohodnúť, že nebezpečenstvo škody na tovare

určenom podľa druhu prejde na kupujúceho pred odovzdaním tovaru, len ak je tento tovar

v čase uzavretia zmluvy alebo pred určeným časom prechodu nebezpečenstva dostatočne

oddelený a označený pre rozlíšenie od iného tovaru.

(2)

Ak nedôjde k odovzdaniu podľa odseku 1 len preto, že tovar má vady, prechádza nebezpečenstvo

škody na tovare v čase, v ktorom by k tomuto prechodu došlo, keby tovar vady nemal,

ak kupujúci, hoci je na to oprávnený, bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi alebo

nepožiada o dodanie náhradného tovaru alebo ak kupujúci takéto oprávnenie nemá; inak

prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare dodaním náhradného tovaru bez

vád.

(3)

Kupujúci, na ktorého prešlo nebezpečenstvo škody na tovare, je povinný zaplatiť plnú

kúpnu cenu, ak došlo k strate, zničeniu, poškodeniu alebo znehodnoteniu tovaru po

čase prechodu nebezpečenstva, a to bez ohľadu na to, z akých príčin škoda vznikla,

okrem ak ju spôsobil predávajúci. Kupujúci nie je oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo

uplatňovať nárok na náhradu škody, ak predávajúci nesplnil svoj záväzok pre škodu

na tovare vzniknutú po prechode nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho.

§ 381

(1)

Nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho i vtedy, ak kupujúci je v

omeškaní s prevzatím tovaru.

(2)

Na prechod nebezpečenstva podľa odseku 1 pri tovare určenom podľa druhu je potrebné,

aby tovar bol oddelený od ostatného tovaru a zreteľne označený ako tovar určený na

splnenie určitej zmluvy a aby predávajúci kupujúceho o spôsobe uloženia tovaru upovedomil.

§ 382

Ak sa v čase uzavretia zmluvy tovar už prepravuje (tovar na ceste), prechádza nebezpečenstvo

škody na tovare na kupujúceho okamihom odovzdania tovaru prvému dopravcovi, ak sú

zároveň splnené podmienky pre odovzdanie tovaru. Ak predávajúci pri uzavretí zmluvy

vedel alebo musel vedieť, že už došlo ku škode na tovare, túto škodu znáša predávajúci.

§ 383

Zmluvné dojednanie určujúce miesto, kam predávajúci uhradzuje dopravné náklady, neznamená

v pochybnostiach určenie miesta prechodu nebezpečenstva škody na tovare.

§ 384

Pri zmiešaných hromadných zásielkach, ktoré obsahujú tovar určený pre niekoľko kupujúcich,

prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na každého z kupujúcich v pomere k jeho podielu

na hromadnej zásielke, len čo došlo k odovzdaniu tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi;

predávajúci je však povinný kupujúceho upovedomiť o odoslaní hromadnej zásielky.

§ 385

Ak sa strany písomne dohodnú o zriadení práva späťkúpy, predávajúci je oprávnený požadovať

od kupujúceho vrátenie predaného tovaru, ak sa kupujúcemu vráti kúpna cena.

§ 386

(1)

Predávajúci musí vyhlásiť, že uplatňuje právo späťkúpy v tej istej forme, v akej

sa uzavrela kúpna zmluva, a to, ak nie je dohodnuté nič iné, do jedného roka od odovzdania

veci kupujúcemu, inak právo späťkúpy zaniká.

(2)

Ak predávajúci využije právo späťkúpy, kupujúci musí vrátiť tovar bez zbytočného

odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej

zmluvy.

§ 387

(1)

Ak sa právo späťkúpy týka tovaru určeného podľa druhu, uplatnením tohto práva vzniká

kupujúcemu záväzok vrátiť tovar toho istého druhu.

(2)

Ak sa právo späťkúpy týka tovaru jednotlivo určeného, kupujúci nesmie s tovarom nakladať

takým spôsobom, ktorý by znemožňoval výkon práva späťkúpy, a je povinný vrátiť tovar,

ktorý kúpil, v nezhoršenom stave.

§ 388

Ak sa strany písomne dohodnú o zriadení práva späťpredaja, kupujúci môže tovar jednotlivo

určený vrátiť a požadovať vrátenie kúpnej ceny; inak pre právo späťpredaja obdobne

platia ustanovenia o práve späťkúpy.

§ 389

(1)

Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia

skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predávajúci

je oprávnený určiť po vyjadrení kupujúceho primeranú lehotu.

(2)

Ak došlo k odovzdaniu tovaru kupujúcemu, platí, len čo skúšobná doba uplynula, že

kupujúci tovar schválil, pokiaľ v tejto dobe neoznámil predávajúcemu, že tovar odmieta.

V ostatných prípadoch platí podmienka za zmarenú uplynutím skúšobnej doby, pokiaľ

v nej kupujúci neoznámil predávajúcemu, že tovar schvaľuje.

§ 390

(1)

Ak predávajúci uzavrie zmluvu s tým, že je oprávnený predať tovar inému kupujúcemu

za výhodnejších podmienok, má sa za to, že zmluva sa uzavrela s odkladacou podmienkou.

Zmluva nadobudne účinnosť, ak predávajúci neoznámi v dohodnutej lehote, alebo ak lehota

nebola dohodnutá, v primeranej lehote danej kupujúcim, že hodlá tovar predať inému

kupujúcemu za výhodnejších podmienok.

(2)

Či ide o predaj za výhodnejších podmienok, patrí posúdiť predávajúcemu a kupujúci

nie je oprávnený požadovať preukaz o podmienkach zmluvy, ktoré s novým kupujúcim predávajúci

dojednal. Predávajúci je oprávnený dať inému záujemcovi prednosť, i keby pôvodný kupujúci

ponúkol podmienky rovnako výhodné alebo výhodnejšie, je však povinný preukázať, že

tovar predal.

§ 391

Ak kupujúci uzavrie zmluvu s tým, že je oprávnený kúpiť tovar toho istého druhu u

iného predávajúceho za výhodnejších podmienok, na určenie práv a povinností strán

platia obdobne ustanovenia o výhrade výhodnejšieho predaja.

§ 392

(1)

Kto predá tovar s výhradou, že mu ho kupujúci ponúkne na kúpu, keby ho chcel predať,

má predkupné právo.

(2)

V prípade pochybností má sa za to, že predkupné právo sa dojednalo na dobu piatich

rokov.

(3)

Účastníci si môžu predkupné právo dojednať i bez súvislosti s kúpnou zmluvou.

§ 393

Ak strany dohodnú, že predkupné právo pôsobí i voči tretím osobám, môže osoba oprávnená

z predkupného práva požadovať vydanie tovaru od tretej osoby, ktorá ho nadobudla,

ak tretia osoba o predkupnom práve vedela a ak predávajúci jej ponúkne to isté, čo

bolo naposledy zaplatené.

§ 394

(1)

Oprávnená osoba je povinná do tridsiatich dní od času, keď jej zaviazaný oznámil

zmluvné podmienky ponúkané treťou osobou, záväzne vyhlásiť, či využíva svoje predkupné

právo. Ak tieto zmluvné podmienky v tejto lehote neprijme, alebo do ďalších tridsiatich

dní po prijatí návrhu na využitie predkupného práva nezloží v prospech zaviazaného

kúpnu cenu, predkupné právo zanikne.

(2)

Ak predkupné právo sa zriadilo v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorá sa uzavrela v

písomnej forme, písomnú formu musí mať i návrh na využitie predkupného práva a vyjadrenie

oprávneného.

§ 395

Ak je v kúpnej zmluve písomne dohodnuté, že sa kupujúcemu zakazuje ďalší vývoz (reexport)

kúpeného tovaru, kupujúci zodpovedá predávajúcemu pre prípad, že by tovar ktokoľvek

vyviezol z určenej oblasti. Kupujúci je povinný nahradiť predávajúcemu škodu spôsobenú

mu porušením tohto záväzku bez ohľadu na to, či tovar ďalej vyviezol sám alebo či

ho vyviezla iná osoba, a bez ohľadu na to, či kupujúci ďalšieho nadobúdateľa tovaru

potrebným spôsobom zaviazal.

§ 396

Kupujúci, ktorý prevzal záväzok tovar ďalej nevyvážať, je povinný na vyzvanie predávajúceho

bez zbytočného odkladu preukázať, že tovar nebol z určenej oblasti vyvezený.

§ 397

Ak je pochybné, z ktorého územia je ďalší vývoz zakázaný, má sa za to, že je to územie

štátu,v ktorom je miesto určenia tovaru, ktorého sa zákaz týka; ak zmluva neobsahuje

miesto určenia, má sa za to, že je to územie štátu, v ktorom má kupujúci sídlo (bydlisko).

§ 398

Základné ustanovenie

(1)

Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude predávať určitý

tovar určeným zákazníkom alebo do určenej oblasti krajiny sídla kupujúceho, alebo

že bude takto predávať tovar len v obmedzenej miere.

(2)

Toto dojednanie musí sa dohodnúť písomne a jeho platnosť je závislá od platnosti

kúpnej zmluvy, ktorej je súčasťou alebo v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté.

§ 399

Záväzok predávajúceho zaniká, ak kupujúci poruší svoje povinnosti z kúpnej zmluvy.

Ak nie je určená lehota, po ktorú je predaj obmedzený, alebo ak si strany dojednajú

lehotu dlhšiu ako dva roky, zaniká uplynutím lehoty dvoch rokov od odovzdania tovaru.

§ 400

Ak predávajúci poruší svoje povinnosti z dojednania o obmedzení predaja, kupujúci

je oprávnený požadovať náhradu škody; nemôže však z tohto dôvodu odstúpiť od kúpnej

zmluvy.

§ 401

(1)

Ak strany pri určení ceny dojednajú, že určená cena sa má dodatočne upraviť so zreteľom

na cenové zložky výrobných nákladov, a nedojednajú, na ktoré zložky týchto nákladov

sa má prizerať, mení sa kúpna cena v pomere k cenovým zmenám hlavných surovín potrebných

na výrobu predávaného tovaru.

(2)

Ak strany nedojednajú,ktorý čas je rozhodujúci pre posudzovanie cenových zmien, prihliada

sa na ceny rozhodujúcich výrobných nákladov v čase uzavretia zmluvy a v určenom čase

plnenia predávajúceho. Ak je čas plnenia určený na určité obdobie, rozhodujúci je

čas skutočného včasného plnenia, inak koniec určeného obdobia.

§ 402

Strana, ktorá sa chce dovolávať zmeny kúpnej ceny na základe kĺzavej doložky, musí

druhej strane pred odovzdaním tovaru oznámiť úpravu kúpnej ceny s náležitým odôvodnením.

§ 403

Menová doložka

(1)

Ak zmluva určuje, že dohodnutá kúpna cena sa rozumie pri určitom kurze meny vo vzťahu

k inej mene, a ak po uzavretí zmluvy dôjde k zmene kurzového pomeru obidvoch mien,

kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu zníženú alebo zvýšenú v rovnakom pomere, v

akom sa zmenil kurzový pomer obidvoch mien.

(2)

Ak nie je v zmluve vyjadrené, ktoré menové kurzy sú rozhodujúce, má sa za to , že

sú rozhodujúce úradné stredné kurzy platné v krajine sídla (bydliska) kupujúceho jednak

v čase uzavretia zmluvy, jednak v čase platenia kúpnej ceny.

§ 404

Zlatá doložka

Ak zmluva určuje, že kúpna cena sa rozumie pri určitom zlatom obsahu menovej jednotky,

v ktorej je kúpna cena dojednaná, a ak dôjde k zmene zlatého obsahu tejto menovej

jednotky po uzavretí zmluvy, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu zníženú alebo

zvýšenú tak, aby kúpna cena vyjadrená v zlate zostala bezo zmeny. Pre porovnanie zmeny

zlatého obsahu je rozhodujúci zlatý obsah menovej jednotky uvedený v zmluve, inak

zlatý obsah menovej jednotky, aký bol v čase uzavretia zmluvy.

§ 405

Základné ustanovenie

(1)

Zmluvou o výhradnom predaji sa dodávateľ písomne zaväzuje, že tovar uvedený v zmluve

bude v určitej oblasti dodávať iba určitému odberateľovi.

(2)

Ak nie je v zmluve o výhradnom predaji určená oblasť alebo tovar, na ktorý sa výhradný

predaj vzťahuje, zmluva je neplatná.

§ 406

Jednotlivé predaje tovaru v rámci zmluvy o výhradnom predaji sa uskutočňujú na základe

samostatných kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto zmlúv môže sa dohodnúť už v zmluve

o výhradnom predaji.

§ 407

Ak nie je v zmluve o výhradnom predaji určené, na aký čas sa uzaviera, zmluva zaniká

po uplynutí jedného roka od jej uzavretia. Ak je zo zmluvy zrejmé, že ju strany zamýšľali

uzavrieť na neurčitý čas, môže ju ktorákoľvek zo strán kedykoľvek ukončiť jednomesačnou

výpoveďou.

§ 408

Dodávateľ nesmie po čas platnosti zmluvy dodávať určený tovar priamo ani nepriamo

do oblasti uvedenej v zmluve nikomu inému než výhradnému odberateľovi uvedenému v

zmluve o výhradnom predaji, prípadne ďalším osobám v nej uvedeným. Zriadenie práva

výhradného predaja nepozbavuje dodávateľa oprávnenia vykonávať propagáciu a prieskum

trhu vo vyhradenej oblasti.

§ 409

(1)

Ak výhradný odberateľ nedodržal časové rozvrhnutie odberu tovaru predpokladané v

zmluve alebo ak odoberá tovar, ktorý je predmetom zmluvy o výhradnom predaji, od iného

dodávateľa, hoci sa mu toto právo v zmluve nepriznalo, dodávateľ môže od zmluvy odstúpiť.

(2)

Ak dodávateľ v rozpore so zmluvou o výhradnom predaji dodáva dohodnutý tovar iným

odberateľom, môže odberateľ odstúpiť od zmluvy.

§ 410

Základné ustanovenie

Zmluvou o výhradnom odbere sa odberateľ písomne zaväzuje, že tovar uvedený v zmluve

bude odoberať iba od určitého dodávateľa.

§ 411

Jednotlivé kúpy tovaru v rámci zmluvy o výhradnom odbere sa uskutočňujú na základe

samostatných kúpnych zmlúv. Časť obsahu týchto kúpnych zmlúv môže sa dohodnúť už v

zmluve o výhradnom odbere.

§ 412

Ak nie je v zmluve o výhradnom odbere určené, na aký čas sa uzaviera, zmluva zaniká

po uplynutí jedného roka od jej uzavretia. Ak je zo zmluvy zrejmé, že strany zamýšľali

ju uzavrieť na neurčitý čas, môže ju ktorákoľvek zo strán kedykoľvek ukončiť jednomesačnou

výpoveďou.

§ 413

Odberateľ nesmie po čas platnosti zmluvy odoberať určený tovar bez súhlasu výhradného

dodávateľa priamo alebo nepriamo od nikoho iného, než od výhradného dodávateľa, prípadne

od iných osôb uvedených v zmluve.

§ 414

(1)

Odberateľ môže od zmluvy odstúpiť, ak výhradný dodávateľ nedodáva tovar v rozsahu

určenom v zmluve alebo ak jeho dodávky nie sú primerané odberovým možnostiam odberateľa

a rozsah dodávok nie je v zmluve bližšie určený.

(2)

Ak odberateľ v rozpore so zmluvou odoberá určený tovar od iných dodávateľov, výhradný

dodávateľ môže od zmluvy odstúpiť.

§ 415

Základné ustanovenie

Zmluvou o prednostnom odbere sa odberateľ písomne zaväzuje, že bude prednostne odberať

určitý tovar od určitého dodávateľa podľa svojej potreby.

§ 416

Odberateľ je podľa zmluvy o prednostnom odbere povinný pred uzavretím kúpnej zmluvy

týkajúcej sa dohodnutého tovaru s inými dodávateľmi upovedomiť prednostného dodávateľa

o zmluvných podmienkach ponúkaných inými dodávateľmi. Toto oznámenie má povahu záväzného

návrhu odberateľa na uzavretie kúpnej zmluvy za zhodných zmluvných podmienok. Ak prednostný

dodávateľ neprijme návrh v lehote určenej na jeho prijatie, odberateľ je oprávnený

tovar za oznámených podmienok kúpiť od iných dodávateľov.

§ 417

Ak nie je v zmluve určené, na aký čas sa uzaviera alebo v akej lehote ju možno vypovedať,

zmluva zaniká po uplynutí jedného roka po jej uzavretí. Ak je však zo zmluvy zrejmé,

že ju strany zamýšľali uzavrieť na neurčitý čas, ktorákoľvek zo strán ju môže kedykoľvek

ukončiť jednomesačnou výpoveďou.

§ 418

Základné ustanovenie

(1)

Zmluvou o prednostnom predaji sa dodávateľ písomne zaväzuje, že bude dodávať určitý

tovar do oblasti určenej v zmluve prednostne určitému odberateľovi.

(2)

O právach a povinnostiach strán a o čase platnosti zmluvy platia ustanovenia

§ 415 až 417

obdobne.

§ 419

Zmluvy závislé (recipročné a junktimové)

Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých sa zmluva (hlavná zmluva) uzavrela

a ktoré boli známe obom stranám, že jej splnenie je, najmä s prihliadnutím na úpravu

medzištátneho platobného styku, závisle od plnenia zo zmluvy inej (vedľajšej zmluvy),

má sa za to, že plnenie z vedľajšej zmluvy tvorí odkladaciu podmienku účinnosti hlavnej

zmluvy. Ak sa má alebo ak sa z hlavnej zmluvy plní vopred, má nesplnenie vedľajšej

zmluvy povahu podmienky rozväzovacej.

§ 420

(1)

Za viacstranné výmenné obchody v zmysle tohto zákona sa považujú obchody, pri ktorých

viac osôb uzaviera jednu alebo niekoľko spolu súvisiacich zmlúv, podľa ktorých - najmä

vzhľadom na nedostatok úpravy medzištátneho platobného styku - má dôjsť k vzájomnému

dodaniu tovaru medzi účastníkmi majúcimi sídlo (bydlisko) na území rôznych štátov,

avšak kúpna cena sa má vyrovnať iba medzi tými účastníkmi všetkých vzájomne súvisiacich

zmlúv, ktorí majú sídlo (bydlisko) na území toho istého štátu.

(2)

Vzťahy vznikajúce z viacstranných výmenných obchodov podľa odseku 1 sa spravujú podľa

ustanovení o kúpnej zmluve. Každému z účastníkov vzniká pritom nárok na plnenie určené

mu zmluvou podľa ustanovení o zmluvách v prospech tretieho (

§ 133 až 136

); účastníci však nemôžu zmluvu zrušiť alebo zmeniť bez súhlasu účastníka, ktorému

je plnenie určené.

(3)

Dvojstranné výmenné obchody sa spravujú podľa ustanovení o zmluve o výmene (

§ 424 a 425

).

§ 421

Na rozdiel od ustanovení o kúpnej zmluve však pri viacstranných výmenných obchodoch

a)

pri omeškaní niektorého z účastníkov nie je žiadny z ostatných účastníkov oprávnený

odstúpiť od zmluvy, ak niektorý z účastníkov už plnil, okrem ak účastník odstupujúci

od zmluvy nahradí tým spôsobenú škodu účastníkovi, ktorý už plnil,

b)

účastník, ktorému vznikol nárok na uplatňovanie vád tovaru, nemôže požadovať zľavu

podľa

§ 305 ods. 1 písm. c)

.

§ 422

Žiadny z účastníkov viacstranného výmenného obchodu nemôže bez ohľadu na ustanovenia

§ 361 až 365

odkladať odovzdanie tovaru voči účastníkovi majúcemu sídlo (bydlisko) na území cudzieho

štátu len preto, že mu nesplnil záväzok iný účastník majúci s ním sídlo (bydlisko)

na území toho istého štátu.

§ 423

Účastníci viacstranného výmenného obchodu majúci sídlo (bydlisko) na území toho istého

štátu ručia spoločne a nerozdielne za splnenie záväzku každého z nich voči účastníkom

majúcim sídlo (bydlisko) na území iného štátu.

§ 424

Základné ustanovenie

Zmluvou o výmene sa strany zaväzujú na vzájomné odovzdanie určitého tovaru za určitý

iný tovar s tým, že si navzájom umožnia nadobudnúť k nemu vlastnícke právo.

§ 425

(1)

Na zmluvu o výmene sa primerane použijú ustanovenia o kúpnej zmluve, a to tak, že

každá strana je predávajúcim, pokiaľ ide o jej vlastné plnenie, a kupujúcim, pokiaľ

ide o plnenie druhej strany.

(2)

Strana, ktorej vznikol nárok na uplatnenie vád tovaru, nie je oprávnená však požadovať

zľavu podľa

§ 305 ods.1 písm.c)

.

§ 426

Základné ustanovenie

Zmluvou o pôžičke sa veriteľ zaväzuje prenechať dlžníkovi tovar určený podľa druhu,

najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po čase tovar rovnakého druhu.

§ 427

Pre prechod nebezpečenstva škody na tovare platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve.

§ 428

(1)

Ak sa dojednali úroky z požičaných peňazí, platí sa v tej istej mene ako istina.

V prípade pochybností má sa za to, že dohodnuté úroky sa týkajú ročného obdobia a

že sú zročné pozadu koncom kalendárneho obdobia.

(2)

Ak nie je v zmluve určená výška úrokov, platí eskontná sadzba ustanovená v krajine

dlžníka, inak 5% ročne z požičanej sumy.

(3)

V pochybnostiach má sa za to, že sa má platiť aj úrok z dlžných úrokov.

§ 429

Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať ako úroky plnenie primeraného väčšieho množstva

požičaných vecí alebo vecí lepšej akosti, ale toho istého druhu.

§ 430

Ak dlžník nezaplatí určenú splátku alebo úroky z pôžičky, hoci bol písomne upomenutý,

ani do zročnosti ďalšej splátky alebo úrokov za ďalšie obdobie, veriteľ je oprávnený

požadovať, aby celá pôžička bola ihneď zaplatená.

§ 431

Základné ustanovenie

Zmluvou o vypožičaní sa požičiavateľ zaväzuje prenechať vec vypožičiavateľovi na bezplatné

dočasné užívanie.

§ 432

Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec spôsobom dohodnutým alebo primeraným povahe

a určeniu veci a je povinný chrániť ju pred stratou, zničením, poškodením alebo znehodnotením.

Vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať vec na užívanie inej osobe bez súhlasu požičiavateľa.

§ 433

(1)

Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť v dohodnutom čase. Ak sa čas na vrátenie nedohodol,

je povinný sa zariadiť tak, aby mohol vec po splnení účelu bez zbytočného odkladu

vrátiť.

(2)

Ak sa nedohodol ani čas, po ktorý sa má vec užívať, ani účel, na ktorý sa má užívať,

požičiavateľ môže žiadať vrátenie veci kedykoľvek.

§ 434

Vypožičiavateľ má právo vrátiť vec predčasne; keby však požičiavateľovi vznikli z

predčasného vrátenia ťažkosti, nemôže vec vrátiť bez súhlasu požičiavateľa.

§ 435

Ak vypožičiavateľ užíva vec neoprávneným spôsobom, požičiavateľ môže žiadať, aby mu

vec bola vrátená ihneď. To isté platí, ak požičiavateľ potrebuje vec nevyhnutne z

dôvodov, ktoré nepredvídal, ani nemohol predvídať pri vzniku zmluvy, okrem ak by vrátenie

veci pôsobilo vypožičiavateľovi neprimerané ťažkosti.

§ 436

Vypožičiavateľ je oprávnený domáhať sa od požičiavateľa náhrady škody, ktorá mu bola

spôsobená vadou veci, ktorú požičiavateľ vypožičiavateľovi zatajil.

§ 437

Obvyklé náklady spojené s užívaním veci znáša vypožičiavateľ. Na vynaloženie mimoriadnych

nákladov na zachovanie veci nie je povinná žiadna zo strán, vypožičiavateľ je však

povinný upozorniť požičiavateľa na potrebu takýchto mimoriadnych nákladov.

§ 438

Vzájomných práv z vypožičania sa možno domáhať len do jedného roku po vrátení veci,

inak zanikajú.

§ 439

Základné ustanovenie

Nájomnou zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomníkovi vec, aby ju dočasne

užíval, a nájomník sa zaväzuje platiť nájomné.

§ 440

Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomníkovi v stave spôsobilom na

dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, na užívanie obvyklé, a

v tomto stave ju na svoj náklad udržiavať. Drobné opravy a obyčajné náklady spojené

s užívaním znáša však nájomník.

§ 441

(1)

Nájomník je povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potrebu opráv,

ktoré má vykonať prenajímateľ, inak zodpovedá za škodu spôsobenú nesplnením tejto

povinnosti a nemôže z tohto dôvodu žiadať o zľavu z nájomného alebo od zmluvy odstúpiť.

(2)

Nájomník je povinný znášať obmedzenia v užívaní veci v rozsahu potrebnom na vykonanie

opráv.

§ 442

Nájomník je oprávnený užívať najatú vec primerane jej povahe a určeniu. Rovnako sa

posudzuje, či nájomník je povinný vec užívať a akou mierou.

§ 443

Ak nájomník vynaložil na vec náklad pri oprave, ktorú je povinný obstarať prenajímateľ

(

§ 440

), patrí mu náhrada podľa ustanovení o konaní bez príkazu. Nárok na náhradu musí prenajímateľovi

ohlásiť do jedného mesiaca po vykonaní opravy; uplatniť na súde ho môže len do šiestich

mesiacov po vrátení veci, inak právo zanikne.

§ 444

Nájomné sa platí štvrťročne vopred.

§ 445

(1)

Ak nájomník pre mimoriadne okolnosti alebo vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol najatú

vec užívať podľa zmluvy, prípadne primerane povahe veci alebo ju mohol užívať len

v obmedzenom rozsahu, nie je povinný platiť nájomné, prípadne má nárok na pomernú

zľavu z nájomného.

(2)

Nájomník sa môže domáhať odpustenia alebo zľavy nájomného, ak bez zbytočného odkladu

prenajímateľovi ohlásil udalosť, ktorá zakladá jeho nárok; inak jeho právo zaniká.

§ 446

(1)

Nájom sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

(2)

Ak nájomník užíva vec i po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá námietky do jedného

mesiaca od času, keď sa o tom dozvie, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok,

za ktorých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na čas dlhší ako rok sa obnovuje

vždy na rok, nájom dojednaný na čas kratší sa obnovuje na tento čas.

§ 447

(1)

Na zrušenie nájomnej zmluvy dojednanej na neurčitý čas je potrebná výpoveď.

(2)

Nájomnú zmluvu možno vypovedať štvrťročne, najneskoršie pätnásteho dňa mesiaca februára,

mája, augusta a novembra, a to s účinnosťou ku koncu príslušného kalendárneho štvrťroku;

ak bola zmluva vypovedaná po uplynutí týchto výpovedných lehôt, výpoveď nadobúda účinnosť

až ku koncu budúceho štvrťroku.

§ 448

Za podstatné porušenie zmluvy prenajímateľom sa považuje odovzdanie najatej veci v

stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, alebo ak vec sa stane nespôsobilou

na dohodnuté alebo obvyklé užívanie neskoršie bez súvislosti s porušením povinnosti

nájomníka.

§ 449

Za podstatné porušenie zmluvy nájomníkom sa považuje užívanie najatej veci spôsobom,

pri ktorom prenajímateľovi vzniká značná škoda, alebo ak nájomník, hoci bol upomenutý,

nezaplatil dlžné nájomné ani do zročnosti ďalšieho nájomného, a ak je tento čas kratší

ako tri mesiace, ak nezaplatil dlžné nájomné do troch mesiacov.

§ 450

Zničením najatej veci sa nájomný pomer skončí.

§ 451

Po skončení nájmu nájomník je povinný vrátiť najatú vec v stave, aký zodpovedá určenému

spôsobu užívania, inak v stave, v akom ju nájomník prevzal, s prihliadnutím na obvyklé

opotrebenie.

§ 452

(1)

Ak najatá vec bola zničená, poškodená alebo opotrebená nad obvyklú mieru, nájomník

zodpovedá za škodu na veci, ktorú spôsobil sám alebo ktorú spôsobili osoby, ktorým

umožnil k veci prístup.

(2)

Náhrady sa možno domáhať len do šiestich mesiacov po vrátení najatej veci, inak právo

zanikne.

§ 453

O právnych vadách najatej veci platia primerane ustanovenia

§ 331 až 333

.

§ 454

Základné ustanovenie

(1)

Zmluvou o úschove sa uschovávateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju bezplatne pre ukladateľa

opatroval.

(2)

Ak nevyplýva z predmetu obchodnej činnosti uschovávateľa alebo z predchádzajúceho

hospodárskeho styku medzi stranami nič iné, má sa za to, že vec zverená do opatrovania

je predmetom zmluvy o úschove.

§ 455

Uschovávateľ je povinný vec prevziať bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy a prevzatú

vec spolu s tým, čo k nej pribudlo, vydať ukladateľovi v dohodnutom čase a v mieste,

kde sa mala opatrovať. Ak o to požiada ukladateľ, uschovávateľ je povinný vec vrátiť

i skôr, než uplynie čas úschovy, sám však nie je oprávnený ju skôr vrátiť.

§ 456

Ak nie je dojednané ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove , uschovávateľ

je povinný vec ukladateľovi vydať ihneď, len čo ho o to ukladateľ požiada, a uschovávateľ

je oprávnený domáhať sa toho, aby ukladateľ vec prevzal v primeranej lehote po tom,

keď ho o prevzatie požiadal.

§ 457

Uschovávateľ je oprávnený domáhať sa od ukladateľa, aby prevzal vec ešte pred uplynutím

dohodnutého času uschovania, ak ďalšie plnenie jeho povinností by mu spôsobilo neprimerané

ťažkosti alebo ak sa vydania veci domáha tretia osoba.

§ 458

Uschovávateľ je povinný prevzatú vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím

na jej povahu a svoje možnosti, aby na veci nevznikla škoda.

§ 459

Ukladateľ je povinný nahradiť uschovávateľovi všetky škody a účelne vynaložené náklady,

ktoré uschovávateľovi vzniknú pri plnení jeho povinností a ktorým nemohol zabrániť.

Pokiaľ je to možné, uschovávateľ je povinný pri mimoriadnych nákladoch, ktoré nemohli

strany predvídať pri uzavretí zmluvy, vyžiadať si pred ich vynaložením vyjadrenie

ukladateľa. Ak ukladateľ bez zbytočného meškania neoznámi nič iné, má sa za to, že

s vynaložením nákladov súhlasí.

§ 460

Ak to vyžadujú okolnosti, ktoré strany v čase uzavretia zmluvy nemohli predvídať,

uschovávateľ sa môže odchýliť od spôsobu dohodnutého opatrovania, musí však o tom

ihneď upovedomiť ukladateľa.

§ 461

Uschovávateľ nemôže vec bez súhlasu ukladateľa užívať ani prenechať na užívanie tretej

osobe. Ak ukladateľ dal na užívanie veci uschovávateľovi dodatočne súhlas, mení sa

zmluva o úschove na zmluvu o vypožičaní.

§ 462

Ak uschovávateľ zverí opatrovanie veci inej osobe bez súhlasu ukladateľa, zodpovedá

rovnako, ako keby vec opatroval sám. Ak uschovanie veci u inej osoby odporuje dojednaniu

strán alebo účelu zmluvy, ktorý bol uschovávateľovi známy pri uzavretí zmluvy, uschovávateľ

zodpovedá podľa ustanovení

§ 232

.

§ 463

Základné ustanovenie

Zmluvou o uskladnení sa uskladniteľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval,

a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odmenu (skladné).

§ 464

(1)

Uskladniteľ je povinný vydať uloženú vec v tom istom stave, v akom ju prevzal, spolu

s tým, čo k nej pribudlo.

(2)

Uskladniteľ nezodpovedá za škodu na veci, ak bola spôsobená

a)

ukladateľom alebo vlastníkom veci,

b)

vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci,

c)

vadným obalom, na ktorý uskladniteľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil; ak ho

neupozornil, uskladniteľ nezodpovedá za škodu len vtedy, ak nemohol takéto upozornenie

urobiť preto, že vadnosť obalu nebola poznateľná.

(3)

Uskladniteľ nie je oslobodený od zodpovednosti podľa odseku 2, pokiaľ mohol škodu

odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 465

(1)

Skladné sa platí pri skončení uskladnenia veci; ak uskladnenie veci trvá dlhšie ako

pol roka, skladné sa platí polročne pozadu. Skladné kryje aj úhradu nákladov spojených

s uskladnením, nezahrňuje však náklady poistenia, pokiaľ je uskladniteľ povinný podľa

zmluvy dať vec poistiť.

(2)

Ak je zmluva dojednaná na určitý čas, ukladateľ môže vec vyzdvihnúť ešte pred jeho

uplynutím, musí však pred tým zaplatiť skladné pripadajúce na celý dohodnutý čas.

§ 466

Ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva o uskladnení dojednáva, má sa za to,

že vec sa má uskladniť po neurčitý čas. V tomto prípade sa platnosť zmluvy skončí

vyzdvihnutím veci ukladateľom.

§ 467

Uskladniteľ je povinný uložiť uskladnené veci oddelene s označením, že ide o veci

ukladateľa. Ukladateľ má právo kontrolovať stav uskladnenej veci a brať z nej vzorky.

§ 468

Ak veci neboli vyzdvihnuté po skončení dojednaného času, alebo ak ide o uskladnenie

na neurčitý čas a ukladateľ je dlžný skladné za čas najmenej jedného roku, alebo ak

hrozí vznik podstatnej škody na uložených veciach, uskladniteľ môže po predchádzajúcom

upozornení ukladateľa a po márnom poskytnutí primeranej lehoty na vyzdvihnutie uložené

veci predať podľa ustanovení

§ 369 a 370

.

§ 469

Uskladniteľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o uskladnení zákonné záložné

právo na veciach u neho uložených.

§ 470

Základné ustanovenie

Zmluvou o zverení veci tretej osobe zaväzujú sa dve alebo viac osôb (ukladatelia)

zveriť vec, o ktorej je medzi nimi spor, tretej osobe a tá sa voči nim zaväzuje, že

vydá vec osobe, v prospech ktorej sa spor vyrieši.

§ 471

Ak uplynie čas primeraný na vyriešenie sporu, je ten, u koho je vec uložená, oprávnený

po predbežnom upozornení ukladateľov, prípadne ukladateľa, v prospech ktorého sa spor

vyriešil, uložiť vec do úschovy úradného orgánu na to príslušného na účet osoby oprávnenej

požadovať vydanie veci.

§ 472

Ak hrozí vznik podstatnej škody na uloženej veci, môže osoba, u ktorej je vec uložená,

vec predať podľa

§ 370

.

§ 473

Osoba, u ktorej je vec uložená, má nárok na odmenu, len pokiaľ bola výslovne dojednaná.

§ 474

Pokiaľ z ustanovení

§ 470 až 473

nevyplýva nič iné, práva a povinnosti strán sa spravujú podľa predpisov o zmluve

o uskladnení, ak bola dojednaná za uloženie veci odmena, inak podľa predpisov o zmluve

o úschove.

§ 475

Základné ustanovenie

Zmluvou o diele sa zaväzuje ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), na jeho

vykonanie a objednávateľ na zaplatenie dojednanej odmeny.

§ 476

Zhotoviteľ diela je povinný na svoj náklad a na svoje nebezpečenstvo vykonať dielo

a obstarať i prostriedky potrebné na jeho vykonanie. Pri vykonávaní diela postupuje

samostatne a nie je čo do spôsobu výkonu diela viazaný príkazmi objednávateľa, okrem

ak sa na ich plnenie výslovne zaviazal.

§ 477

Za veci prevzaté od objednávateľa na spracovanie zhotoviteľ diela zodpovedá ako uskladniteľ.

Pri ich spracovaní je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a s vykonaným

dielom vrátiť objednávateľovi veci, ktoré mu zostali po dokončení diela.

§ 478

Ak zhotoviteľ diela obstaral časť vecí spracovaných pri vykonávaní diela, má ohľadne

týchto vecí, pokiaľ sa stali súčasťou diela, postavenie predávajúceho. V pochybnostiach

má sa za to, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v odmene za zhotovenie diela.

§ 479

Zhotoviteľ diela, i nedokončeného, stáva sa jeho vlastníkom, ak hodnota jeho vykonávania

spolu s hodnotou zhotoviteľových vecí, ktoré boli spracované, je rovnaká alebo vyššia

ako hodnota spracovaných vecí, ktoré patrili objednávateľovi diela. Zhotoviteľ diela

sa stáva vlastníkom aj vtedy, ak dielo má povahu veci určenej podľa druhu.

§ 480

Ak sa podľa ustanovenia

§ 479

nestal vlastníkom spracovaním vzniknutej veci zhotoviteľ diela, nadobúda spracovaním

vlastnícke právo objednávateľ diela.

§ 481

(1)

Ak spracovaním nadobudol vlastnícke právo zhotoviteľ diela a splnenie záväzku sa

neuskutoční alebo záväzok zanikne pre nemožnosť plnenia, a to z dôvodov, za ktoré

zhotoviteľ diela nezodpovedá, objednávateľ diela nemôže sa domáhať náhrady za spracované

veci, ktoré odovzdal na spracovanie. Nárok z bezdôvodného obohatenia nie je tým dotknutý.

(2)

Ak sa splnenie zmluvy zmarí z dôvodov, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ diela, zhotoviteľ

diela je povinný objednávateľovi poskytnúť peňažnú náhradu za jeho spracované veci

alebo vrátiť mu to isté množstvo vecí toho istého druhu.

§ 482

(1)

Ak spracovaním nadobudol vlastnícke právo objednávateľ diela a ak sa dielo zmarí

z dôvodov, za ktoré zodpovedá zhotoviteľ diela, objednávateľ diela môže buď požadovať

vydanie spracovaním vzniknutej veci, alebo túto vec odmietnuť a požadovať náhradu

svojich vecí použitých na spracovanie.

(2)

Pri vydaní spracovaním vzniknutej veci objednávateľovi zhotoviteľ diela má nároky

podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení. Ak objednávateľ diela odmietne vec vzniknutú

spracovaním, objednávateľ diela má voči zhotoviteľovi diela nárok na peňažnú náhradu

svojich vecí použitých pri spracovaní alebo na vrátenie toho istého množstva vecí

toho istého druhu.

§ 483

Ak vlastnícke právo nadobudol objednávateľ diela a ak dôjde k zmareniu diela z dôvodov,

za ktoré zhotoviteľ diela nezodpovedá, objednávateľ diela môže požadovať iba vydanie

spracovaním vzniknutej veci, je však zhotoviteľovi diela povinný uhradiť hodnotu jeho

vecí použitých na spracovanie.

§ 484

Zhotoviteľ diela nie je povinný vykonať dielo osobne, pokiaľ zo zmluvy alebo z povahy

diela nevyplýva niečo iné.

§ 485

(1)

Ak výška odmeny nie je určená zmluvou, zhotoviteľ diela má nárok na primeranú odmenu.

(2)

Zhotoviteľovi diela vzniká nárok na odmenu pri odovzdaní celého diela.

(3)

Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vykonanie diela vyžaduje značné náklady,

zhotoviteľ je oprávnený domáhať sa už počas vykonávania diela primeranej časti odmeny

s prihliadnutím na vyložené náklady.

§ 486

Zhotoviteľ diela je povinný objednávateľa upozorniť bez odkladu na zrejme nevhodnú

povahu vecí odovzdaných na spracovanie alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie

diela. Zhotoviteľ diela, ktorý tieto povinnosti splní, nezodpovedá za vady diela,

ktoré vznikli v dôsledku nevhodnosti vecí alebo pokynov, a má nárok na odmenu, aj

keď sa dielo z uvedených príčin nezdarí; odmena sa však zníži o to, čo zhotoviteľ

ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.

§ 487

Ak objednávateľ znemožní vykonanie diela tým, že porušil povinnosti zo zmluvy, napriek

tomu patrí zhotoviteľovi diela dojednaná odmena. Od odmeny sa však odpočíta všetko,

čo zhotoviteľ diela ušetril nevykonaním diela.

§ 488

(1)

Ak dielo bolo zadané podľa rozpočtu a ak záväznosť rozpočtu bola zaručená, zhotoviteľ

diela sa nemôže domáhať zvýšenia odmeny, ani keď rozsah alebo nákladnosť práce má

za následok prekročenie rozpočtu.

(2)

Ak bola zaručená úplnosť rozpočtu, zhotoviteľ diela nemôže sa domáhať zvýšenia odmeny,

ak sa objaví potreba ďalších prác na dokončenie diela.

§ 489

Ak dielo bolo zadané podľa rozpočtu, záväznosť ktorého nebola zaručená, a ak sa ukáže,

že je nevyhnutné ho značne prekročiť, objednávateľ diela môže od zmluvy odstúpiť,

ak poskytne primeranú náhradu za vykonanú prácu a vzniknuté náklady. Zhotoviteľ diela

však musí, len čo sa ukáže, že prekročenie rozpočtu je nevyhnutné, oznámiť to bez

zbytočného odkladu objednávateľovi; inak stratí nárok na náhradu za práce prevyšujúce

rozpočet.

§ 490

O nárokoch z vád diela platia primerane ustanovenia o vadách tovaru pri kúpnej zmluve

(

§ 297 až 313

). Objednávateľ diela však nemá nárok podľa

§ 305 ods.1 písm.a)

. Odstúpiť od zmluvy objednávateľ môže len v prípade, že oprava nie je možná a dielo

pre svoje vady nemôže slúžiť dohodnutému, prípadne obvyklému účelu. Ak oprava nie

je možná, avšak dielo môže v obmedzenom rozsahu slúžiť tomuto účelu, objednávateľ

má nárok na primeranú zľavu z odmeny.

§ 491

Základné ustanovenie

Príkaznou zmluvou sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará určitú vec.

§ 492

Pokiaľ zmluva príkazníkovi výslovne neudeľuje oprávnenie konať v mene príkazcu, nezakladá

udelenie plnomocenstva, a to ani vtedy, ak osoba, s ktorou príkazník koná, o príkaznej

zmluve vie. Ustanovenia

§ 53 a 54

nie sú tým dotknuté.

§ 493

Príkaz treba vykonať tak, ako to zodpovedá pokynom a záujmom príkazcu, ktoré sú príkazníkovi

známe. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné

v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas.

§ 494

Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi všetko, čo je potrebné na splnenie jeho

záväzku a čo si nemôže obstarať sám príkazník.

§ 495

Príkazník je povinný konať osobne; ak vykonanie príkazu zverí inému, zodpovedá, ako

keby príkaz vykonal sám. Ak príkazník má vykonať príkaz bezplatne a ak musí zveriť

vykonanie príkazu niekomu inému, zodpovedá iba za zástupcu, o ktorom vedel alebo musel

vedieť, že sa na vykonanie príkazu nehodí.

§ 496

Príkazník je povinný konať starostlivo podľa svojich schopností a znalostí. Ak sa

má príkaz vykonať za odmenu, príkazník zodpovedá za škodu spôsobenú tým, že príkaz

nebol vykonaný s potrebnou odbornou starostlivosťou.

§ 497

Príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť zprávu o plnení príkazu a po

jeho vykonaní urobiť vyúčtovanie.

§ 498

(1)

Príkazník je povinný vydať veci alebo postúpiť právo získané na účet príkazcu aj

keď príkazník konal vo vlastnom mene.

(2)

Ak príkazník koná za odmenu, zodpovedá za škodu na veciach, ktoré pre príkazcu získal

alebo ktoré mu príkazca zveril, podľa ustanovení o zmluve o uskladnení; ak koná bez

odmeny, zodpovedá podľa ustanovení o zmluve o úschove.

§ 499

Príkazca je povinný príkazníkovi poskytnúť odmenu, ak je dohodnutá alebo obvyklá vzhľadom

na povolanie príkazníka, ak riadne vykonal činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez

ohľadu na to, či priniesla alebo nepriniesla očakávaný výsledok.

§ 500

Príkazca je povinný uhradiť príkazníkovi všetky náklady, ktoré príkazník účelne vynaložil

na vykonanie príkazu; ak príkazník vykonáva príkaz bezplatne, príkazca je povinný

nahradiť mu všetku škodu, ktorá mu vznikla pri vykonávaní príkazu, až do výšky obvyklej

odmeny, ktorú by inak príkazca musel zaplatiť, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

§ 501

Príkazná zmluva zaniká vykonaním dohodnutej činnosti alebo smrťou príkazníka.

§ 502

(1)

Príkazca môže kedykoľvek s okamžitou účinnosťou zmluvu vypovedať; je však povinný

príkazníkovi nahradiť vzniknuté náklady a utrpenú škodu podľa

§ 500

. Ak príkazníkovi patrí odmena, príkazca je povinný zaplatiť jej časť, ktorá je primeraná

vykonanej činnosti.

(2)

Príkazník môže zmluvu vypovedať kedykoľvek jednomesačnou výpoveďou. Ak príkazník

použije toto oprávnenie, patrí mu podľa ustanovenia

§ 500

náhrada účelne vynaložených nákladov a náhrada škody, a ak mal byť príkaz vykonaný

za odmenu, aj časť odmeny primeraná dosiahnutému výsledku.

§ 503

Ak zmluva zanikne výpoveďou, príkazník je povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť

a čo si príkazca nemôže obstarať sám.

§ 504

Pokiaľ príkazník obstaráva vec pre príkazcu bez odmeny vo vlastnom mene, použijú sa

primerane aj ustanovenia

§ 506

,

514, 515

a

519

o komisionárskej zmluve. Okrem toho príkazca je povinný oslobodiť príkazníka od záväzkov,

ktoré príkazník prevzal pri plnení zmluvy. Príkazník neručí za splnenie záväzku osoby,

s ktorou uzavrel zmluvu na účet príkazcu.

§ 505

Základné ustanovenie

Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že obstará pre komitenta a na jeho

účet určitú vec vo vlastnom mene, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odmenu.

§ 506

Z právnych úkonov, ktoré urobil komisionár vo vzťahu k tretím osobám, nie je ani zaviazaný

ani oprávnený komitent, ale komisionár sám.

§ 507

Komisionár je povinný konať s odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta. Komisionár

sa môže odchýliť od pokynov komitenta len vtedy, ak je to v záujme komitenta a ak

si nemôže vyžiadať jeho včasný súhlas, inak komitent nemusí uznať konanie za uskutočnené

na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom,

čo sa o obsahu konania dozvedel.

§ 508

Komisionár je povinný chrániť jemu známe komitentove záujmy a upovedomiť ho o všetkých

okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na zmenu komitentových príkazov. Poistenie je však

povinný obstarať len vtedy, ak dostal na to od komitenta príkaz.

§ 509

Komisionár je povinný použiť na splnenie komisionárskej zmluvy inú osobu, ak svoj

záväzok zo zmluvy nemôže splniť sám.

§ 510

Ak komisionár použije na splnenie záväzku zo zmluvy inú osobu, zodpovedá komitentovi,

ako keby vec obstarával sám.

§ 511

Komisionár je povinný upovedomiť komitenta o vykonávaní jeho príkazov a po obstaraní

veci vykonať vyúčtovanie, postúpiť komitentovi nároky získané v súvislosti s obstarávaním

veci a vydať mu všetko, čo pri tom získal.

§ 512

Komitent môže požadovať od komisionára splnenie záväzku osoby, s ktorou komisionár

uzavrel zmluvu na účet komitenta, len pokiaľ komisionár takýto záväzok písomne prevzal

alebo pokiaľ porušil príkazy komitenta o osobe, s ktorou sa mala zmluva uzavrieť.

V takomto prípade primerane platia ustanovenia o ručení.

§ 513

Za škodu na veciach zverených komitentom komisionárovi zodpovedá komisionár podľa

ustanovení o zmluve o uskladnení (

§ 463 až 469

). Ak nemožno hroziacu škodu na veciach inak odvrátiť, komisionár je oprávnený veci

predať podľa

§ 369 a 370

.

§ 514

Veci zverené komisionárovi na predaj zostávajú vlastníctvom komitenta, pokiaľ vlastnícke

právo nenadobudne tretia osoba.

§ 515

Komitent môže požadovať priamo od tretej osoby vydanie veci alebo plnenie záväzkov,

ktoré pre neho obstaral komisionár, ak komisionár nie je schopný vydať vec alebo previesť

právo na komitenta pre okolnosti týkajúce sa osoby komisionára.

§ 516

(1)

Ak výška odmeny nebola dojednaná, patrí komisionárovi odmena primeraná vykonanej

činnosti a dosiahnutému výsledku.

(2)

Komitent je povinný zaplatiť komisionárovi odmenu, len čo na neho komisionár prevedie

nároky získané v súvislosti s obstaraním veci a vydá mu všetko, čo pri tom získal.

§ 517

Zároveň s odmenou komitent je povinný komisionárovi uhradiť náklady, ktoré komisionár

nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku, pokiaľ nie sú zahrnuté

v dojednanej odmene. V pochybnostiach má sa za to, že v odmene je obsiahnutá i náhrada

nákladov. Okrem toho komitent je povinný oslobodiť komisionára od záväzkov, ktoré

komisionár prevzal pri plnení zmluvy.

§ 518

Ak komisionár v zpráve o vykonaní príkazu neoznačí osobu, s ktorou na účet komitenta

uzavrel zmluvu, komitent je oprávnený uplatniť svoje nároky proti komisionárovi samotnému

ako zaviazanému z tejto zmluvy.

§ 519

Komitent je oprávnený odvolať príkaz iba do času, než vznikol záväzok komisionára

voči tretej osobe.

§ 520

Pokiaľ v

§ 505 až 519

nie je ustanovené inak, primerane sa použijú ustanovenia o príkaznej zmluve.

§ 521

Základné ustanovenie

(1)

Zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje nestranne vykonať

overenie akosti a množstva tovaru alebo overenie prác a vydať o tom podľa skutočne

zisteného stavu osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odmenu.

(2)

Zmluva, predmetom ktorej je preberanie tovaru alebo vykonaných prác, spravuje sa

podľa ustanovení o príkaznej zmluve.

§ 522

Ak nie je dojednané, kedy a kde sa má kontrola vykonať, má sa za to, že sa má uskutočniť

bez zbytočného odkladu v mieste, kde je predmet kontroly v čase uzavretia zmluvy.

§ 523

(1)

Vykonávateľ kontroly je povinný vykonať kontrolu v rozsahu a spôsobom určeným v zmluve,

a ak nie je nič dohodnuté, v rozsahu a spôsobom, ktorý vyplýva z predchádzajúcej obdobnej

kontroly uskutočnenej pre objednávateľa kontroly, inak v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim

z osobitných predpisov platných na území štátu, na ktorom má vykonávateľ kontroly

svoje sídlo (bydlisko).

(2)

Ak rozsah a spôsob kontroly nemožno určiť podľa odseku 1, vykonávateľ kontroly je

povinný kontrolu vykonať v rozsahu a spôsobom primeraným povahe veci.

§ 524

Ak výška odmeny nie je dohodnutá, objednávateľ kontroly je povinný zaplatiť obvyklú

odmenu so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.

§ 525

Objednávateľ kontroly je povinný uhradiť vykonávateľovi kontroly popri odmene i nevyhnutné

a užitočné náklady, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom kontroly, pokiaľ z ich

povahy nevyplýva, že sú už zahrnuté v odmene.

§ 526

Vykonávateľ kontroly je povinný postupovať pri kontrole tak, ako to zodpovedá odborným

znalostiam použitým s náležitou starostlivosťou s prihliadnutím na spôsob kontroly

predpísaný alebo obvyklý pre daný predmet, ďalej na čas, miesto a rozsah kontroly,

ako aj na stav, v akom predmet kontroly bol v čase jej vykonávania.

§ 527

(1)

Vykonávateľ kontroly je povinný vydať v súlade s výsledkami kontroly objednávateľovi

kontrolné osvedčenie.

(2)

Kontrola sa považuje za ukončenú až vydaním kontrolného osvedčenia.

§ 528

Objednávateľ kontroly je povinný poskytnúť vykonávateľovi kontroly spolupôsobenie

potrebné na vykonanie kontroly, najmä mu umožniť dostatočný prístup k predmetu kontroly.

§ 529

Ustanovenia zmluvy o kontrolnej činnosti, ktoré vykonávateľovi ukladajú povinnosti,

ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť vykonávanej kontroly alebo správnosť kontrolného

osvedčenia, sú neúčinné.

§ 530

Ak vykonávateľ kontroly použije na jej uskutočnenie ďalšie osoby, zodpovedá tak, akoby

kontrolu vykonával sám. Ak však objednávateľ kontroly si vymienil, že na kontrolu

sa má použiť určitá osoba, vykonávateľ kontroly zodpovedá iba za vadné poverenie tejto

osoby kontrolnou činnosťou; nároky z tohto poverenia vykonávateľ kontroly uplatní

vo svojom mene na žiadosť a účet objednávateľa.

§ 531

Vykonávanie kontroly sa nedotýka právnych pomerov medzi objednávateľom kontroly a

inými osobami, najmä osobami, ktorým je určený alebo od ktorých pochádza kontrolovaný

tovar alebo práce, a nemá vplyv na plynutie lehôt pre vytýkanie vád.

§ 532

Pokiaľ vykonávateľ kontroly nevykonal kontrolu riadne, nemá nárok na odmenu a objednávateľ

kontroly môže po uplynutí času určeného na vykonanie kontroly od zmluvy odstúpiť.

§ 533

Vykonávateľ kontroly je povinný nahradiť škodu spôsobenú vadným výkonom kontroly,

len pokiaľ sa táto škoda nemôže nahradiť uplatnením nároku objednávateľa kontroly

voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly. Ako náhradu škody nemôže

však objednávateľ kontroly požadovať náhradu toho, čo opomenul včas uplatniť alebo

vymáhať voči osobe zodpovednej za vadné plnenie predmetu kontroly alebo čo nemožno

vymáhať vzhľadom na dojednanie uzavreté s touto osobou, ktoré takéto uplatnenie po

vykonanej kontrole vylučuje.

§ 534

Ak vykonávateľ kontroly je podľa

§ 533

povinný nahradiť škodu zahrňujúcu nároky voči osobe zodpovednej za vadné plnenie,

prechádzajú na neho voči tejto osobe zaplatením náhrady škody všetky oprávnenia objednávateľa

kontroly. Ustanovenia

§ 140 až 143

platia obdobne.

§ 535

Ak vykonávateľ kontroly poskytne písomne objednávateľovi kontroly záruku, že zistí

všetky vady predmetu kontroly bez ohľadu na rozsah a spôsob kontroly, je povinný nahradiť

škodu vzniknutú vadnou kontrolou bez obmedzenia vyplývajúceho z

§ 526

. Ustanovenie

§ 533

v tomto prípade neplatí; ustanovenie

§ 534

však tým nie je dotknuté.

§ 536

Základné ustanovenie

Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ príkazcovi zaväzuje, že mu vo vlastnom mene na

jeho účet obstará prepravu veci (zásielky) z určitého miesta (miesto odoslania) do

iného miesta (miesto určenia) alebo úkony súvisiace s prepravou, a príkazca sa zaväzuje

zaplatiť zasielateľovi odmenu.

§ 537

Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy

(zasielateľský príkaz).

§ 538

(1)

Zasielateľ môže na obstaranie prepravy použiť ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa);

zodpovedá pritom, ako keby prepravu obstarával sám.

(2)

Ak to príkazca nezakáže výslovne najneskoršie do začiatku uskutočňovania prepravy,

zasielateľ môže prepravu vykonať sám.

§ 539

Pri plnení zmluvy zasielateľ je povinný konať s odbornou starostlivosťou a dodržať

v rámci zmluvy pokyny príkazcu. Zasielateľ je povinný upozorniť príkazcu na zjavnú

nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostal od príkazcu dostatočné pokyny, je

povinný si vyžiadať od príkazcu ich doplnenie; pri nebezpečenstve z omeškania je však

povinný obstarať prepravu tak, aby čo najviac vyhovovala záujmom príkazcu zasielateľovi

známym.

§ 540

Zasielateľ zodpovedá za škodu na zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, okrem

ak ju nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

§ 541

Zasielateľ je povinný zásielku poistiť, len ak je to dohodnuté.

§ 542

Za škodu na zásielke, ktorú má zasielateľ u seba, zodpovedá podľa ustanovení o zmluve

o uskladnení.

§ 543

(1)

Zasielateľ je povinný podať príkazcovi zprávu o škode, ktorá zásielke hrozí alebo

na nej vznikla, len čo sa o tom dozvie, inak zodpovedá za škodu vzniknutú tým, že

príkazcu takto neupovedomil.

(2)

Ak bezprostredne hrozí podstatná škoda na zásielke a ak niet času vyžiadať si pokyny

príkazcu alebo ak príkazca s takýmito pokynmi mešká a neurobí sám potrebné opatrenia,

zasielateľ môže zásielku predať podľa ustanovenia

§ 370

.

§ 544

(1)

Zasielateľovi patrí dohodnutá odmena, alebo ak nebola dohodnutá, odmena podľa zasielateľských

sadzieb, inak odmena primeraná. Zasielateľovi okrem toho patrí náhrada nevyhnutných

a užitočných nákladov vynaložených za účelom splnenia zasielateľskej zmluvy.

(2)

Zasielateľ je oprávnený od príkazcu žiadať zaplatenie odmeny, len čo uzavrel zmluvu

s dopravcom a zasielané veci mu odovzdal. Príkazca je okrem toho povinný zasielateľovi

poskytnúť primeraný preddavok na náklady spojené so splnením zmluvy, a to skôr, než

zasielateľ začne s jej plnením.

§ 545

Prijatím zásielky príjemca preberá ručenie za úhradu pohľadávok zasielateľa voči príkazcovi

zo zasielateľskej zmluvy, pokiaľ o nich príjemca vedel alebo vedieť musel.

§ 546

Zasielateľ má na zabezpečenie všetkých svojich nárokov, a to i z bežného účtu vzniknutého

zo zasielateľského pomeru, záložné právo na zásielke, dokiaľ je u neho alebo u niekoho,

kto ju má u seba v jeho mene, alebo dokiaľ má listiny, ktoré ho oprávňujú, aby so

zásielkou nakladal.

§ 547

Zasielateľ je povinný na žiadosť skorších zasielateľov uplatniť všetky oprávnenia,

ktoré im patria, najmä z ich záložného práva, a je oprávnený uspokojiť ich nároky.

Pokiaľ tieto nároky uspokojil, prechádzajú na neho spolu so záložným právom ich zabezpečujúcim.

§ 548

Základné ustanovenie

Zmluvou o preprave veci sa dopravca odosielateľovi zaväzuje, že prepraví vec (zásielku)

z jedného miesta (miesto odoslania) do iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ

sa zaväzuje zaplatiť dopravcovi odmenu (prepravné).

§ 549

(1)

Dopravca je oprávnený žiadať, aby mu odosielateľ vydal písomné potvrdenie o objednávke

prepravy (nákladný list), a odosielateľ je oprávnený žiadať, aby mu dopravca písomne

potvrdil príjem zásielky.

(2)

Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, odosielateľ je povinný ich

odovzdať dopravcovi na jeho požiadanie pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ

zodpovedá za škody, ktoré by dopravcovi vznikli neodovzdaním alebo oneskoreným odovzdaním

takýchto listín alebo ich nesprávnosťou alebo nedostatočnosťou.

§ 550

(1)

Medzi stranami sa môže dojednať, že dopravca vydá odosielateľovi pri prevzatí zásielky

na prepravu náložný list.

(2)

Náložný list je listina predstavujúca nárok zo záväzku dopravcu vydať zásielku prevzatú

na prepravu osobe oprávnenej podľa listiny, ktorá dopravcovi predloží náložný list

a na ňom potvrdí prijatie zásielky.

§ 551

(1)

Náložný list môže byť vydaný na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad.

(2)

Náložný list na doručiteľa prevádza sa odovzdaním, náložný list na meno podľa predpisov

o postupe pohľadávky.

(3)

Osoba, na rad ktorej bol náložný list vydaný, je oprávnená previesť vyplneným alebo

nevyplneným rubopisom práva z náložného listu na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené

na ďalší takýto prevod. Ak v náložnom liste nie je uvedené, na čí rad je vydaný, platí,

že je vydaný na rad odosielateľa.

§ 552

(1)

Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť

a)

označenie prepravovanej veci (zásielky) podľa druhov, množstva a značiek,

b)

meno a sídlo (bydlisko) dopravcu,

c)

meno odosielateľa,

d)

meno príjemcu alebo údaj, že náložný list bol vydaný na rad alebo na doručiteľa,

e)

miesto určenia,

f)

miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu.

(2)

Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa počet rovnopisov

na každom z nich. Po vydaní zásielky na jeden rovnopis oprávnenej osobe strácajú ostatné

rovnopisy platnosť.

§ 553

Náložný list je rozhodujúci pre právny vzťah medzi dopravcom a osobou oprávnenou požadovať

vydanie zásielky pri predložení náložného listu. Dopravca sa nemôže voči nej dovolávať

ustanovení prepravnej zmluvy, pokiaľ nie sú v náložnom liste obsiahnuté alebo pokiaľ

sa tam na ne výslovne nepoukazuje. Proti osobe oprávnenej na prijatie zásielky podľa

náložného listu dopravca môže podať len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného

listu alebo z vlastného vzťahu dopravcu k oprávnenému.

§ 554

Odosielateľ je oprávnený žiadať, aby preprava bola prerušená a zásielka mu vrátená

alebo aby bola dodaná inému príjemcovi, alebo aby sa s ňou naložilo inak, pokiaľ dopravca

ešte zásielku príjemcovi nevydal. Ak však bol vydaný náložný list a bol už odovzdaný

osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže takéto príkazy udeliť len táto oprávnená

osoba pri predložení náložného listu, prípadne len pri predložení všetkých jeho rovnopisov,

ak boli vydané.

§ 555

(1)

Ak v prepravnej zmluve bol určený príjemca, nadobúda práva zo zmluvy voči dopravcovi

okamihom, keď požiada o vydanie zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po

lehote, keď tam mala dôjsť. Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu i práva podľa

§ 559 a 560

.

(2)

Ak bol vydaný náložný list, oprávnená osoba má právo uvedené v odseku 1 požadovať

vydanie zásielky pri predložení náložného listu. Touto osobou je

a)

podľa náložného listu na meno osoba v ňom uvedená,

b)

podľa náložného listu na rad osoba, na čí rad je náložný list vystavený, ak nebol

prevedený rubopisom; ak bol takto náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená

ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným

nevyplneným rubopisom; dopravca sa oslobodzuje od záväzku z prepravnej zmluvy, ak

dobromyseľne zásielku vydá osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu,

aj keď na túto osobu nároky z prepravnej zmluvy neprešli,

c)

podľa náložného listu na doručiteľa jeho doručiteľ.

(3)

Dopravca nie je oprávnený zásielku vydať príjemcovi, ak by to bolo v rozpore s pokynmi

danými mu podľa

§ 554

; v tomto prípade nároky podľa odseku 1 a 2 príjemcovi nevznikajú.

§ 556

Prijatím zásielky príjemca preberá ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi

z prepravnej zmluvy, pokiaľ o týchto pohľadávkach príjemca vedel alebo vedieť musel.

§ 557

Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote,

inak bez zbytočného odkladu.

§ 558

Dopravca môže na vykonanie prepravy použiť ďalšieho dopravcu; pritom zodpovedá, ako

by prepravu uskutočňoval sám.

§ 559

Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá na nej vznikla v čase od jej prevzatia

na prepravu až do vydania príjemcovi, okrem ak ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení

odbornej starostlivosti.

§ 560

(1)

Za škodu na zásielke dopravca nezodpovedá, ak bola spôsobená

a)

odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, alebo

b)

vadou alebo prirodzenou povahou zásielky vrátane obvyklého úbytku, alebo

c)

vadným obalom, na ktorý dopravca odosielateľa upozornil pri prevzatí zásielky na

prepravu; ak ho neupozornil, dopravca nezodpovedá za škodu na zásielke len vtedy,

ak nemohol takéto upozornenie urobiť preto, že vadnosť obalu nebola poznateľná.

(2)

Dopravca je však povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.

§ 561

(1)

Pri strate alebo zničení zásielky dopravca je povinný nahradiť bežnú cenu, ktorú

by zásielka mala v mieste určenia v čase, keď mala byť doručená.

(2)

Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky dopravca je povinný nahradiť rozdiel medzi

cenou poškodenej alebo znehodnotenej zásielky a cenou, ktorú by zásielka mala v nepoškodenom

stave v mieste určenia v čase doručenia.

(3)

Z náhrady za stratenú, zničenú, poškodenú alebo znehodnotenú zásielku odpočíta sa

suma, ktorá bola v dôsledku škody na zásielke usporená na cle, prepravnom a iných

nákladoch.

§ 562

(1)

Dopravcovi patrí dohodnutá odmena, alebo ak nebola dohodnutá, odmena podľa vydaných

dopravných sadzieb záväzných pre dopravcu, inak odmena primeraná.

(2)

Dopravca má nárok na prepravné po vykonaní prepravy určenej v zmluve.

(3)

Ak prepravu nemožno vykonať pre skutočnosti, ktoré nemohol prepravca odvrátiť pri

vynaložení odbornej starostlivosti, dopravca má nárok na pomernú časť prepravného

s prihliadnutím na prepravu už vykonanú.

§ 563

(1)

Dopravca má na zabezpečenie všetkých svojich nárokov, ktoré vyplývajú z vykonania

prepravnej zmluvy, záložné právo na zásielke, pokiaľ s ňou môže nakladať.

(2)

Ak na zásielke viazne niekoľko záložných práv, má právo vzniknuté neskoršie prednosť

pred právom vzniknutým skôr. Záložné práva dopravcu majú prednosť pred záložnými právami

zasielateľa.

§ 564

O práve dopravcu predať zásielku a o povinnostiach dopravcu vo vzťahu k predchádzajúcim

dopravcom obdobne platia ustanovenia o zasielateľskej zmluve.

§ 565

Tento zákon platí pre prepravu zásielok bez ohľadu na použitie dopravných prostriedkov,

pokiaľ predpisy upravujúce jednotlivé druhy prepráv neobsahujú odlišnú úpravu.

§ 566

Základné ustanovenie

(1)

Zmluvou o nájme lode sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomníkovi dočasne užívanie

lode a nájomník sa zaväzuje platiť nájomné.

(2)

Zmluva o nájme lode musí byť uzavretá písomne.

§ 567

Prenajímateľ je povinný odovzdať loď v stave spôsobilom na plavbu a na dohodnuté užívanie

spolu s potrebnými listinami; nájomník je povinný udržiavať loď v stave spôsobilom

na plavbu a na dohodnuté užívanie na náklad prenajímateľa.

§ 568

Prenajímateľ zodpovedá za škody vzniknuté v dôsledku nespôsobilosti lode na plavbu,

okrem ak išlo o vadu, ktorú nemohol pri zachovaní obvyklej starostlivosti zistiť do

prevzatia lode nájomníkom.

§ 569

Ak zmluva výslovne neurčuje inak, nájomník nesmie dať najatú loď do podnájmu, ani

postúpiť svoje práva zo zmluvy.

§ 570

Pokiaľ

§ 567 až 569

neustanovujú inak, platia primerane ustanovenia o nájomnej zmluve.

§ 571

Základné ustanovenie

(1)

Zmluvou o prevádzke lode (charter) sa poskytovateľ prevádzky lode (prevádzateľ) zaväzuje

prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky lode (objednávateľom) a na ten účel

vykonať buď s určitou loďou jednu alebo niekoľko vopred určených ciest, alebo vykonať

s určitou loďou počas dohodnutého času cesty podľa určenia objednávateľa, a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť za to odmenu.

(2)

Zmluva o prevádzke lode musí byť uzavretá písomne.

§ 572

(1)

Prevádzateľ lode je povinný uviesť loď pred vyplávaním do stavu spôsobilého na dohodnutý

účel a na plavbu pre príslušnú cestu. Ďalej je povinný náležite ju vybaviť posádkou

a zásobami.

(2)

Prevádzateľ zodpovedá za škody vzniknuté v dôsledku nespôsobilosti lode na plavbu,

okrem ak išlo o vadu, ktorú nemohol pri zachovaní obvyklej starostlivosti zistiť do

vyplávania lode.

§ 573

Objednávateľ môže previesť oprávnenia zo zmluvy na ďalšiu osobu. Táto osoba v pochybnostiach

nenadobúda priamy nárok voči prevádzateľovi a ani mu nie je zaviazaná.

§ 574

Pokiaľ v

§ 571 až 573

nie je ustanovené inak, pre zmluvu o prevádzke lode platia medzinárodné zvyklosti,

inak, pokiaľ to povaha veci pripúšťa, ustanovenia o prepravnej zmluve.

§ 575

Základné ustanovenie

Poistnou zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje nahradiť v dojednanom rozsahu škodu spôsobenú

náhodilou udalosťou bližšie označenou v zmluve (poistná udalosť) a poistník sa zaväzuje

zaplatiť poistné.

§ 576

Súčasťou poistnej zmluvy sú poisťovateľove poistné podmienky, pokiaľ sa na ne zmluva

odvoláva; odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred ustanoveniami poistných

podmienok.

§ 577

Údaje o rozhodujúcich skutočnostiach

Poistník je povinný oznámiť poisťovateľovi

a)

úplne a správne všetky okolnosti rozhodujúce pre uzavretie zmluvy alebo pre určenie

jej obsahu, pokiaľ o nich poistník vie;

b)

všetky zmluvy, o ktorých vie, že sa nimi tá istá vec poisťuje proti tomu istému nebezpečenstvu

u viacerých poisťovateľov, a oznámiť výšku poistných súm;

c)

bez zbytočného odkladu každé závažné zvýšenie poistného nebezpečenstva, ktoré nastalo

po uzavretí zmluvy a o ktorom poistník vie.

§ 578

Poistka

(1)

Poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi na jeho žiadosť listinu o uzavretej zmluve

(poistku). Za stratenú alebo zničenú poistku poisťovateľ je povinný vydať na žiadosť

a na náklad poistníka náhradnú poistku; môže však požadovať, pokiaľ je potrebné poistku

predložiť na uplatnenie práva na poistnú náhradu, aby pôvodná poistka bola vopred

umorená.

(2)

V dopravnom poistení poistka môže obsahovať aj oprávnenie poistníka previesť práva

z poistnej zmluvy rubopisom, a to i nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené

na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom)

má účinky postupu pohľadávky, aj keď poisťovateľ nebol o postupe upovedomený. Poisťovateľ

nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

§ 579

Poistenie so začiatkom pred uzavretím poistnej zmluvy

Ak bolo dohodnuté, že sa poistenie vzťahuje i na čas pred uzavretím poistnej zmluvy,

poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistnú náhradu, pokiaľ poistník v čase uzavretia

zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť už nastala.

§ 580

Poistné

(1)

Poistník je povinný zaplatiť poistné ihneď po uzavretí poistnej zmluvy. Ak poistné

nie je zaplatené a ak nejde o prípad uvedený v

§ 579

, poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistnú náhradu z poistných udalostí, ku ktorým

došlo pred zaplatením poistného.

(2)

Poisťovateľ nemá právo na poistné, ak v čase uzavretia zmluvy vedel, že poistná udalosť

nemôže nastať.

§ 581

Povinnosti poistníka vzťahujúce sa na poistnú udalosť

Poistník je povinný

a)

podľa svojich možností dbať, aby poistná udalosť nenastala; nesmie porušovať predpisy,

prípadne zmluvou prevzaté povinnosti smerujúce k odvráteniu poistnej udalosti alebo

zmenšeniu nebezpečenstva jej vzniku;

b)

oznámiť poisťovateľovi bez zbytočného odkladu každú nehodu, ktorá by mohla byť podkladom

nároku na poistnú náhradu, a ak poistná udalosť už nastala, urobiť potrebné opatrenia,

aby škoda bola čo najmenšia;

c)

oznámiť bez zbytočného odkladu, že nastala poistná udalosť, len čo sa o nej dozvedel,

poskytnúť všetky potrebné vysvetlenia a dovoliť vyšetrenia potrebné na zistenie okolností

rozhodujúcich pre povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistnú náhradu, ako aj predložiť

potrebné doklady.

§ 582

Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistnú náhradu bez zbytočného odkladu.

§ 583

(1)

Poisťovateľ je povinný nahradiť do sumy dojednanej v zmluve (poistná suma) len škodu

spôsobenú na poistnej veci poistnou udalosťou, a to i vtedy, ak poistná suma prevyšuje

hodnotu veci, ktorá podľa zmluvy platí za jej poistnú hodnotu. Ak nie je dohodnuté

niečo iné, poistnou hodnotou veci je jej obchodná cena.

(2)

Ak poistná suma je nižšia ako poistná hodnota, poisťovateľ je povinný nahradiť škodu

len v pomere poistnej sumy k poistnej hodnote.

§ 584

Poisťovateľ je oslobodený od záväzku z poistnej zmluvy, ak dobromyseľne splnil svoju

povinnosť poskytnúť poistnú náhradu tomu, kto má poistku. Ak bolo vydané viac rovnopisov

poistky, poisťovateľ je oslobodený od záväzku zo zmluvy, ak dobromyseľne splnil svoju

povinnosť poskytnúť poistnú náhradu tomu, kto predložil ktorýkoľvek rovnopis poistky.

§ 585

Poisťovateľ je povinný nahradiť poistníkovi náklady, ktoré nevyhnutne a účelne vynaložil

na odvrátenie bezprostredne hroziacej poistnej udalosti alebo na zmiernenie jej následkov,

alebo na to, aby sa škoda nezväčšila.

§ 586

Ak je tá istá vec poistená proti tomu istému nebezpečenstvu u viacerých poisťovateľov

a ak úhrn poistných súm prevyšuje poistnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm,

ktoré by z uzavretých poistných zmlúv z tej istej udalosti všetci poisťovatelia boli

povinní uhradiť, výšku škody (dvojité poistenie), každý z poisťovateľov je povinný

nahradiť škodu v medziach poistnej hodnoty veci iba v pomere sumy, ktorú by bol povinný

uhradiť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní uhradiť všetci

poisťovatelia.

§ 587

Pokiaľ je vec poistená na ten istý čas ešte iným poistením proti jednotlivým osobitným

nebezpečenstvám, poisťovateľ uhradzuje škody spôsobené takýmto osobitným nebezpečenstvom

- ak je vôbec na náhradu povinný - iba potiaľ, pokiaľ poistník nemohol dosiahnuť náhradu

z poistenia proti takémuto osobitnému nebezpečenstvu.

§ 588

Ak nastane poistná udalosť, poistník nesmie zmeniť ani zrušiť v neprospech ostatných

poisťovateľov žiadne z niekoľkých uzavretých poistení. Ak tak urobí, ostatní poisťovatelia

sú oprávnení znížiť poskytovanú náhradu v pomere k sume, ktorá by poistníkovi patrila,

keby k zmene alebo k zrušeniu poistenia nebolo došlo.

§ 589

Ak poistník uzavrie poistnú zmluvu nevediac o inom poistení, môže žiadať o zrušenie

alebo o úpravu zmluvy a o vrátenie poistného alebo jeho pomernej časti, avšak len

vtedy, ak o to požiada bez zbytočného odkladu, len čo sa o dvojitom poistení dozvedel,

a len ak poistenie ešte nezačalo a ak od uzavretia zmluvy neuplynula doba jedného

roku.

§ 590

(1)

Ak poistník poruší svoje povinnosti uvedené v

§ 577 písm.a)

, poisťovateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak by pri splnení týchto poistníkových povinností

nebol zmluvu uzavrel.

(2)

Ak nastala poistná udalosť, poisťovateľ je oprávnený poistnú náhradu znížiť alebo

i celkom odmietnuť, ak porušenie poistníkových povinností neodôvodňovalo odstúpenie

od zmluvy, týkalo sa však okolností, ktoré podstatne prispeli k vzniku poistnej udalosti

alebo k zvýšeniu poistnej náhrady, alebo ak poisťovateľ svoje právo odstúpiť od zmluvy

nepoužil.

§ 591

Ak poistník porušil povinnosti uvedené v

§ 577 písm. b) a c)

a v

§ 581

a toto porušenie sa týkalo okolností, ktoré prispeli k vzniku poistnej udalosti alebo

k zvýšeniu poistnej náhrady, poisťovateľ je oprávnený poistnú náhradu primerane znížiť

alebo odmietnuť ju poskytnúť.

§ 592

Ak porušenie poistníkových povinností vyšlo najavo až po výplate poistnej náhrady,

poistník je povinný vrátiť poistnú náhradu alebo takú jej časť, o ktorú by bol poisťovateľ

oprávnený náhradu znížiť.

§ 593

(1)

Nároky poistníka na náhradu škody voči tretej osobe, ktorú možno robiť zodpovednú

za vzniknutú škodu, prechádzajú na poisťovateľa, pokiaľ škodu nahradil.

(2)

Ak o to poisťovateľ žiada, poistník je povinný prijať spätné postúpenie nároku a

nárok sám vo svojom mene, avšak na účet poisťovateľa, uplatniť na súde.